Čisto pragmaticky, ako nestraník, nevolič, ale prívrženec súčasnej koalície by som s voľbou Andreja Danka, predsedu SNS, za predsedu Národnej rady Slovenskej republiky nejak priveľmi neváhal. A to aj pri plnom vedomí, že možný kandidát HLASu Richard Raši by bol dôstojnou a kvalitnou náhradou za Petra Pellegriniho. A taktiež, majúc na zreteli, že podľa výsledkov parlamentných volieb a podľa koaličnej zmluvy patrí post predsedu parlamentu strane HLAS.

Súčasná vládna koalícia musí vládnuť a musí nielen dovládnuť. Ak do februára či marca 2027, čo je ako politický termín hneď „za rohom“ akokoľvek zlyhá, na opakovanie úspechu zo septembrových parlamentných volieb 2023 môže v tých o tri roky už teraz zabudnúť. Musel by sa stať zázrak, aby koalícii voliči odpustili či dokonca úplne „prehliadli“ neschopnosť vzájomnej dohody na tom najpodstatnejšom, čo Slovensko potrebuje v tomto období. To je však viac parketa prognostikov, moja voľba je pragmatická a pokúsim sa ju aspoň povrchne zdôvodniť.

Argument – právnik a nielen právnik

Andrej Danko je právnik, nemusel by sa tak často, ako napríklad Boris Kollár, obracať pri sporných otázkach na legislatívny odbor parlamentu, a to v priamom prenose. To naozaj vyzeralo až príliš laicky, neadekvátne postu predsedu NR SR. Chápem a viem, že aj strana HLAS by vedela nominovať právnika, ak by sme zotrvali pri takejto požiadavke. Lenže – Andrej Danko je nielen právnik, ale má aj prax vo vedení zákonodarného zboru. A to nielen z odborného legislatívneho uhla pohľadu. Odhliadnuc od pravidla, že samozvaný mediálny prúd bude znemožňovať každého, koho ideologicky znemožniť potrebuje a v tomto je u neho Andrej Danko mimoriadne obľúbený „hromozvod“, treba si uvedomiť, že nie každý sa dokáže cez takéto programové a sústredené hanobenie preniesť tak, ako práve Andrej Danko. Nie, nie je bezcitný, nikto nie je v takej situácii z kameňa, je iba mimoriadne „blbovzdorný“. Neviem si predstaviť takúto mieru odolnosti voči podlým podpásovým urážkam a ľudskému ponižovaniu napríklad u pána doktora Rašiho. Vlastne, do veľkej miery takmer u nikoho.

Argument – modrá obloha nad koalíciou

Aj keď koaličná dohoda vraví, že funkcia, druhá najvyššia v štáte, post predsedu parlamentu, patrí strane HLAS a nijako to naozaj nespochybňujem, koalícia potrebuje nielen prímerie, to je pre Slovensko málo. Koalícia sa nesmie unavovať vnútrokoaličnou nepohodou a tak isto by v koalícii nemalo platiť niečo ako „tvoje miesto je tam a tam“. Myslím, že práve toho sa veľmi čestne držal v prezidentských voľbách Andrej Danko, čo ho, napokon, ako sa ukázalo, stálo aj volebné číslo vo voľbách do Európskeho parlamentu. Je – opäť podľa mňa – čas Andrejovi Dankovi poďakovať, a to nielen symbolickým gestom, ale istým uznaním „za zásluhy o koaličnú jednotu a prezidentské víťazstvo“. Ten, kto niečo niekedy obetuje zo „svojho“, zaslúži si, aby niekedy dostal z „nášho“. Je to slušné, rytierske a chlapské. V prípade takéhoto gesta zo strany SMERu a HLASu by koalícia vydržala až do volieb aj ten polrok po vypršaní koaličnej zmluvy.

Argument – poriadok v rokovacej sále a koniec exhibicionistov v NR SR

Už sme asi všetci zabudli na návrhy zriadiť parlamentnú stráž, na návrhy, aby bolo možné legálne vyhodiť (vyvliecť) z rokovacej sály nespratníkov, ktorých ani nemusíme menovať, lebo všetci vieme, kto nimi sú a koho „politická kariéra“ je závislá na vulgárnosti, oplzlosti, duševnom primitivizme a taktiež zrejme aj samotnom zdravotnom duševnom stave. Ak vidím niekoho z politikov koalície, tak je to z môjho pohľadu Andrej Danko, kto by s aplikovaním týchto návrhov nemal žiaden problém, ani legislatívne, ani prakticky počas vedenia schôdzí. Dokonca, v záujme toho, aby nastali časy, keď bude primitivizmus počas rokovania ústavno-právneho zboru neprijateľný a ani prakticky možný, by som, súc členom či členmi koalície, ponúkol podpredsednícke miesto v NRSR za zvoleného Ľuboša Blahu do Europarlamentu, ako druhé zástupcovské, strane HLAS. Všetko sa dá, ak sa chce.

Argument – rokovania koaličných troch najvyšších

V rámci zdravého politického ovzdušia v koalícii by sa mali pravidelne stretávať traja najvyšší ústavní predstavitelia štátu. A kto to bude? SMER krát 1 a HLAS krát 2? A čo SNS? Má byť koalícii dobrá iba ako hlasovací stroj? Pardon, to sme kritizovali za čias vlád Matoviča či Hegera alebo Ódora. A to sme chceli vo voľbách zmeniť. Pritom je to tak jednoduché zmeniť. Stretávať sa a rokovať by mali predovšetkým prezident, predseda parlamentu a predseda vlády. Teda, Peter Pellegrini, Andrej Danko a Robert Fico. HLAS, SNS a SMER. Vtedy by to bola ak nie vyvážená koalícia, tak určite rytierska. Svätoplukovská. Zabudli sme na jeho odkaz? Alebo sa nám politicky nehodí?

Argumentov pre takúto voľbu by bolo ešte veľa, do jedného názoru ich nemožno „narvať“. Ale skúsme byť veľkorysí, rozvážni, nesamoľúbi a hlavne, opäť spomínam slovo – pragmatickí. Veľkosť politika či politickej strany sa nemeria počtom postov, ktoré obsadí po voľbách, ale schopnosťou hospodáriť s nimi na prospech celého štátu a určite nielen iba do konca volebného obdobia.

______________________________

(Uznávam, že tentokrát môže byť vyššie uvedený názor iba autorským názorom, nijako si vopred nepredstavujem a ani nemyslím, že by mal zohľadňovať názory redakcie či kolegov v nej.)

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.