V poradí deviaty videopozdrav Danielovi Lipšicovi otvára podnikateľ Zoroslav Kollár spomienkou na dnes už maximálne nekorektný vtip zo školských čias. Prispôsobuje ho na osobu bývalého šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica – aký je rozdiel medzi „Danielitom“ a medveďom. Kollár si hneď aj odpovedá smutno smiešnou odpoveďou – žiaden, lebo obaja sú zákonom chránení. Svoje tvrdenie podopiera tým, že o Lipšicovi bolo zverejnených množstvo informácií, za ktoré mal byť rôzne postihovaný, no nič sa nedeje.
Zoroslav Kollár si je istý, že Lipšic sa veľmi rýchlo „pozbiera“. Preto mu pripomína kauzu Vinogradov, čo bol ruský podnikateľ, na ktorého bol vydaný medzinárodný zatykač za ekonomickú trestnú činnosť. Zadržaný bol na Slovensku, no vydaný do Ruska nebol, aj na príhovor vtedajšieho ministra spravodlivosti. Prispel k tomu aj dokument, ktorý je podľa Kollára sčasti nie úplne pravý.
Nechápe kompetentných
„Ako ťa mám navnímaného ja, tak po krátkej depresii opäť začneš vystrkovať rožky a tváriť sa, že si ten najčestnejší, najmúdrejší a symbol spravodlivosti. Ja si myslím, že generál Slunce mal pravdu. Tvrdil: nepriateľa musíš zničiť úplne inak, opäť povstane proti tebe. Takže budem pokračovať v odhaľovaní tvojich prešľapov,“ prihovára sa Kollár Lipšicovi.
Kauza Vinogradov
Kollár vysvetľuje, že ruský podnikateľ Valentin Vinogradov bol Lipšicov klient. Pre trestný čin podvodu bol na neho vydaný medzinárodný zatykač. Trestné oznámenie na neho podali majitelia spoločnosti, ktorú Vinogradov riadil. Tvrdia, že ich Vinogradov v roku 2007 podviedol pri predaji budovy obchodného centra v Moskve. Vinogradova v r. 2019 zadržali na Slovensku.
„Dôležité je, že Valentín Vinogradov bol trestne stíhaný pre ekonomickú trestnú činnosť, opustil územie ruskej federácie a snažil sa nájsť si nový domov a azyl v krajine Európskej únie. Objavil sa na Slovensku, kde bol zadržaný v Šamoríne na pretekoch koní,“približuje Kollár s tým, že v SR sa začalo konanie o jeho vydaní do Ruska. Tunajšie súdy požiadavke Ruska vyhoveli, no Daniel Lipšic podľa Kollára robil výraznú nadprácu na Vinogradovovu záchranu. Kollár usudzuje, že v tomto prípade Lipšic nebojoval za spravodlivosť, ale za svoju peňaženku.
„Motáky“ na hlavičkovom papieri Dentons
„Na verejnosť prenikli informácie o tom, že si vynášal odkazy, takzvané motáky v čase, keď bol tvoj klient v takzvanej vydávacej väzbe. Odkazy Valentina Vinogradova svojej rodine sa našli pri domovej prehliadke bytu jeho rodiny v Moskve a boli písané na hlavičkovom papieri advokátskej kancelárie Dentons. Samozrejme sa ti ako vždy nič nestalo,“konštatuje Kollár s tým, že papier mal Vinogradov ešte zo skoršieho obdobia, no ako sa dostali z vydávacej väzby do Moskvy Lipšic nikdy nevysvetlil a nikoho to nezaujímalo. Počas vydávacieho konania sa objavil aj dokument, ktorý nebol natoľko relevantný, aby nemohol byť Vinogradov vydaný. Po uplatnení mimoriadneho opravného prostriedku minister spravodlivosti Gál (Most-Híd) rozhodol Valentinova nevydať.
V dokladoch, ktoré Lipšic predložil súdu sa Vinogradov spomína, ako politický disident, o jeho ekonomickej činnosti mlčí. Rovnako mlčí aj o tom, že Vinogradov spolu s ostatnými spolupáchateľmi financujú extrémistickú organizáciu Pravý sektor, radikálne formácie Tatárov, ako aj informačnú kampaň v medzinárodných médiách.
Disident
„Takisto bolo zistené, že Vinogradov využíva svoje vzťahy a prostredníctvom štruktúr Norvich-bank financuje projekty pána Ašurkova, výkonného riaditeľa fondu boja proti korupcii. Týmito osobami sú zosnovávané plány na zhromažďovanie kompromitujúcich informácií proti predstaviteľom ruskej politickej elity a následnej diskreditácii mocenských orgánov štátnej správy ruskej federácie,“ hovorí Kollár s tým, že správa hovorí aj o Vinogradovových extrémistických aktivitách, keď pomocou podnikovej pošty šíril medzi vrcholovými manažérmi ruských firiem „idey nenávisti voči ruskému prezidentovi Vladimírovi Vladimírovičovi Putinovi a odporovateľom pravoslávia. Kollárovi nejde do hlavy, že prečo po štyroch rokoch trestného stíhania orgány Ruskej federtácie z Vinogradova ako ekonomického delikventa spravili disidenta.
Ako sa dokument dostal na Slovensko
Keď som si pozrel tie tri strany dokumentu, tak som prišiel k zaujímavému záveru. 1. strana vyzerá veľmi vierohodne. Ak si pozriete na internete dokumenty podobného typu, tak tam sú všetky atribúty ďalších dokumentov vydaného FSB. Ale ďalšie dve strany sú bez akéhokoľvek označenia, dokonca bez podpisu. Obsahujú iba text, ktorý, keď to veľmi zjednoduším, znie ako obhajoba pána Vinogradova,“ konštatuje Kollár s tým, že z laického pohľadu tento dokument, teda minimálne strany č. 2 a 3 nie sú originálne a vzhľadom na okolnosti ich niekto mohol vyrobiť na Slovensku.
V rovine klebiet
Za Vinogradovovou snahou získať azyl na Slovensku boli podľa klebiet v tom čase vysokopostavení ľudia, ktorých Kollár nebude (teraz) menovať, ochotní urobiť čokoľvek.
„Pán Vinogradov za svoje prepustenie, nevydanie do Ruska a azyl, údajne zaplatil päť miliónov eur. Tak to už sa, ako sa vraví, oplatí zdvihnúť zadok zo stoličky a makať,“ myslí si Kollár s tým, že aj týmto prípadom by sa mal zaoberať niekto kompetentný. Lebo aj on s dobrými znalosťami Ruštiny, či vzormi správ a rozhodnutí FSB, by takýto „dokument“ vedel pri dobrej motivácii vyrobiť.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik