Niekto nosí nálepku na klope kabáta a niekto ju dostane bez toho, že by ju chcel . V živote to už tak chodí. Či chcete, alebo nie, onálepkujú vás iní. Bežní ľudia, politici, novinári a médiá. A tak aj syn známeho otca Michal Šimečka sa dostal do nášho povedomia ako syn. Aby som bola presná, viac sa zaužívalo pomenovanie otca. Tata Šimečka.
Andrej Danko to povedal tak, ako si myslel. Čo na srdci, to na jazyku. A čo ide od srdca, to je úprimné.
Podľa Danka je Michal Šimečka protekčné dieťa. Politika a predsedu z neho spravil Tata Šimečka, denník N a médiá. Tak sa mi vidí, že pritom spomenul aj Šimečkovu nadáciu a starého Soroša.
Slovo Tata píšem s veľkým T, pretože ho citlivo vnímam ako jeho vlastné meno. Miškov Tata má dve mená. Prečo, to nejdem skúmať. Možno jedno dostal pri krste a druhé pri birmovke. Alebo dávať dve mená mohla byť v lepších rodinách aj móda. A Šimečkovci sú iste dobrá rodina, keď majú aj nadáciu. Meno Tata bude tretie meno. Tata Martin Milan Šimečka.
O ňom a jeho nepekných výrokoch na adresu Slovákov sa už dosť popísalo. Dokonca sme sa dočítali aj to, že tento človek sa stal, a teraz sa podržte, osobnosťou slovenskej žurnalistiky. Len dúfam, že to nebolo za tie dehonestujúce slová a urážky. Ale keď zistíte, kto bol v porote, zasmejete sa a pomyslíte si svoje. Svoji svojim. No a čo? Zo svojho nedávam, nič ma to nestojí, tak prečo by sme sa nevyznamenali? Možno takto nejako uvažoval aj Peter Pavel a Čaputová, keď sa na seba v Prahe usmievali a Levov a Kríže si vymieňali.
Ináč by si pri osobných údajoch neuvádzal mená rodičov a starých rodičov. Budovať si povesť na mene je ľahšie, ako začínať od nuly. Netreba nič robiť, stačí mať meno Šimečka. A tak sa aj náš Miško do politiky dostal vďaka menu Tatovi. A iste aj dedovi. Nemožno si nevšimnúť, čo Miško uvádza vo svojom životopise. Citujem: „ Od detstva vnímam, ako je dôležité postaviť sa na obranu hodnôt, ktoré sú pre demokraciu na Slovensku kľúčové. Môjho starého otca komunisti posadili do väzenia, môjmu otcovi nedovolili študovať a neskôr stál pri zrode Nežnej revolúcie. Tento rodinný étos je pre mňa silným zážitkom.“
Vám poviem. S takým kádrovým profilom a takým Tatom sa politika robí jedna radosť. Aj preto to Miško dotiahol na asistenta europoslanca Borisa Zalu a potom až na podpredsedu Európskeho parlamentu a poradcu prezidentky Čaputovej. Poznáte to, známosti a meno robia svoje. Ako za socializmu.
Keby som písala v podobnom duchu ako Miško, odvolávala by som sa na svoj roľnícky pôvod. Napísala by som, že môjmu dedkovi roľníkovi gepeľ odtrhol nohu a jeho syn, môj otec, nemohol ísť študovať, hoci to pán učiteľ rodičom viackrát odporúčal a on veľmi chcel. Nedalo sa nič robiť, musel zostať na gazdovstve. Keby tak nebolo, možno by som sa narodila do rodiny evanjelického farára. Otec ako roľník nechcel vstúpiť do družstva a tri dni bol za jeden výrok vo vyšetrovacej väzbe. Takýto profil by mi v minulom režime bol naprd a teraz sa tým chváliť už nepotrebujem.
Ale aby sme Miška videli aj jeho očami, pozrime sa, ako on vidí politiku na Slovensku. Je presvedčený, že sa dá robiť inak. Odborne, slušne a normálne. Že môžeme ukončiť spory a chaos a začať riešiť našu dôstojnú budúcnosť. O to sa bude usilovať ako predseda Progresívneho Slovenska.
Vzdelanie získal na Karlovej a Oxfordskej univerzite, preto si myslí, že obstojí medzi najlepšími z celého sveta.
Načo viac vypisovať, veď ho poznáte. Na vlastné oči a uši môžete vidieť a počuť, či naozaj obstojí medzi svetovými špičkami a či robí politiku odborne, slušne a normálne.
Keď čítame a počúvame Miškove vyjadrenia dnes, čítame z nich, že jeho prioritou je poraziť Róberta Fica. Robí a bude robiť všetko, aby sa tak stalo.
Má tridsaťva, o osem rokov menej ako Tatov Šimečka. Je to mladé ucho. Aj v živote, aj v politike, aj v porovnaní s Miškom. V roku 2018 sa stal členom Smeru. Ak ma pamäť neklame, tak do NR kandidoval už v devätnástom, no do parlamentu sa nedostal. Pracoval ako administrátor facebookových stránok. V jeho životopise čítame, že je absolventom Komenského univerzity. Žiadna chvála ako pri Miškovi, že patrí k najlepším vo svete. Lebo to je tak, niekto sa chváli sám, niekoho práca a druhí. Ani meno jeho rodičov a starých rodičov som pri ňom na nete nenašla. Asi si Erik povedal, že to skúsi sám, že sa na nich nebude odvolávať. No i tak by niekto mohol namietať, že v politike sa zvezie pri svojom známom strýkovi. Teda ako synovec.
Spočiatku ho tak mnohí aj vnímali. Ale prax ukázala, že jablko nepadlo ďaleko od stromu. Že z Erika rastie politik hodný mena svojho strýka.
Ako začínajúci poslanec a šéf poradcov predsedu vlády ukázal, že vie dobre robiť svoju robotu. Veď aj preto ho veľká časť Slovákov vníma ako šikovného a dobrého politika. V posledných parlamentných voľbách ľudia zvolili Erika Kaliňáka za poslanca a v eurovoľbách získal z pätnástich úspešných kandidátov tretí najvyšší počet prednostných hlasov. V takom veku a na začiatku politickej kariéry predbehol aj dlhoročnú europoslankyňu Beňovú a na kandidátke Smeru od neho bol lepší iba Blaha. A to je už čo povedať. Budeme mu držať palce.
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik