Žasnem nad tým, aké problémy majú opozícia, rovnako aj liberálne médiá s návrhom zákona tzv. lex atentát. Na Slovensku sa stala bezprecedentná udalosť - atentát na predsedu legitímne zvolenej vlády, ktorá nemá miesto v civilizovanom svete. Tento odsúdeniahodný čin je minimálne vo veľkej miere výsledkom vulgarizácie politiky a verejného priestoru celkovo zo strany opozície, ku ktorej sympatiám sa priznal aj samotný atentátnik. Napriek tomu, čuduj sa svete, práve progresívci a liberáli najviac kričia, že lex atentát nič, pokiaľ ide o bezpečnosť na Slovensku nevyrieši a je iba útokom napríklad proti slobode zhromažďovania. Skonštatoval to poslanec NR SR Marián Kéry (Smer-SSD) na sociálnej sieti.
Lex atentát prechádza verejnou diskusiou a teda aj rôznymi úpravami, ktoré z nej vyplynuli. Opozícia má množstvo argumentov, prečo ho vlastne ani nepotrebujeme. Marián Kéry argumentuje, prečo Slovensko po 15-tom máji tento zákon prijať potrebuje.
Kéry v statuse pripomína, že práve tí, ktorí roky pracovali na fanatizácii atentátnika dnes hľadajú výhovorky, prečo nepodporiť lex atentát. Vysvetľuje prečo ide cez skrátené legislatívne konanie, problémom nemôže byť ani zvýšená policajná ochrana a tiež opodstatnenosť renty. Je si tiež vedomý faktu, že zákon nie je všeliek, ale ak si to vyžiada prax nie je problém prijať ani zákon, ktorý rozšíri chránené osoby.
Marián Kéry nerozumie ako opozícii, tak ani liberálnym médiám, prečo majú problém s prijatím tohto zákona.
„Na Slovensku sa stala bezprecedentná udalosť - atentát na predsedu legitímne zvolenej vlády, ktorá nemá miesto v civilizovanom svete. Tento odsúdeniahodný čin je minimálne vo veľkej miere výsledkom vulgarizácie politiky a verejného priestoru celkovo zo strany opozície, ku ktorej sympatiám sa priznal aj samotný atentátnik. Napriek tomu, čuduj sa svete, práve progresívci a liberáli najviac kričia, že lex atentát nič, pokiaľ ide o bezpečnosť na Slovensku nevyrieši a je iba útokom napríklad proti slobode zhromažďovania,“ upozorňuje Kéry.
„Legislatívny proces, hoc prebiehajúci v zrýchlenom konaní (čo iné, ako pokus o vraždu vrcholového politika, je priam učebnicovým dôvodom na takéto konanie?), tu niekto namiesto poctivej parlamentnej argumentačnej debaty znižuje a zhadzuje zo stola len preto, lebo SMER? Alebo, úplne mimo klasifikované, aký pomaly útok proti demokracii? Počas doterajšej debaty už z návrhu zákona vypadli napríklad sankcie pre obec, ktorá by povolila protest napriek tomu, že bola políciou informovaná, že na ňom hrozia incidenty, ku ktorým aj dôjde. Rovnako v návrhu už nie sú ustanovenia, podľa ktorých hrozilo občanovi aj väzenie v prípade, ak nezaplatil pokutu v priestupkovom konaní. Či povinnosť prevádzkovateľov poskytovať metadáta o identite ľudí, ktorí sa v online priestore vyjadrujú vulgárne. Úprimne? To posledné ustanovenie o obmedzovaní vulgárnosti napríklad v diskusiách, či na sociálnych sieťach by som osobne v návrhu zákona nechal. Pretože práve tí ľudia, ktorí si napínajú pod rúškom anonymity v online priestore svaly, aby brýzgali na druhých, vo veľkej miere prispievajú k vulgarizácii spoločnosti a napumpovali odvahy aj atentátnikovi,“ vysvetľuje Kéry
„Čo je na tom, ak dostanú slovenskí politici posilnenú ochranu, ak budú najvyšší ústavní činitelia bývať v štátnych rezidenciách, či ak budú za vyhrážky na internete vyššie pokuty? Veď napríklad bezpečnosť na internete rieši vo veľkej miere aj podobná legislatíva v iných európskych štátoch! A zákaz demonštrácií pred obydliami politikov? Komu príčetnému to môže prekážať? Igorovi Matovičovi, ktorý s touto neakceptovateľnou praxou zaťahovať rodiny politikov do politického súboja sám prišiel,“ pripomína Kéry mysliac na protesty pred Bonaparte, či pred domom Pavla Pašku. Matovič na to, ako zle to pôsobí na rodinu prišiel, keď sa podobný protest objavil pred jeho domom.
„Predseda KDH Milan Majerský poukázal na to, že táto renta by mala byť riešená samostatným zákonom. Doplnil, že ak by v balíku zmien spomenutá renta nebola, za lex atentát by KDH v parlamente zahlasovalo. Toto ale má byť ten kardinálny problém? V čom je problém, ak by politik, ktorý dlhé roky pôsobil v jednej z troch najvyšších ústavných funkcií, dostával doživotne za túto službu Slovensku rentu? A mohol by si napríklad z nej hradiť zvýšenú ochranu?,“ pýta sa Kary v statuse.
„Samozrejme, žiaden zákon nevyrieši všetky problémy, na ktorý je určený. Ale aspoň zvýši šancu, že v oblasti, ktorej sa venuje, sa zlepší situácia. Lex atentát tu je s cieľom zvýšiť otázku bezpečnosti politikov na Slovensku, minimálne v tomto jeho prvom návrhu. Ak si to vyžiada prax, nasledovať budú aj lex atentát 2 a možno aj 3. Aby sme zvýšili ochranu aj ďalších skupín obyvateľstva na Slovensku. Toto môže niekomu prekážať?,“ uzatvára Kéry.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik