Keďže počet obyvateľov Európskej únie klesá rýchlejšie, než sa očakávalo, európske krajiny stoja pred otázkou, ako sa vysporiadať s nárastom počtu ľudí odchádzajúcich do dôchodku v čase, keď sa rodí málo detí a je nedostatok mladých ľudí, ktorí by pokryli rastúce štátne výdavky. Podľa denníka The Financial Times sa problémy extrémne nízkej pôrodnosti premietnu do tlaku na verejné financie s krutými dôsledkami pre hospodárstvo a geopolitickú pozíciu krajín EÚ. "Nemôžeme žiť bez imigrantov," hovorí Brusel.

Podľa denníka The Financial Times by tento rok mohol pre krajiny Európskej únie znamenať zlom v demografickom vývoji a podľa prognóz OSN sa očakáva, že začne pokles počtu obyvateľov EÚ, ktorý nemá v čase mieru obdobu.

Pokles populácie krajín Európskej únie sa začal počas pandémie, ale zastavil sa vďaka príchodu Ukrajincov v dôsledku ruskej invázie. Eurostat minulý rok predpovedal, že počet obyvateľov dosiahne vrchol na úrovni 453 miliónov v roku 2026, ale pokles populácie by sa mohol začať ešte skôr. Minulý rok sa predpovede počtu pôrodov nenaplnili, naopak – počet pôrodov v EÚ klesol na úroveň, ktorú Eurostat ani po ďalších dvadsiatich rokoch neočakával.

Financial Times píše, že v posledných rokoch sa demografický vývoj EÚ v posledných desaťročiach udržal na uzde vďaka migrácii a zamestnávaniu čoraz väčšieho počtu žien, ale ani tieto faktory už nebudú stačiť na to, aby čelili zrýchľujúcemu sa poklesu obyvateľstva EÚ v produktívnom veku. Dokonca sa navrhuje porovnanie s rozvinutými ázijskými krajinami ako Japonsko, Čína a Južná Kórea, ktoré už riešia podobné problémy.

Čo vraj stojí za bezprecedentným demografickým vývojom a aké budú dôsledky? Do svojej analýzy miešajú aj voľby do Európskeho parlamentu

Mnohé európske krajiny už desaťročia zápasia s extrémne nízkou pôrodnosťou. Vzhľadom na to, že najproduktívnejšia časť obyvateľstva sa v súčasnosti zmenšuje, existuje riziko, že tento vývoj povedie k značnému tlaku na verejné financie, čo nebude bez následkov na hospodárstvo a geopolitickú pozíciu krajín EÚ.

Výsledok politík mnohých krajín zameraných na zvýšenie pôrodnosti zaostáva – a riešenie prostredníctvom migrácie naráža na odpor mnohých Európanov, ktorí majú v úmysle hlasovať v súčasných voľbách do Európskeho parlamentu za ukončenie politiky otvorených dverí.

Dubravka Šuicová, chorvátska podpredsedníčka Európskej komisie pre demokraciu a demografiu, pre Financial Times povedala, že existuje riziko "ohrozenia našej konkurencieschopnosti, tlaku na naše rozpočty, zaťaženia verejných služieb a dôchodkov a možnosti, že pracovné miesta vo všetkých odvetviach hospodárstva zostanú neobsadené". Problém by podľa nej mali riešiť jednotlivé európske krajiny a samotná EÚ.

Európska únia je "na pokraji demografickej revolúcie," povedala, čo si vyžaduje "hlboké prehodnotenie našich inštitucionálnych, politických, ekonomických a kultúrnych rámcov".

Problém už vznikol a podľa údajov OSN počet obyvateľov EÚ v produktívnom veku (t. j. vo veku 20 – 64 rokov), ktorí predstavujú väčšinu daňových príjmov, klesol z 270 miliónov v roku 2011 na odhadovaných 261 miliónov v tomto roku.

Riešenie EÚ by malo zahŕňať aj úsilie o zvýšenie atraktívnosti EÚ pre externé talenty a podporu migrácie z krajín mimo EÚ. "Chápem, že ľudia majú pocit, že by mali ísť ďaleko doprava... pretože si myslia, že migranti pokazia ich (národnú) identitu, ale zároveň bez imigrantov žiť nemôžeme," vidí Šuicová jediné možné riešenie.

Podľa nej už nepomáhajú ani prorodinné opatrenia, ktoré v minulosti udržiavali pôrodnosť, ako napríklad dobrá a cenovo dostupná starostlivosť o deti. Sarah Harperová, profesorka gerontológie na Oxfordskej univerzite, uviedla, že trend pôrodov sa pravdepodobne nezvráti. Lepšie vzdelanie a nezávislosť podľa nej znamenali, že "ženy stratili povinnosť reprodukcie" a veci viedli v roku 2022 k trendu, keď počet pôrodov v EÚ prvýkrát od začiatku zberu údajov v roku 1960 klesol pod 4 milióny.

Miera pôrodnosti v EÚ v roku 2022 klesla na 1,46 v porovnaní s 1,16 v Španielsku, 1,24 v Taliansku a 1,29 v Poľsku. 

Niektoré vlády vidia cestu vpred, aby ľudia mohli pokračovať v práci aj po dosiahnutí dôchodkového veku. A Šuica tiež varuje, že "príliš skorým odchodom do dôchodku vytvárame únik mozgov".

Susedné Nemecko, s ktorým je česká ekonomika pomerne prepojená, tiež čelí problémom. Podľa analýzy OSN Financial Times stratilo Nemecko od svojho vrcholu v roku 1998 približne 2 milióny ľudí vo veku 20 až 64 rokov a najväčšia ekonomika EÚ stratí v nasledujúcom desaťročí ďalších 10 % svojho obyvateľstva v produktívnom veku alebo približne 5 miliónov ľudí. A podľa Institut der Deutschen Wirtschaft bude nedostatok pracovníkov stáť krajinu v tomto roku 49 miliárd eur výrobných strát.

To vyvoláva otázku, kto bude platiť dôchodky a zdravotnú starostlivosť všetkým novým dôchodcom v Nemecku v nasledujúcich rokoch, keď počet mladých ľudí, ktorí chodia do práce, prudko klesá – zatiaľ čo počet ľudí v dôchodkovom veku bude prudko rásť.

With 5 Million fewer workers in Germany in just few years who is supposed to pay for pensions and healthcare for all the new retirees? pic.twitter.com/lheUFkou1F

— Michael A. Arouet (@MichaelAArouet) May 26, 2024

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik