„Kriví, chromí a chorí.“ Medzi takými vojakmi si vraj ukrajinskí velitelia musia vyberať, keď chcú posily. Článok denníka Washington post odhalil, aké nedostatky sa vyskytujú u vojakov, ktorí z tylu prevelili na front, ale aj u tých, ktorých odviedli. Pri výcviku je vraj 20 nábojov na osobu a granáty žiadne. Takže sa musia vojaci všetko učiť na mieste. Okrem toho, Ukrajinu trápi aj nedostatok protivzdušnej obrany. A keď zaútočila na ruské pozície v okolí Bielgorodu, nasledovala od Rusov tvrdá odplata.
Ukrajina sa už dlhší čas stretáva s nedostatkom vojakov. Akí vojaci potom idú na front, priblížil denník Washington Post. Ukrajinskí velitelia sú podľa denníka zmierení s tým, že noví vojaci prídu s mizerným výcvikom. Aj keď sa na to mnohokrát sťažovali. Bude vraj trvať niekoľko mesiacov, kým dorazia mobilizovaní podľa nového mobilizačného zákona, dovtedy sú na front prevelovaní tí, ktorí zatiaľ strážili objekty v zázemí. Prezident Zelenskyj tiež povolil regrutovanie mužstva z radov väzňov.
Strácame tu čas učením základov
Nech už sú noví vojaci odkiaľkoľvek, velitelia na fronte tvrdia, že musia stráviť týždne len tým, že ich učia strieľať. „Mali sme tu ľudí, ktorí ani nevedeli rozobrať a zase dať dohromady zbraň,“ zveril sa jeden zástupca veliteľa. Doplnil, že s nimi strávil týždeň, aby každý vystrieľal aspoň 1500 nábojov. Za pár týždňov totiž dotyční budú bojovať pri Časoch Jare, kde Rusi postupujú. „Strácame tu čas učením základov,“ uviedol tento zástupca s tým, že pokiaľ dôjde pri Časoch Jare k prelomu, dotyční bez výcviku budú jednoducho poslaní na smrť.
Pre bojových veliteľov je každá posila dobrá, pretože niektoré jednotky žiadne nedostali celé mesiace. Lenže mnohí z tých, ktorí dorazia, nie sú pripravení. Hoci boli v armáde od začiatku ruskej invázie. Jeden z nich napríklad strážil rovnaký most v Odese celé dva roky. Ale 30. apríla ho prevelili do bojového útvaru na východ Donecka, nemal vraj ani čas si poriadne zabaliť.
Vo výcvikových strediskách sa vraj učia nezmysly
Pre prieskumnú jednotku 42. mechanizovanej brigády boli prieskumníci prevelení z radov vojakov v zázemí, ktorí dostali len štrnásťdňový tréning, kým sa po nich chcelo, aby sa plížili za nepriateľskými líniami.
Ako pre Washington Post uviedol jeden z vojakov, čo sa učia vo výcvikových strediskách „sú nezmysly“ a všetko sa človek naučí až na mieste. Jeden z inštruktorov potom prezradil, že pri výcviku nemajú dosť sovietskej munície, ktorá sa šetrí pre frontové jednotky. V praxi majú teda asi 20 nábojov na osobu a žiadne granáty, ani náboje do granátometov.
O vojakov sa útvary bijú
Útočné brigády vraj vyberajú mužov ako prví. Niektoré z nich majú dokonca ľudí, ktorí sú v podstate stále pri výcvikových centrách, aby „ukoristili“ tých najmladších, najschopnejších a najmotivovanejších. „Keď vás pošlú niekoho zohnať, všetkých dobrých si už rozobrali ostatné brigády, takže si vyberáte z krivých, chromých a chorých,“ uviedol jeden vojak pod podmienkou anonymity.
Tiež povedal, že s vojakmi hovorí, aby zistil, ako veľmi sú odhodlaní bojovať a oddelil tých, ktorých naverbovali silou, a tak pravdepodobne nebudú plniť rozkazy. Ako denník poznamenáva, to sa zrejme ešte zhorší, vzhľadom na to, že tí, ktorí boli ochotní ísť bojovať, sa už minuli. Niektorí regrúti, ktorých úrady označili za zdravých, sú v skutočnosti päťdesiatnici s boľavými kĺbmi a chrbtom, ktorí nezvládnu dlhé pochody. Ale niektoré brigády rovnako dostanú rozkaz ich prijať. Rovnako ako tých, ktorí natvrdo povedia, že bojovať nebudú.
Čo takýchto vojakov čaká
Čo potom vojakov čaká zverejnil bývalý mariňák a vojenský analytik Rob Lee, opäť z článku Washington Post. „Denys Jaroslavskij, veliteľ prieskumnej zástavy 57. ukrajinskej brigády, vstúpil 2. mája v sprievode štyroch práporov vyčerpaných vojakov do pohraničného mesta Vovčansk. Čerstvo sa vrátili z bojiska v inom severovýchodnom meste a čoskoro si uvedomili, že ich nové pozície sú prvou líniou obrany - a že v meste je už rozmiestnených iba 200 vojakov. Keď o niečo viac ako o týždeň neskôr ruské sily vtrhli dovnútra, povedal: Stratili sme takmer celý prápor. Jaroslavskij a jeho prieskumný prápor boli zakopaní vo Vovčansku a dúfali, že prežijú. V ten deň, ako povedal, jeho vojaci prečkali ‚šialený' počet náletov kĺzavých bômb – viac ako 40 za 24 hodín.“
„Kožemako, zakladateľ brigády Chartie, tiež povedal, že jeho jednotky utrpeli ťažké zásahy, zatiaľ čo Washington zvažoval zmenu politiky. Za posledných 20 dní sa podľa neho stali terčom 250 zásahov kĺzavými bombami, útokov takých silných, že aj tí, ktorí nie sú ťažko zranení alebo zabití, sú často traumatizovaní a otrasení tlakovými vlnami. Po leteckých úderoch potom ruské pozemné jednotky vtrhnú do ich pozícií, povedal.“
Protivzdušná obrana je najväčšia „diera“, akú NATO má
V tejto súvislosti nie je od veci pripomenúť článok Financial Times, podľa ktorého má NATO len 5 % protivzdušnej obrany, ktorú by na obranu východného krídla aliancie potrebovalo. Jeden z diplomatov štátov NATO uviedol, že protivzdušná obrana je najväčšia „diera“, akú NATO má. Čo koniec koncov dokazuje aj to, že NATO nie je schopné dodávať protivzdušnú obranu Ukrajine. Vzniká už niekoľko iniciatív, ktoré by mali protivzdušnú obranu zabezpečiť.
Protivzdušnú obranu používajú aj Rusi. Podľa správ z ruských zdrojov už Ukrajinci dvakrát zaútočili na Bielgorodskú oblasť pomocou rakiet HIMARS. „Zakaždým v dvoch vlnách, najskôr explozívne, potom kazetové.“ Rakety ale boli zostrelené, aj vo vlnách. Čo znamená, že sa Ukrajinci pokúsia skombinovať tieto útoky s paľbou z českých salvových raketometov RM-70, útokmi drony, raketami Točka a pod. Budú útočiť na logistiku, komunikačné body a veliteľské posty. Záporožská protiofenzíva vraj tiež začala a od toho ruské zdroje odvodzujú, ako budú tieto útoky úspešné.
K útokom strelami HIMARS mal aj poznámku historik pod prezývkou Big Serge. Totiž, že do 24 hodín od útokov v Belgorodskej oblasti Rusko zničilo Ukrajine ďalšie tri elektrárne a tiež úložisko plynu vo Ľvove. „Je to pre Kyjev dobrá výmena? Zdá sa to ako riešenie ich strategických problémov?“ pýta sa rečnícky.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik