Zahrávanie si nielen s RTVS, ale aj mimoriadne vážne porušenie zákona! Uvedomuje si niekto na Slovensku, že vedomé ohrozenie vysielania verejnoprávneho média, ktoré má zákonom stanovené určité nezastupiteľné povinnosti, môže byť fatálnym trestným činom, hraničiacim aj s naplnením skutkovej podstaty trestného činu sabotáže?
Čo ak by verejnoprávne médium počas nezákonného štrajku jeho zamestnancov muselo plniť zákonom stanovenú úlohu - informovať napríklad o hrozbe prírodnej katastrofy alebo o iných vážnych hrozbách pre štát a jeho občanov? Čo ak by si túto povinnosť nedokázalo splniť? Odpovede nechajme na orgánoch činných v trestnom konaní a hoci aj na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Ale vážne - čo ak by nebolo možné cez verejnoprávne médium z dôvodu "štrajku" odvysielať varovania a pokyny v prípade napríklad nie vylúčiteľného leteckého útoku, čo až tak nepravdepodobné nie je? A to len preto, že jeho dobre platení zamestnanci (nami platení z prostriedkov štátneho rozpočtu), si práve kdesi vyrevujú "ruky preč od RTVS"? Nestačí tým, ktorí "tahajú nitky" z úzadia istej, nateraz nemenovanej straníckej centrály (prípadne centrál) už aj tak veľmi blízke prepojenie s nedávnym atentátom na predsedu vlády?
Kto vie, čo sa stalo so záložnými vysielacími pracoviskami rozhlasu, ktoré boli postavené a zariadené technikou aj pre takýto prípad? Boli plne funkčné, dalo sa do nich presmerovať celé vysielanie z hlavnej prevádzkovej budovy na Zochovej ulici a neskôr aj z Pyramídy. Ak by čokoľvek ochromilo bežnú každodennú výrobu a vysielanie, poslucháč by si to nemal všimnúť. A tobôž už nie vtedy, ak by išlo o počtom obmedzenú skupinu zamestnancov s vesmírnym politickým sebavedomím, no s jaskynnými vedomosťami, ak, pravda, hovoríme o čomkoľvek inom, ako o výkone ideologickej propagandy. Mimochodom - zrušil niekto v zákone pravidlo o tom, že politické presvedčenie si zamestnanci verejnoprávneho média nechávajú pri vstupe na pracovisko vonku za jeho vchodovými dverami? Koľko porušení zákona sa tu vlastne ostentatívne v priamom prenose prehliada? Čo na to generálny riaditeľ RTVS, ktorý spolu s funkciou a z nej vyplývajúcimi právami má voči zákonom Slovenskej republiky aj jasne určené povinnosti?
To, čo je v súkromnej firme možné, i keď to pôsobí nemožne až trápne, teda to, aby zamestnanci dávali zamestnávateľovi, prípadne odberateľovi ultimáta, nemôže predsa platiť aj vo verejnoprávnom médiu. Tam sa štrajkom dáva ultimátum štátu a vydieraní sú jeho občania, napríklad aj rizikovou predstavou o možnom neinformovaní v čase ohrozenia. V Markíze môže manažment cúvnuť, ale rovnako môže nespokojencov povyhadzovať. Ulice sú dnes plné nezamestnaných naslovovzatých "politológov" a "masmediálnych odborníkov". Tento pracovný trh je presýtený ponukou. A už na to asi prichádza aj pán Kovačič. Každá bohorovnosť vždy narazí na pracovno - právne a dodávateľsko - odberateľské vzťahy a mantinely, v nich zákonom dané.
To sa nám iba do hláv snažia natĺcť ideologickí pohrobkovia "demokratov" z predchádzajúcich vlád. Teda, totálnych karikatúr demokracie. V prípade RTVS nejde o nič iné, ako o strach a zároveň aj boj o fleky (čo asi vyhovuje aj manažmentu), na ktorých sa počas Machajovho vedenia robilo to, čo sa robiť nemalo a nerobilo sa to, čo sa robiť malo. Teda, nedošlo k naplneniu povinností zo strany zamestnávateľa a ani jeho kódexov zamestnanca. Oboje striktne stanovuje nestraníckosť, objektívnosť a vyváženosť vo vysielaní. A garantom týchto zásad pre verejnoprávne médium je zákon o verejnoprávnom vysielaní. Ak by si ho dnes už "štrajkujúci" aspoň niekedy prečítali. nevyziapovali by "ruky preč od RTVS", ale brali by sa od RTVS svinským krokom sami.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.