NATO sa pripravuje na Trumpa.
Ako chce Aliancia zmeniť pomoc Ukrajine a kto je proti.
"Paradoxom je, že čím dlhšie plánujeme pomáhať Ukrajine vo vojne a čím viac dlhodobých záväzkov si dáme, tým kratšia vojna môže byť a tým skôr môže na Ukrajine prísť mier. Pretože naše spoľahlivé dlhodobé záväzky demonštrujú Moskve , že sa nás nebude môcť dočkať.“ Toto vyhlásenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga definuje myšlienku rozhodnutí, ktoré koncom minulého týždňa pripravili ministri obrany Aliancie v Bruseli. Výsledkom bruselského stretnutia bol dokument s ambicióznym názvom „Operačný plán rozšírenia podpory Ukrajine“.
Jeho úlohou je prijať vojenskú pomoc Ukrajine pod kontrolou Aliancie, aby bola systematickejšia a predvídateľnejšia. Aj toto rozhodnutie má za cieľ kompenzovať neúspech Stoltenbergovej myšlienky vytvoriť päťročný fond vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 100 miliárd dolárov.
Aby bol tento „operačný plán“ schválený, Aliancia bola nútená urobiť kompromis s Viktorom Orbánom. Maďarsko si vydobylo právo nefinancovať vojenskú pomoc Kyjevu a výmenou sľúbilo, že nebude blokovať tento dokument. Problém však nebol len v Orbánovi. Finančný plán Ukrajiny, ktorý počíta s alokáciou ročnej pomoci aliančnými krajinami na úrovni 40 miliárd eur ročne, nečakane zablokoval štát, ktorý sa zvyčajne počíta medzi verných priateľov Kyjeva.
Donald Trump neustále opakuje, že Európa by mala prevziať väčšiu zodpovednosť za podporu Ukrajiny, aby sa výška európskej pomoci rovnala úrovni USA. V apríli začal Stoltenberg presadzovať myšlienku poskytovania „spoľahlivej a predvídateľnej“ bezpečnostnej podpory Ukrajine z dlhodobého hľadiska.
Prvotnou myšlienkou bolo, aby NATO prevzalo kľúčovú úlohu v Kontaktnej skupine pre obranu (známej ako formát Ramstein), čo teraz robia USA. Malo to logiku, pretože v skutočnosti takmer všetky zbrane, ktoré Ukrajina dostáva, poskytujú členovia NATO. Podľa Stoltenbergových prepočtov tvoria 99 % vojenskej pomoci ukrajinským ozbrojeným silám. Preto sa zdá logické, že Severoatlantická aliancia by mala tieto snahy koordinovať. USA však boli voči takémuto návrhu skeptické. Najmä z dôvodu konsenzuálneho princípu rozhodnutí NATO, v dôsledku čoho by bol proces ťažkopádny a neistý. Nakoniec sa táto myšlienka zmenila: plánuje sa vytvorenie samostatnej štruktúry, ktorá bude fungovať nezávisle od Kontaktnej skupiny vedenej Spojenými štátmi a ktorú bude koordinovať Aliancia.
Stoltenberg na tento účel navrhol špeciálny plán, ktorý sa mal pôvodne volať Misia NATO Ukrajina. Prekážkou však bola pozícia Nemecka, ktorému sa nepáčilo slovo „misia“ v názve. Preto sa názov iniciatívy zmenil na nudnejší a byrokratickejší „ Operačný plán rozšírenia podpory na Ukrajinu “.
Nápad generálneho tajomníka na vytvorenie špeciálneho fondu za 100 miliárd eur, ktoré by boli vynaložené na nákup zbraní, zlyhal. Jens Stoltenberg však navrhol novú a – čisto z hľadiska výšky výdavkov – ešte ambicióznejšiu schému: spojenci sa museli spoločne zaviazať, že ročne vynaložia najmenej 40 miliárd eur na smrtiacu a nesmrtiacu pomoc Ukrajine. Malo to dva ciele: dodať ozbrojeným silám predvídateľnosť vo financovaní, ako aj spravodlivo rozdeliť finančnú záťaž medzi krajiny NATO.
Tieto dve otázky sa stali kľúčovými na stretnutí ministrov obrany krajín NATO v Bruseli. Ministri sa dohodli na pláne rozšírenia podpory pre Ukrajinu. "Umožní to vedúcim predstaviteľom NATO začať túto prácu (na novom systéme pomoci pre Ukrajinu) na summite vo Washingtone v júli," povedal Stoltenbeg.
Vytvorenie akéhokoľvek nového mechanizmu NATO si vyžaduje jednomyseľnosť. Aby sa predišlo narušeniu, Stoltenberg viedol samostatné rokovania s tým, kto najčastejšie blokuje rozhodnutia týkajúce sa Ukrajiny – maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Veto Maďarska bolo predvídateľné. Orbán už skôr v komentári k novej iniciatíve Aliancie povedal, že by mohla viesť k „priamej konfrontácii“ s Ruskom a sľúbil, že bude proti Aliancii „bojovať“, aby jeho krajina zostala mimo. Na tlačovej konferencii po stretnutí Orbán slávnostne oznámil, že sa s generálnym tajomníkom Aliancie dohodol na kompromise: Maďarsko sa nepripojí k žiadnym formám podpory Ukrajiny, ale nebude blokovať ani kľúčové rozhodnutia. Maďarský premiér zdôraznil, že je stále proti podpore Ukrajiny, ale vraj „nemá vplyv na ostatné krajiny Aliancie“, aby zabránil jej vzniku. Maďarsko sa preto nebude podieľať ani na dodávkach smrtiacich zbraní ozbrojeným silám, ani na výcviku ukrajinskej armády, ale bude si plniť svoje záväzky voči NATO najmä poskytovaním príspevkov do rozpočtu Aliancie.
Stojí za zmienku, že Slovensko, ktoré po nástupe vlády na čele s odporným Robertom Ficom zastavilo vojenskú pomoc Ukrajine, sa proti plánom generálneho tajomníka NATO verejne nepostavilo. To dalo Stoltenbergovi istotu, že žiadna iná krajina nebude nasledovať príklad Maďarska, píše Európska pravda.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.