Nikdy ma politika nezaujímala tak, ako keď ste sa v nej objavili vy. Volila som vás v každých voľbách, fandila som vám a držala palce. Obdivovala som vašu múdrosť a štátnickú rozvahu. Obdivovala som ľahkosť, s ktorou ste v posledných rokoch odrážali všetky útoky a prejavy nenávisti.
Začalo sa to Jánom a Martinou.
Už vtedy z vás vaši neprajníci urobili vraha. Vtedy sa na protestoch „slušného Slovenska“ ozývali hlasy proti vám. Na námestiach vám stavali šibenice. Stali ste sa štvancom svojej doby len preto, lebo vás národ miluje. Nenávisť voči vám sa stupňovala len preto, lebo vy milujete Slovensko, jeho ľudí, len preto, že ste štátnik, ktorého nám svet závidí. Preto tá nenávisť porazených, preto tie hrozné prejavy a najhoršie mená a prirovnania. Tlak proti vám sa stupňoval, až niektorí duševní chudáci tomu uverili.
Ja nie. Ja stále verím a cítim, viem to, že ste to najlepšie, čo na Slovensku máme, že ste to najlepšie, čo sme si zvolili. A nie som sama, čo tak cítim. Je nás mnoho, pán premiér!
Včera po rokovaní vlády som pozerala vašu tlačovku. Vždy vás rada pozerám a počúvam. A keď som mala možnosť stretnúť sa s vami v našom meste, rada som vás videla. Aj včera na tej tlačovke po rokovaní vlády som hltala každé vaše slovo, videla som, ako ste prenechali reč vašim ministrom, lebo ste sa ponáhľali. Ponáhľali ste sa pozdraviť ľudí, ktorí tam vonku čakali na vás, na váš úsmev, povzbudivé slová, podanie rúk. Prišli ste pozdraviť ľudí, ktorí vás majú radi a ktorých vy, pán premiér, máte rád. Na všetkých sa, žiaľ, nedostalo.
V dave čakal človek, ktorý bol nainfikovaný nenávisťou zlých ľudí z tribún a námestí.
Včera som po tej šokujúcej správe pozerala tlačovku s Róbertom Kaliňákom a Matúšom Šutajom Eštokom. S členmi vašej vlády a blízkymi spolupracovníkmi. Len s námahou potláčali slzy, keď rozprávali o tom hroznom čine. Len s námahou potláčal slzy Robo Kaliňák, ktorý je celý svoj politický život vaším súputníkom a priateľom. Aj tak si myslím, že kdesi v samote sa potom obaja vyplakali.
Ja som tie slzy nepotlačila. Nechala som ich tiecť, aby vyplavili bolesť, ktorú som cítila. Plakala som a modlila som sa.
Včera som nemohla počúvať slová tých, ktorí zo dňa na deň zmenili rétoriku. Zahryznem si do jazyka, aby som nepoužila slovo, ktoré sa mi žiada vysloviť. Zároveň sa mi na jazyk tlačili slová, ktoré prýštili z uboleného srdiečka. Vyslovujem ich s presvedčením, že budú vyslyšané: „Pán premiér, ste bojovník, vždy ste dokázali zvíťaziť. Modlíme sa za vaše uzdravenie. Všetci, čo vás máme radi, si to v týchto chvíľach želáme zo všetkého najviac na svete.“
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik