Klasické ospalé júnové rokovanie parlamentu. Ukričaný a stále sa opakujúci a tisíckrát vystupujúci Pročko, pateticky ukecaný Grendel, ku všetkému sa vyjadrujúci Dostál a "šokovaná" Jaurová za progresívcov. Nič neočakávané, nič zmierujúce, nič podnetné a nič inak spravodajsky zaujímavé. Skôr takmer všetko nudne trápne. Až na jedno vystúpenie.
Dalo sa čakať, aj sa očakávalo. Na programe boli ešteprezidentkou vrátené zákony. Jej posledný "pľuvanec" voličom vládnej koalície do tváre. Teda, do tvárí väčšiny voličov na Slovensku, ktorí sa dopustili hrdelného zločinu a nevolili v parlamentných voľbách prezidentkou extrémne protežované Progresívne Slovensko. Viac tých pľuvancov už hádam za štyri dni nestihne.
Buďme ale konkrétnejší - išlo o vrátený zákon o (zjednodušene) Fonde na podporu umenia. To, že bude prezidentkou vrátený, bolo jasné už jeho predkladateľom v čase, keď s ním ešte ani do parlamentu neprišli. V duchu progresívneho "neberte nám kultúru". Alebo "nemôžu mať všetko". Alebo celkom jednoducho - "obesiť".
Poslanec za KDH a člen predsedníctva KDH Jozef Hajko by zobudil aj mŕtvolu. Aj egyptskú múmiu. Pred jeho vystúpením poslanec Grendel z radov Matovičovcov prednášal fikciu o tom, ako prezident Pellegrini (ne)bude tomuto parlamentu vracať ním schválené zákony. Trápnu, ale u rečníka nie neobvyklú. Myslenie "obyčajných" je často naozaj neobyčajné. Lenže, túto nahrávku na smeč priam geniálne využil práve poslanec Hajko. Bolo to tak zrežírované, že sa nedá ubrániť dojmu, že aj vopred zinscenované. A pán poslanec Hajko odpálil opozičnú bombu. Šimečka môže iba ticho závidieť a nanajvýš tak šúchať nohami.
Počúvať ten návrh bolo ako strčiť prsty do zásuvky, ktorá je pod prúdom. Ospalé popoludnie sa zrazu zmenilo na (od hnevu) rozpálený kotol pred výbuchom. Zaznelo totiž, že "na takéto prípady" - rozumej na prezidenta, ktorý by na rozdiel od predchodkyne zákony nevracal, by sa Slovensku zišiel senát. A že ten senát vlastne Slovensko potrebuje. A že sa nad tým treba zamyslieť, lebo ten senát by mal byť nadriadený demokraticky zvolenému parlamentu.
Takže by sa nám vraj zišiel senát. Orgán, ktorý by negoval právomoci prezidenta Pellegriniho i parlamentnej väčšiny v septembrových voľbách demokraticky zvolenej koalície. A ten senát by bolo treba zvoliť. Čo najskôr. Čiže nové voľby. Taký tichý legálny štátny prevrat a totálna ignorácia vôle voličov v tomto volebnom období. Ich obídenie. Nepáči sa nám výsledok volieb, poďme voliť znovu. Jeden by čakal, že takéto dačo by mohlo vzísť iba tak zo Šimečku. Ale - ukazuje si, že on na to naozaj nemá.
S týmto diabolským plánom prišlo KDH. Náhodou? Úmyselne? Má KDH nejako ticho predrokovanú podporu na ústavnú väčšinu? Lebo senát nateraz Slovenská republika v ústavnom zákone nemá. Alebo sme zaspali politický vvývoj? No, čo vy na to?
„Boh pracuje skrze našu odvahu - diabol skrze náš strach.“ — Pavel Kosorin český humorista 1964
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik