Vláda musí proti agentom zahraničných vplyvov postupovať ráznejšie
08 | 06 | 2024 I Eka Balaskova

O akejsi slovenskej obdobe amerického zákona FARA sa intenzívnejšie hovorí od nástupu súčasnej vlády. Ľavicový politik Juraj Draxler na Facebooku upozorňuje, že proti vplyvu zahraničných agentov bude vláda musieť zakročiť.  

Juraj Draxler najskôr vysvetľuje, ako takéto aktivity prebiehajú a pre ľahšie pochopenie na príklade štrajku učiteľov spred 8 rokov ukazuje, ako sa dlhodobo pretláčajú do verejnej mienky. A to aj napriek tomu, že pravda je celkom iná a jediný, komu sa tým uškodilo, je školstvo samotné. Draxler tiež hovorí, vláda musí dlhodobo pracovať jednak „v zákulisí“, s médiami, ale aj so súdmi. Na to je však podmienka, aby to vôbec stihla...

Rozohrávači

Juraj Draxler hovorí o dvoch úrovniach, cez ktoré sa ovplyvňuje domáce prostredie.

„Prvá, to sú "rozohrávači", ktorí organizujú peniaze pre spriaznených ľudí, sieťujú ľudí z rôznych oblasti a hlavne, vo výhodný moment začnú svoju sieť aktivizovať, povedia - teraz treba urobiť toto a toto, kľúčové veci organizačne zabezpečia,“ vysvetľuje Draxler s tým, že to sú ľudia, pôsobiaci v mimovládkach ako Pontis, či GLOBSEC, ale aj ďalší.

„Tí majú ešte priamejšie kontakty na západné štruktúry (z tých známejších je typický príklad Pavol Demeš, a podobne, nie všetky mená sú všeobecne známe, ale napríklad jeho ešte ďalej v texte spomeniem, pretože je veľmi dobrý príklad). Priamo hovoria ostatným, ako nejakú tému komunikovať, organizačne zabezpečujú konkrétne aktivity,“ vysvetľuje Draxler.

Posúvači verejnosti

„Druhou vrstvou sú ľudia, ktorí potom konkrétnu tému rozohrávajú smerom k širokej verejnosti, to sú často ľudia od médií. Dôležití sú komentátori, ale ešte dôležitejší tí redaktori, ktorí fungujú ako vedúci vydania. Majú kľúčovú úlohu v tom, ako sa ovplyvňuje verejnosť. Pre štát je dôležité toto prostredie presne takto pomenovať, úplne štrukturovane a určiť kľúčových hráčov,“ pokračuje politik a tým, že dôležitá je práve tá presnosť.

„To, že sa nejaká mimovládka zaoberá transparentnosťou a bojom proti korupcii a v rámci toho je tvrdo kritická k vládnym politikom ešte automaticky neznamená, že z nej možno robiť nepriateľa štátu (niekedy dokonca naopak). Taká inštitúcia sa nám nemusí páčiť vo všetkom, čo robí, možno si o niektorých ľuďoch v nej myslíme, že sú v niektorých veciach naivní - ale ak robia naozaj to, čo tvrdia, že robia a konajú z presvedčenia, s čistým financovaním, majú na to plné právo a sú zrejme väčšinou užitoční,“dopĺňa Draxler.

Poslanci sa zídu na poslednej riadnej schôdzi pred letnou prestávkou
Poslancov Národnej rady (NR) SR čaká posledná riadna schôdza pred tradičnou letnou prestávkou. V poradí 15. schôdza NR SR sa začne v utorok (11. 6.). Poslanci majú na vyše 120-bodovom programe aj zákony, ktoré parlamentu vrátila prezidentka SR... Čítať ďalej
07 | 06 | 2024 | Ivan Mihale/tasr

V čom je teda problém

„Ale AK sú kľúčoví ľudia v pozadí v priamom, pravidelnom kontakte s vplyvovými štruktúrami mimo územia SR, ak sú podobne vplyvovo organizované finančné toky, už sa dostávame niekam inam. Kde inak chvályhodné témy slúžia len ako zásterka na niečo iné. A to vonkajšie prostredie, za hranicami SR, je tvorené vplyvovými štruktúrami, ktoré sa dajú pomerne ľahko identifikovať. Sú to napríklad rôzne mimovládky a think tanky (od German Marshall Fund po Legatum Institute). Majú veľmi konkrétne personálne prepojenia na konkrétnych vplyvových hráčov, často z washingtonského prostredia, a ich výstupmi nie sú nestranné analýzy ale pomerne zjavná propaganda,“vysvetľuje politik s tým, že práve z toho vonkajšieho prostredia k nám plynú nie len rôzne granty, ktoré nazval „demokratizačné, ale aj veci, ktoré s nami priamo nesúvisia, Ide napríklad o rôzne semináre o demokracii na Kube, či v Bielorusku a na Slovensku platení „analytici“ sú k dispozícii na rôznorodé aktivity. Znovu však upozorňuje, že nie každá mimovládka zaoberajúca sa ľudskoprávnymi témami sa radí medzi vplyvové štruktúry. „Na tu musia byť splnené konkrétne kritériá,“ podotýka Draxler.

Juraj Draxler, foto: FB/JD | Juraj Draxler

Ako to funguje

Draxler ako príklad pripomína štrajk učiteľov z roku 2016.

„Najprv sa téme začali venovať ľudia ako spomenutý Demeš, potom do dovtedy pomerne neutrálneho mediálneho informovania o školstve razantne vstúpilo niekoľko kľúčových ľudí v konkrétnych redakciách. Dozreli na "správne" titulkovanie článkov a najmä ich tlačili čo najviac,“ vysvetľuje Draxler s tým, že tieto články čitatelia dlho prehliadali, no boli dovtedy tlačené, až presvedčili pár tých, ktorí sa do štrajku skutočne pustili. No a potom prišla téma dostala na čelné miesta správ.

„Pretože vraj treba zvýšiť učiteľom platy - hoci tie stúpali. Ale vraj málo. Keď o niekoľko rokov neskôr platy učiteľov v reálnom vyjadrení, naopak, prvýkrát za 20 rokov klesli, žiaden štrajk sa nekonal, ani mediálne rozhorčenie. Nikto Grőhlinga nebombardoval mediálne, ani o ňom kaviareň po sociálnych sieťach nešírila, že je bezcitné hovädo. Samozrejme, pretože v tom roku 2016 reálne išlo len o to, že to bola akcia proti Smeru,“ upozorňuje Draxler, ktorý pripomína, že jediným poškodeným na dlhé roky tu bolo školstvo.

A presne o to ide

„Nie je možné dopúšťať také deštruktívne akcie, kde sa mediálne rozsiahlo klame a kde nejakú akože verejnú tému v skutočnosti rozohráva len pomerne úzky okruh veľmi konkrétnych ľudí, s napojením na zdroje mimo SR. Podobne ako nie je možné, a toto chcem zdôrazniť veľmi jasne, pripúšťať taký typ politickej komunikácie, aký sme videli napríklad v článku M. Šimečku v deň atentátu na premiéra. Voličov Smeru tam prirovnával k voličom Hitlera. A tým pádom premiéra k Hitlerovi. Síce nepriamo, ale keď je takáto komunikácia sústavná, dopad na spoločnosť je zjavný.  A, opäť, nejde o Smer, takýto jazyk a paralely proste nemôžete používať, jedno o akej skupine obyvateľstva a ktorom politikovi,“ myslí si Draxler s tým, že o tomto článku hovorili aj predstavitelia vlády.

„Ak by aj v budúcnosti mohol niekto písať takýto typ článkov, úplne beztrestne, bez toho, aby bol následne niekam predvolaný, tak sa potom ani nemusíme tváriť, že sa tu idú tvoriť nejaké iné pravidlá hry. Toto nie je možné pripúšťať. Bodka,“ dopĺňa politik s tým, že zmena musí prebehnúť v troch bodoch.

Charta základných práv ako manuál pre európske voľby 2024?
"Dňa 8. júna 2024 sa na Slovensku uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu (EP). Tieto voľby sú dôležité, a to napriek tomu, že EP je parlamentom len podľa názvu a zohráva obmedzenú úlohu v legislatívnom procese v EÚ. Nedostatok právomoci si však... Čítať ďalej
05 | 06 | 2024 | Ivan Brožík

Zákulisná práca

„Iste, vzhľadom na to, že sme súčasťou nejakého priestoru, medzinárodných organizácií a podobne, nie je možné niektorých agentov postihovať tak okato, ako iných, so spojencami musíme mať dobré vzťahy. Ale ak je vzhľadom na štruktúru aktivít nejakej osoby jasné, že spľňa kritériá vplyvovej osoby (alebo ak je dokonca podľa všetkého priamo napojená na zahraničné vládne štruktúry ktoré priamo spadajú do definície rozviedky alebo sa jej približujú), jednoducho konať treba. Aktivity vyšetriť, a niekde aj zasiahnuť,“ píše Draxler

Mediálna práca

„Toto sa týka nastavenia fungovania médií tak, aby nerobili investigatívu len na jednu stranu. Teraz naháňajú ruských agentov. Prečo nie, ale svet hádam nemá len jednu veľmoc,“ vysvetľuje ďalej Draxler.

Súdy

„Sú nezávislé, ale treba pripraviť usmernenia a prípadne aj legislatívne zmeny tak, aby bolo možné klamanie v médiách účinne postihnovať. To isté sa týka mediálnych zákonov. Iste, na tejto ceste bude veľa problémov. Ten prvý sa bude týkať prerobenia dnešnej RTVS, čo asi v prvej vlne nedopadne dobre, vzhľadom na to, ako sa to pripravuje a kto okolo toho chodí,“ dopĺňa Draxler s tým, že tam to nesmie skončiť.

Beh na dlhé trate

„Druhý problém sú legislatívne aktivity priamo namierené proti "zahraničným agentom", ktoré sú ťažkopádne, nepremyslené. Viac na nejaký rýchly voličsky efekt ako na hocičo iné. Tejto agende sa ale proste treba intenzívne venovať. Dnes, zajtra, o rok aj o dva. Samozrejme, podmienkou je, aby vláda fungovala aspoň ako tak efektívne a obyvateľstvo malo pocit, že teda má právo v niektorých momentoch definovať, čo je štátny záujem. Pretože cieľom spomínaných opatrení by nemalo byť chrániť nejakú konkrétnu garnitúru, ale štát ako taký,“ uzatvára Draxler.

VEĽKÁ NOVINA V ŽIVOTE Michala Kovačiča a Zuzany Kovačič Hanzelovej
V pracovnom živote moderátorov Michala Kovačiča a Zuzany Kovačič Hanzelovej došlo k poriadne turbulentným zmenám. Michal Kovačič skončil v TV Markíza po svojom individuálnom prejave v relácii Na telo, Zuzana Kovačič sa stiahla z pracovného života z... Čítať ďalej
06 | 06 | 2024 | Gabriela Fedičová

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik