Ľavicový politik a bývalý minister školstva Juraj Draxler uvažuje nad tým, prečo sa Rusko, aj napriek mohutným sankciám a antikampani vzmáha. Veď ľudia, ako Naď či jemu podobní mu už dávno predpovedali pád. Draxler si je vedomý toho, že jeho slová sa nebudú mnohým ľuďom páčiť a sám priznáva, že ako problémová môže byť druhá polovica textu, ktorý zverejnil na Facebooku a preberá v ňom aj prístup ruskej vlády ku konšpi príbehom a celkovo nezmyslom a ich šíreniu.
Draxler vo svojom statuse upozorňuje, že za posledné štvrťstoročie sa v Rusku vybudovala slušná stredná trieda a väčšina Rusov má k dispozícii určitý štandard. Vidí za tým tri aspekty úspechu – politická stabilita a sloboda podnikania, nenechá sa pohltiť západnými impériami a vecnosť. Tá je jednoznačne na prvom mieste a dodržiavanie stanovených pravidiell je striktne kontrolované a ak sa tak nedeje, prichádzajú tresty. Rusko má tradíciu v tom, že si zo Západu vezme, čo potrebuje, ale čo by mu mohlo škodiť, odmieta. Do určitej miery sú tolerované aj všelijaké Baby Vangy, no tie smú len do bulváru, kým u nás si kadejaký prorok môže šíriť čo len chce. V závere Draxler upozorňuje, že idoly a modly si netreba robiť zo žiadnej krajiny.
Rusko rastie, bežný Rus sa nemá zle
Podľa Draxlera sa v našich médiách nestretávame s informáciami, že Rusko za posledné štvrťstoročie zažíva obrovský rozmach životnej úrovne bežného občana. Draxlerovými slovami: „Z postsovietskej biedy, zo strašných 90. rokov, sa za jednu generáciu dostali na niečo, čo sa približuje materiálnej úrovni európskych krajín.“
Je mu síce jasné, že nie do každého kúta Ruska tento rozvoj dorazil, no väčšina ľudí dnes má k dispozícii vlastný, čistý byt, vzdelanie, zdravotnú strarostlivosť na úrovni a funguje tam rozsiahla stredná trieda a to nezmenil ani vojenský konflikt. Draxler za tým vidí tri kľúčové aspekty úspechu.
1. Politická stabilita kombinovaná so slobodou podnikania
„Na rozdiel od ultra chaotických 90. rokov dnes inštitúcie fungujú, možno nie ideálne, ale stabilne, a to je základ. Ruská ekonomika síce nie je nejako ultra inovatívna, ale zvládajú vyrábať dnes už na pomerne vysokej, určite nie sovietskej, úrovni takmer hocijaký spotrebný tovar, masívne sa zlepšilo fungovanie poľnohospodárstva (to je jeden z najúspešnejších aspektov transformácie po roku 2000). Veľa z toho zvládajú domáce ruské podniky. Bez tej politickej stability by to išlo ale ťažko, hoci sa v takej špecifickej krajine, ako je Rusko, musela načas nastoliť špecificky,“ uvádza politik.
2. Rusko si dáva pozor, aby ho nepohltili drahé imperiálne ambície
„Teda presne to, na čo hospodársky doplatil Sovietsky zväz. Ruská elita si doteraz dáva pozor, aby sa nenechali "uzbrojiť" ako za čias Studenej vojny či aby masívne nedotovali celý rad ďalších krajín, od Bulharska po Angolu, čo ich kedysi výrazne vyčerpávalo (aj tým, že inžinieri či agronómovia vyslaní za hranice potom chýbali doma). Inými slovami, je to presne naopak ako sa to podsúva vo veľkej časti západných médií. Oni by mohli ešte výraznejšie zvýšiť zbrojnú výrobu (teraz zďaleka nie sú na sovietskych úrovniach) alebo masívnejšie vysielať ľudí do Afriky, kde sa im vcelku momentálne darí vytláčať bývalé koloniálne mocnosti, ale na toto si dávajú veľký pozor a šetria zdrojmi v prospech domáceho rozvoja a blahobytu,“ vysvetľuje ďalej Draxler.
3. Režim je napriek všetkému v mnohom meritokratický a dáva silný dôraz na vzdelanie a vzdelávanie.
„A to je práve to, kde by sme sa mali poučiť aj my. A vidíte to veľmi ľahko. Už len pri pohľade na ruské správy, kde je téma školstva veľmi častá. Prezident preberá s ministrom školské reformy, premiér sa rozpráva s lektormi počas návštevy vysokej školy, potom reportáž z nejakej veľkej študentskej súťaže či festivalu študentských nápadov (veci, ktoré štát výrazne podporuje). Pomerne masívne sa investuje do vysokých škôl, ktorým pribúdajú nové, často pomerne výstavné budovy. V televízii chodia relácie o kozmonautike, nie o plochej Zemi,“ podotýka Draxler.
Meritokracia režimu
„Aj režim je v mnohom meritokratický (vecný, rieši reálne problémy, pozn. red.). Iste, má to svoje limity, určite sa často stane, že sa cení lojalita viac ako rozumové schopnosti. Ale, po prvé, dbá sa na to, aby sa podchytili chytrí ľudia, kde sa len dá, a dostali sa do služieb režimu a, po druhé, ani ľuďom ceneným pre lojalitu viac ako pre intelekt sa už dnes nedovoľuje, aby zo seba robili čistých, s prepáčením, debilov. Režim je totiž postavený na racionálnych základoch. A takto musí byť reprezentovaný,“ píše Draxler s tým, že ako príklad uvádza covid, počas ktorého sa internetom v Rusku nešírili rôzne okopírované teórie – Ruská vláda prijala zákon, podľa ktorého ten, kto šíril nepodložené špekulácie, ktoré by viedli k ohrozeniu zdravia, mohol ísť do väzenia až na 5 rokov. A zákon rátal s tvrdími postihmi za nedodržiavanie opatrení.
Doplatili sme na slobodu?
„Aj preto v Rusku, na rozdiel napríklad od Slovenska, nebolo vidno skupiny "hrdinov", ktorí by bliakali na predavačov či šoférov MHD že oni predpisy nebudú dodržiavať, alebo nebodaj chodili vyrevúvať pred domy doktorov. Okrem väzenia by dostali asi aj riadne obuškom. A ak by bliakali, že Putin je netvor, lebo im nariadil nosenie rúšok, to už by boli asi dupľom prekvapení, ako rýchlo by to s nimi vybavili. Toto je, bohužiaľ, výhoda režimov ako je ten ruský, oproti nám, kde sme jednoducho dosť liberálne prehnití a hocikto si myslí, že právo kričať nezmysly na všetky svetové strany je niečo čo sa dá nájsť v charte ľudských práv, čo v skutočnosti nie je pravda,“ myslí si Draxler.
Úrady by si podali mnohých
„S tým súvisí aj to, že Rusko si dáva dosť pozor aj na to, aby sa tam nešírili americké konšpi teórie. Režim totiž dosť jasne vie, že to nie je len taká nevinná zábavka. Ani nehovorím, že keby ste tam príliš často postovali na sociálnych cieťach, ako octujete proti chemtrails a zverejňovali fotky kondenzačných čiar (ktoré sú, čuduj sa svete, aj v Rusku), asi by si vás úrady trochu podali. Keďže režim nemá veľmi rád, ak ho obviňujú, že chce napríklad hromadne tráviť obyvateľstvo. A, ako hovorím, pre nich našťastie nie sú tak otrávení liberalizmom ako my a vedia sa s podobnými vecami pomerne rázne vysporiadať,“ dopĺňa Draxler.
Vezmi si, čo potrebuješ, čo ti škodí, odmietni
„Majú v tom aj dlhú tradíciu, nie náhodou zvyknem prípomínať Petra Veľkého, za ktorého istý čas domáca konšpi scéna pomerne narástla (terčom bol samotný Peter, ako ničiteľ všetkého ruského, s jeho dôrazom na kopírovanie Západu v mnohom, čo on požadoval za užitočné, ale doma sa to nepáčilo, a tak sa špekulovalo, čo to toho prozápadného satana núti robiť). Vysporiadal sa s tým jednoducho, dal najviditeľnejších konšpirátorov poriadne zmlátiť,“ uvádza príklad a pridáva Katarínu Veľkú, ktorá sa veľmi rýchlo vysporiadala s tými, ktorí protestovali proti očkovaniu, ktoré prišlo zo Západu.
Podľa Draxlera tento režim toleruje niektoré povery, pretože vie, že niektorí ľudia ich skrátka potrebujú. Do bulváru preto pustia Babu Vangu či iných „čarodejníkov“, no nezaoberajú sa nimi seriózne, oficiálne miesta.
Ale chemtrails, pristátie na Mesiaci, plochá Zem a iné veci americkej proveniencie nie sú veľmi dovolené. A tak to je aj v Číne, kde tých rôznych kultov majú ďaleko viac.
Tu sa šíri čokoľvek
„To je veľký rozdiel oproti situácii u nás, kde je dovolené prečítať si hocijaký príbeh vymyslený niekým v Arizone či Texase, a masovo šírený americkými sociálnymi sieťami, a podieľať sa na jeho ďalšom šírení. Mimochodom, samozrejme, politicky je do veľkej miery výhodné tieto príbehy využívať, preto to aj ešte nejaký čas budeme u nás robiť, ale ak by to trvalo príliš dlho, príliš to rozožerie spoločnosť,“ obáva sa politik.
Prečo je to v Rusku iné
„A iste, v Rusku je to iné, pretože sú veľmoc a reálne potrebujú budovať domáce kapacity, človek s alobalom na hlave vám asi bude nanič, keď potrebujete mysliaceho technika do továrne alebo ľudí na organizáciu verejného sektora. Menšie krajiny, s menšími ambíciami, to majú trochu iné. Ale aj u nás by sme si mali brať príklad, v budúcnosti, a jasne pomenovať, čo je protištátna činnosť, aj zdanlivo nevinná,“ konštatuje takmer na záver politik s tým, že my máme iné domáce problémy, no občas je skutočne kritický pohľad na iné krajiny užitočný.
Vzývať netreba nikoho
„A iste, takto by sme to častejšie mali robiť aj s inými krajinami, je jedno, či z východu alebo západu, nie ofrfľávať alebo naopak nekriticky vzývať, ale celkom pragmaticky si povedať, čo tam ako robia a ak sa niečo zdá užitočné, poučiť sa z toho,“ dodáva Draxler.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik