Mnohí z našich čitateľov mali malé deti. A niektoré z tých malých detí pri nezvládnutej výchove dali nielen svojim rodičom naozaj zabrať. Napríklad uvrieskané usmrkančatá, ktoré na pieskovisku chceli mať aspoň tak veľký kýblik a tak dlhé hrabličky, ako si tam nosí Peťko od susedov. Alebo taký parádny fúrik, ako má Anička odnaproti. Lenže, predsedovi Progresívneho Slovenska a jeho uvrieskanému zboru závistlivcov akosi nedošlo, že v dospelosti sa ľudia nesprávajú ako fagani na pieskovisku.

Šimečka konečne (asi, pretože názor vznikal ešte pred oficiálnym vyhlásením výsledkov eurovolieb) dostal svoj kýblik. Kýblik väčší, ako má Peťo či Anička. Kýblik na jeho pieskovisku najväčší. Aj desať lopatiek sa doň vojde, toľko ani Aničkin fúrik neodvezie. Súdiac podľa komentárov v progresívnej mediálnej propagande sa Šimečka stal gerojom, víťazom. Akosi svorne pozabudli na to, že ani vo svete chlapov, ani vo svete chlapov v politike, sa veľkosť nemeria dĺžkou, či konkrétnym počtom (centimetrov). Z toho obvykle sebavedome zdravý jedinec vyrastie najneskôr vo veku adolescenta.

Žiaľ, v našej domácej politike je stále veľa malých uvrieskaných detičiek.

Nechajme ho tešiť sa, nech chvíľku nevrieska a nevzdúva sa

Doteraz totiž iba rumázgal, čo všetko by chcel mať. Ale tí zlí, hnusní, podľa neho fašistickí smeráci a esenésáci a odporní hlasáci, ktorí s ním odmietli stavať spoločne hrad a nosiť na jeho stavbu piesok v kýblikoch mu to nielenže nedovolili, ale priam vzali. Síce cez svojich voličov, ale to je vlastne jedno. Malý chlapec nikdy nedospeje v muža, kým nezistí, že muži sa nesprávajú ako malí chlapci. Mimochodom, už vieme, odkiaľ sa berie ten záujem zo strany obstarožných dám - tie vždy mali malých chalanov za "ňu ňu".

No dobre, kýblik už má, ale čo ďalej? Doteraz totiž nič programovo hodnotové do slovenskej politiky okrem stavania šibeníc na námestiach a volania po vešaní a onakvejšom odstraňovaní každého, kto mu stojí v ceste - nepriniesol. A do kýblika treba aj nejaký piesok, inak stratí zmysel. Nejakú náplň.

Pieskovisko sa zapĺňa, zajtra bude tých kýblikov tuším 705

A nejak sa tam budú v tom europarlamente musieť pomestiť. Radi si počkáme, na koho tam zas budú progresívci vrieskať, že oni majú väčší kýblik. S tými svojimi piatimi lopatkami proti ôsmim? (Alebo tak akosi plus mínus.) A to je iba národný pomer. Programovo politický bude, už teraz, pred vyhlásením výsledkov volieb, výrazne iný, ako ten predošlý. Iný a chvalabohu iný v neprospech rusofóbov, vojnoštváčov, "Lajnovcov" a amerikanofilov a sankčných egomaniakov.

Progresívni ekoteroristi tak asi budú j naďalej musieť zostať pri ich tak obľúbenej celosvetovo závažnej téme, ako sú napríklad neoddeliteľné viečka, plastové viečka, od plastových fliaš, ktoré uzatvárajú. Alebo od zákazu meteorizmu kráv. (Plynatosť čriev, iné názvy - nadúvanie brucha, meteorizmus. tympania. To je stav, pri ktorom v tráviacom trakte dochádza k nadmernej tvorbe plynov.) Hlavne, že kanalizácia sa v našej obci s x predĺženiami termínu dostavby ťahá už desať rokov. A najmenej rok ešte ťahať bude. Súdiac podľa mentálneho potenciálu, ktorý do Bruselu posiela Progresívne Slovensko, možno to nebude ani takto jednoduché, ale ešte oveľa jednoduchšie. V duchu hesla - nikto ťa nedokáže zhovadiť viac, ako to dokážeš len ty sám.

Frustrovaný nechtenec tak nemusí odstupovať

Po tom, ako by Progresívne Slovensko o hlavu nevyhralo súboj o Brusel (čisto matematicky, politicky totiž so svojim nulovým koaličným potenciálom a bez akejkoľvek možnej koalície s niekym už pro či protislovensky prehralo), by nastalo na Slovensku peklo. Presne také, ako sa odohráva na pieskoviskách, keď sa tam zjavia uvrieskaní rozmaznanci, ktorí neustále komusi čosi závidia, no do spoločného nikdy zo zásady neponúknu nič. A Šimečka by fakt musel zo šéfovského postu PS na nemalé zdesenie jeho bábkovodičov odstúpiť. Nie, nemusí.

A tak môže zohrať jedinú úlohu, ktorej sa zhostil po odchode Zuzany Čaputovej za rezidentku v pionierskom paláci na čele Progresívneho Slovenska s nádychom "dejinného" hodnotenia. Čiže - tak dokonale doničiť zvyšky dôvery a nádejí v súčasnú opozíciu a jej mediálnych sluhov, že sa v súvislosti s nimi už vôbec nebude dať uvažovať o nejakom kredite a nádeji pre našu spoločnosť do budúcna. A za to by sme možno mohli zvážiť, či napokon Michalovi Šimečkovi už teraz, po jeho krátkom, no intenzívnom nepôsobení v hodnotovej politike Slovenska, nepostaviť nejaký pomníček. Hoci aj z piesku.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.