"Načo niečo písať, keď iným to ide dokonale?" Začína svoj status na sociálnej sieti podľa prieskumov agentúr najneobľúbenejší "politik" na Slovensku Igor Matovič. V tomto prípade uverejnil príspevok pravdepodobne jedného z priaznivcov jeho hnutia.
"Prosím vás pekne, už tu prestaňte na Facebooku vyplakávať akú skvelú prezidentku sme mali a ako s ňou odchádza slušnosť. Popravde, žiaden z prezidentov, ktorých sme mali, nebol hoden prirodzenej úcty a nevynúteného rešpektu." Píše na matovičovom profile istý "Fero Putnik". Ďalej redakcia HD uverejňuje text celý, bez obsahových zásahov.
_________________________________________
že veľkňazi, zákonníci a farizeji nevedeli pekne rozprávať, uhladene a dôstojne vystupovať? Myslím najmä roky, keď medzi nimi žil Ježiš. Vedeli. A to na veľmi vysokej úrovni. Ľud im visel na perách. Boli znalí Písma. Veď oni obyčajným ľuďom Bibliu vykladali, oni boli aj zákonodarcovia, oni zastávali medzi ľudom tie najpoprednejšie miesta. Oni boli tí, ktorým ľud preukazoval úctu, lebo patrili medzi elitu národa. Ale boli takí aj v súkromí? Boli tými, za ktorých ich považovali aj tam, kde ich ľudia nevideli? Neboli!
o novonarodenom kráľovi, aby ho mohol zabiť, na jeho otázku kde sa má mesiáš narodiť, vedeli hneď nájsť v Písme odpoveď, že je to Betlehem. No keď Ježiš verejne vystupoval, vtedy už v Písme nevedeli nájsť nič, čo by jeho božstvo potvrdzovalo. Keď o sebe vyhlásil, že je Božím Synom, neskúmali v Písme, či má, alebo nemá pravdu, ale ho hneď označili ako toho, čo sa rúha Bohu, hoci on sám o sebe najčastejšie hovoril ako o synovi človeka.
“A od tej chvíle hľadali príležitosť ako ho zabiť.”. Napokon to aj dosiahli. Zmanipulovali ľudí a tí začali kričať “Ukrižuj ho!” a aj to, čo mi doteraz naháňa zimomriavky “Jeho krv na nás a na naše deti!”. Dokonca sa líškali svojmu najväčšiemu nepriateľovi, okupantovi Rimanovi Pilátovi s odvolávaním sa na cisára “My nemáme kráľa, my máme cisára!”.
Ale pri hľadaní odpovedí na životné otázky mi takmer vždy napadne Sväté písmo. Veď prezidentka tiež navonok vystupovala uhladene, ba niekedy až s noblesou. No v zákulisí to bola zákerná zmija. Jedno rozprávala na verejnosti, pred ľuďmi a niečo úplné iné v súkromí. Navonok zo seba robila holubicu mieru no vo vnútri bola zákerným hadom.
V Kyjeve krásne rečnila, aby potom v tichosti spolu s Ódorom zastavili vojenskú pomoc Ukrajine. Na verejnosti sa dovolávala slušnosti a zodpovednosti, no v súkromí to povedala zákerne a rovno - “Ulica si to a to praje!”.
Verejne hlásala úctu k hodnotám demokracie, prosila o jednotu a potajme kula pikle s Ficom, Pellegrinim, Sulíkom, s tým najväčšími rozvracačmi demokracie a jednoty.
Slová vychádzajúce z jej úst vyzývali k pokoju, zatiaľ čo jej srdce bolo plné zákernosti, falošnosti a nepokoja.
Keď sa opona zatiahla, jedovatými šípmi zraňovala demokraciu a demokratickú vládu v tých najnáročnejších a krízových chvíľach aké kedy Slovensko (a nielen Slovensko) zažilo. Čo bolo rozumné, to zosmiešňovala; čo bolo pracovité, to hatila; čo bolo hodnotné, tým pohŕdala; čo bolo s úmorom vybudované, to borila; čo bolo jednotné, to rozbíjala.
Veľkou mierou prispela k tomu, že po sebe jedna aj druhá demokratická vláda padla. V tom súkolí rozvracačstva, ješitnosti, pomsty, nenávisti a pýchy zohrala veľmi veľkú úlohu. A z obrovskej časti aj vďaka nej tu dnes máme vládu pomsty, valca demokracie a vyvoláčov duchov boľševizmu.
Tie obchádzali okolo nej v hlbokom predklone bez náznaku hľadanie pravdy a objektívnosti.
Tí jej pomáhali kopať do demokracie, pravdy.
Z celých svojich síl jej boli nápomocní pri povalení demokratickej vlády svojími nenávistnými a hejtujúcimi článkami, falšou a klamlivým zaujatým informovaním.
Ba oni ju aj do paláca priniesli.
Z nej, z dovtedy skládkovej bezvýznamnej právničky z Pezinka, médiá doslova stvorili hviezdu politickej scény.
Stala sa prezidentkou bez akýchkoľvek osobných zásluh či vhodných charakterových predpokladov.
Stala sa prezidentkou tak ako sa teraz stal prezidentom Pellegrini.
Progresívne médiá spolu s prezidentkou ho ľuďom tri roky maľovali ako darcu pokoja, ako zjednotiteľa všetkých demokraticky zmýšľajúcich, ako vodcu s pevne ukotvenými hodnotami a dobrým charakterom. Áno, on tie svoje hodnoty má ukotvené ozaj pevne, ale niekde úplne inde.
Človek bez chrbtovej kosti, ktorý už ani sám o sebe nevie, kedy má svojím perám veriť, či hovoria pravdu, alebo lož, človek takmer dvadsať rokov odkojený satanským mafiánskym spolkom.
“ĎAKUJEME VÁM”, PANI PREZIDENTKA, ĎAKUJEME VÁM “PROGRESÍVNE MÉDIÁ”, ŽE STE NÁM DO PREZIDENTSKÉHO PALÁCA PRINIESLI TOHO “NAJHODNEJŠIEHO Z HODNÝCH”.
Ďakujeme vám za prestretie červeného koberca, aby po ňom terajšia boľševická vláda mohla s triumfom a slávnostne dokráčať k opätovnej moci! Moci bezprávia, klamstva, podvodov, ničenia demokracie, pomsty a kriesenia zvrátených komunistických ideí.
je to, že sa rozhodla už viac nekandidovať. Počas jej piatich rokov to bolo asi jej najlepšie rozhodnutie."
________________________________________
Redakcia HD uverejňuje text, zverejnený v statuse na profile Igora Matoviča, bez obsahových zásahov.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik