Josef Pazderka, vyštudovaný historik, bývalý korešpondent Českej televízie v Rusku a Poľsku, pracoval aj pre Človek v ohrození, aj ako šéfredaktor Českého rozhlasu Plus, bol hosťom moderátora Čestmíra Strakatého. Reč bola o atentáte na Roberta Fica, spoločnosti ako takej a sociálnych sieťach.

"Vedie to k veciam, ktoré sa práve stali, ktoré si pripomíname, k tomu násiliu, nielen verbálnemu, ale potom aj skutočnému. Strávil som dosť veľa času v zahraničí, konkrétne napríklad v Poľsku, a musím povedať, že vždy, keď sa vraciam do Českej republiky, pripomínam ľuďom, že na tom nie sme takí zle, ako by sme si mohli vnútorne myslieť. Tým nechcem povedať, že je tu všetko ideálne, ale naozaj ma znepokojuje nielen situácia na Slovensku, ale aj niečo podobné v Maďarsku už dávno. Pracoval som v Poľsku štyri roky a keď som videl urážky ad hominem a obrovskú nenávisť medzi dvoma tábormi, ktorá pripomínala tichú, ale intenzívnu občiansku vojnu, naozaj som sa necítil dobre. A opäť, v Českej republike to nie je také zlé. A myslím si, že ak nám tieto udalosti pripomenú, že toto je slepá ulička a že je to naozaj klzký svah a že by sme mali naozaj rešpektovať stred, ten priestor na nejakú diskusiu, či už sme zľava, sprava, toto alebo tamto, a že by sme mali rešpektovať určité pravidlá, cez ktoré nepôjdeme ďalej, potom to bude len dobrá vec. Viem, že sa to ľahšie hovorí, ťažšie sa to plní, ale je to mimoriadne dôležité," povedal Pazderka a pripomenul, ako bol pred niekoľkými rokmi napadnutý starosta Gdanska Pavel Adamowicz.

"V týchto prípadoch je strašne ťažké formulovať, či to bol len politický motív, aj keď tam bol motív a zároveň kombinácia s inými faktormi. Niekde som to čítal a úplne s tým súhlasím, že je extrémne ľahké vyvolať vlnu násilia, slovne rozdúchať násilie, ale potom vlnu skutočne zastaviť, to už nie je ľahké, buďme opatrní. Jedno a druhé spolu súvisia," dodal.

Pazderka diskutoval aj o prostredí, v ktorom momentálne pôsobíme

"Vezmime si len otázku sociálnych sietí a všetkého, čo nás skutočne obklopuje, čo posilňuje konflikt v spoločnosti. Väčšinu svojho profesionálneho života som pracoval vo verejnoprávnych médiách, kde sme úplne pod drobnohľadom, keď pracujete v súkromných médiách, ale rešpektujete nejaké štandardy, vždy narazíte na nejaké limity, chvalabohu, toho, čo nemôžete povedať, čo treba overiť, čo ste povedali zle a musíte sa ospravedlniť. A žasnem nad tým, ako ľudia zrazu úplne ignorujú obrovskú vlnu internetu, sociálnych sietí, ktoré sú úplne nefiltrované. Druhá vec je, že algoritmus sociálnych sietí posilňuje konflikt, posilňuje verbálny konflikt, to znamená násilie. A ako to všetko tak rýchlo zrazu privádza ľudí do konfliktu, najmä keď s tým niekto nemá dobré úmysly. Kam to môže viesť? A vždy je to tak, že toto verbálne politické násilie posilňuje, v skutočnosti zvyšuje prach rôznych ľudí, ktorí sú neistí, ktorí sú niečím znepokojení, a v okamihu, keď to vidia a počujú to okolo seba, nuž, núti ich to urobiť niečo také hrozné, a potom nemôžete povedať, že je to len politika, že je to len táto vec, Ale jednoducho ich to vezme so sebou a potom ich vedie k takýmto veciam. To je strašne nebezpečné," povedal Pazderka.

"Sme na podobnej trajektórii, pretože žijeme v dnešnom svete, ktorému dominuje internet, v ktorom zohrávajú sociálne siete veľmi silnú úlohu. Vidíme to naprieč spoločnosťami všade v Európe, hlboko rozdelené Poľsko už bolo spomenuté, rovnaká veľmi ostrá diskusia vo Francúzsku, v Británii, hlboko rozdelené USA. Takže to nie je výnimka. Keď som bol korešpondentom v Moskve, niekto mi povedal o Čechoch, že sme slovanskí Nemci. A myslím si, že je to tak trochu pravda, takže nám vlastne trochu hrá do karát, že sme racionálnejší ako ostatní Slovania okolo nás, kde je viac emócií. Takže to môže byť naša výhoda. Na druhej strane, nebol by som príliš veľkým fanúšikom. Situácia na Slovensku je varovným signálom toho, čo sa môže stať kdekoľvek, vrátane Českej republiky," povedal Pazderka.

Ako bude vyzerať situácia na Slovensku teraz?

"Hrozí nebezpečenstvo. Len dúfam a verím, že takáto tragická vec, bezprecedentná nielen v slovenskej politike, ale v celej strednej Európe, aj keď sme už spomenuli poľský prípad, otrasie touto spoločnosťou a zastaví ju. Dúfam a verím, že to tak bude. Zároveň by som vám chcel pripomenúť, že preplnený kotol emócií ani zďaleka nezmizol a že pri tejto tragickej udalosti, bohužiaľ, hrozí druhý scenár, že to pôjde skutočne na plné obrátky," povedal Pazderka.

"Nie som odborník na Slovensko a nerád komentujem veci, ktorým nerozumiem. Ale vo všeobecnosti je to výzva spoločnosti, novinárom, spoločnosti ako celku, politikom, aby skutočne zvážili svoje slová, aby sa každý vo svojej profesii, každý zo svojho pohľadu vrátil k tomu, čo hovorí, čo robí, s čím vedie politický boj, a aby si povedal, či to nie je za hranicami toho, čo v skutočnosti podnecuje k nenávisti. Myslím si, že hrana, aspoň pre mňa, bola vždy tá nenávistná vec ad hominem, taká, kde už človek cíti, že padajú všetky bariéry a že ľudia sa naozaj budú vysmievať a útočiť a používať konkrétne urážky a veci, ktoré sa, žiaľ, v poslednom čase na Slovensku naozaj videli naprieč politickým spektrom. A to je vec, v ktorej dúfam a verím, že takáto tragická udalosť skutočne zastaví tento tok ako celok," povedal Pazderka.

"V Českom rádiu Plus máme reláciu s názvom Pre a proti. A dosť často počúvam rôzne kritiky: Prečo vyvolávate konflikty a prečo vždy hľadáte konflikt a tak ďalej? A vždy odpovedám, že toto je program, ktorý je venovaný skutočnosti, že v spoločnosti logicky, správne, prirodzene existuje určitá rozmanitosť názorov, ktoré do seba narážajú. A my, ako spoločnosť, musíme byť schopní pokúsiť sa hovoriť o týchto veciach z rôznych perspektív spôsobom, ktorý nepovedie k nenávisti, stretom ad hominem, niečomu, čo sa vymkne spod kontroly. Ak sa spoločnosti podarí hovoriť o mnohých veciach vecným spôsobom, bez nenávistných útokov, ktoré priťahujú najväčšiu pozornosť, potom je to úplne legitímny, správny politický boj. A potom mám ako novinár pocit, že sme to zachytili, že sme vlastne uvoľnili plyn emócií trochu ako z tej vypchatej papierovej tašky a dostali sme sa k nejakej podstate. Keby som mal pocit, že diskusia je povrchná, že má vyvolať emócie, čo si budeme hovoriť, znova a znova platí to, že sa vyvoláva konflikt, priťahuje sa pozornosť cez sociálne siete a ostatní hráči to vedia. Tak by som mal pocit, že som súčasťou niečoho, na čom sa spolupodieľam a mohlo by to skončiť takým tragickým spôsobom, nedajbože," povedal Pazderka.

"Čiara je vlastne cez okraj. Cítim to jednoducho v tom, že výmena názorov je možná, ostrá, tvrdá výmena argumentov, ale dosť často sa potom skĺzne do nenávisti, vlastne do urážok a útokov ad hominem, ktoré pomerne často končia nálepkami a pokusmi o zosmiešnenie. Mimochodom, je zaujímavé, že aj sociálne siete, neviem, či si to všímate, ale veľmi často diskusia končí nálepkovaním človeka. Nechcem tu vyznieť ako moralista, len to sledujem, naozaj sa snažím dostať do diskusie, keď cítim, že má zmysel, že dochádza k nejakej výmene názorov, a som dosť opatrný, aby som nikoho nenálepkoval, aby som sa pokúsil pochopiť, či mi ten človek chce niečo povedať. V okamihu, keď útočia a keď to tam cítim, a vidíte to dosť často na sociálnych sieťach, že niekto hodí pomyselný háčik. Predtým, ako zaútočia, alebo niečo podobné, snažím sa tomu vyhnúť, pretože si myslím, že je to slepá ulička," povedal Pazderka s tým, že sú aj ľudia, ktorých žiadna diskusia nepresvedčí.

"A to je škoda. Na Slovensku pred tragickým činom prebiehala veľmi emotívna debata o tom, či spoločnosť ešte potrebuje verejnoprávne médiá. A teraz som v konflikte záujmov, kedysi som pracoval pre Českú televíziu, teraz som v Českom rozhlase, ale bol som v súkromných médiách, myslím si, že úloha súkromných médií je nezastupiteľná, ale všimol som si, že spoločnosti, ktoré majú kvalitné verejnoprávne médiá, majú väčší pokoj. To zvláštnym spôsobom upokojuje spoločnosť a vytvára menší, väčší, lepší priestor pre nejaký druh stretnutia uprostred. A bol by som nerád, keby to česká spoločnosť stratila. Môže existovať milión výhrad a milión diskusií a riadnych diskusií o tom, ako by mali vyzerať verejnoprávne médiá, koľko by mali alebo nemali robiť, čo by mali robiť na internete, správne, legitímne. Je strašne rýchle a ľahké zničiť verejnoprávne médiá, ale zároveň je to nezvratné a je dosť ťažké to potom vrátiť," povedal Pazderka.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik