Nie „tragédia“, ale „zločin“. Tak treba podľa analytka Štefana Kotrbu pomenovať streľbu na slovenského premiéra Roberta Fica. A aj príčiny treba hľadať v názoroch, ktoré viedli tohto konkrétneho strelca. „V každej spoločnosti sa nájde niekoľko vyšinutých jedincov, ktorí takéto zúfalé frustrované volania vypočujú, sú ochotní sa obetovať a stať sa mučeníkmi v boji „za tú správnu vec“. A potom ich chorými mozgami rezonujú prázdne heslá, ako že „vražda na tyrana nie je zločinom“,“ hovorí v rozhovore pre české Parlametní listy.
Doteraz máme minimum informácií, zrejme sa dá len špekulovať. Avšak kto a s akými motívmi to mohol spáchať?
71-ročný spisovateľ. Motívy si domyslite...
Strieľal 71-ročný spisovateľ, básnik Juraj Cintula z Levíc, jeden zo zakladateľov literárneho klubu Dúha, ktorý sa snažil o založenie hnutia „Proti násiliu“. Strieľal legálne držanou zbraňou, pretože pracoval v súkromnwj strážnej službe. Malo padnúť päť výstrelov, tri z toho údajne zasiahli premiéra. Ten je v život ohrozujúcom stave. (Stav Roberta Fica, na ktorého dnes spáchali v Handlovej atentát, by mal byť stabilizovaný. Je vraj pri vedomí. pozn.redakcie). Nedávno Robert Fico natočil video, v ktorom hovoril o tom, že čaká, že na neho a vládne politiky budú pod vplyvom progresívnych médií strieľať. "Ja už len čakám, kedy sa táto frustrácia tak intenzívne prehlbovaná Denníkom N, Smečkom či Aktualitami pretaví do vraždy niektorého z popredných vládnych politikov, a to nepreháňam ani milimeter," povedal Fico.
Aké dôsledky by mala prípadná smrť Roberta Fica? V zmysle politiky a spoločnosti… Čo by to znamenalo?
Nemaľujte čerta na stenu. Žije, a slovenský pán boh ho určite umrieť nenechá. Na to má Slovákov veľmi rád. Jeho smrť by znamenala nenahraditeľnú stratu pre slovenskú ľavicu, aj keď okolo neho je tím vysoko profesionálnych ľudí. Kaliňák, Blaha. Ale Fico je dlhodobo jeden. Je to koncepčne uvažujúci právnik s vynikajúcim politickým inštinktom a občianskou odvahou. Nie je to hĺbajúci filozof, je to muž činu. On je hlavným motorom a vedie štvrť storočie Smer k víťazstvu. On je hlavným stratégom.
Atentát v našom prostredí je niečo naozaj nezvyčajné.
To je bohužiaľ dôvodom neprofesionality jeho ochranky. Ochranka nestrieľala, aj keď útočník vypálil päť rán. Ale na ich obranu treba povedať, že sme v strednej Európe. Doteraz Slovensko nebolo Izraelom či Mexikom. Nie sú to ani USA v dobách Kennedyho vraždy. Nikto z ochrannej služby neuvažuje paranoidne, ak sa nič podobné nestalo tridsať rokov. Naposledy zabil ostreľovač Dubčeka. Ranou na pol kilometra do pneumatiky jeho vozidla a tomu nešlo zabrániť.
Dnes bol exprezident Zeman navštíviť Snemovňu, kde sa konal seminár SPD. A jeho ochranka ho viezla rovnakým vchodom v rovnakom čase, keď na dosah ruky bolo päťdesiat ľudí. Pritom nikto zo strážcov nemohol vylúčiť skrytú zbraň u kohokoľvek, pretože medzi strážené osoby mali prístup aj tí, ktorí rámom neprechádzajú a zbraň preniesť do budovy môžu. Všetci boli tak nejako uvoľnení až príliš. Nikto z ochranky nebol v strehu.
Niektorí politici slovenskej vládnej koalície hovoria o nepriamej vine tamojšej opozície pre ich neustále výpady voči Ficovi a jeho politike. Je možné na to pristúpiť?
Pohľad politický: vyvolávanie hystérie a nálepkovanie politických protivníkov ako ohrozenie demokracie prinieslo krvavé ovocie. Nedivím sa podpredsedovi slovenského parlamentu Blahovi, že obvinil na mikrofón opozíciu, že je to jej vina. Slovné prestrelky, ktoré sa odohrávajú v slovenskej politike, my v Prahe nepoznáme. Ja osobne som ich naposledy zažil v roku 1995, keď sme obvinili Václava Klausa z rozkradnutia štátu a zo „spálenej zeme“. To sa ale mimo svorky „investigatívnych“ policajtoreportérov šéfa ekonomickej kontrarozviedky (potom SPOK) plukovníka Evžena Šírka nikto z novinárov neplietol do politiky tak explozívnym spôsobom ako v posledných rokoch na Slovensku. Situácia v Česku prituhla a cielené politicko-kriminálne diskreditačné hry sa začali hrať až so Sarajevom a potom s kauzou Srba, ktorú sprevádzal fantastický vykonštruovaný scenár jeho domnelej účasti na pokuse o vraždu „novinárky“ Slonkovej. Nikto ale nestrieľal. Nikto o tom ani neuvažoval... V zákulisí ale figurovali rozkrádačky financovania obchodu so zbraňami, vojenským materiálom a ekonomickej aktivity cudzích špionážnych centrál na území Česka a možno korupcia štátnych úradníkov v tej súvislosti. Čistenia Augiášova chlieva po Šírkovi sa potom ujal námestník policajného prezidenta pre neuniformovanú políciu Jakubík. Išlo o ukážku dlhoročnej vojny tajných služieb a polície... Ale to sa stále spektakulárne nestrieľalo. Len sa o tom rozprávalo...
Je otrasné, kam v krajine, poznačenej drsnou východniarskou povahou Mečiara, únosom syna prezidenta Kováča a nadvládou SIS a rôznych grázlov nad politikmi môže vyústiť nenávisť k inému politickému názoru. V tom si musia siahnuť do svedomia najmä mladé slovenské soroščatá – Progresívne Slovensko a húfec ich „liberálnych“ mediálnych tlampačov, ktorí hysterizujú mediálnu scénu už niekoľko rokov. Predseda „progresívnych“ Slovákov Michal Šimečka síce reagoval tak, že: „...absolútne a ostro odsudzujeme násilie a dnešnú streľbu na premiéra Roberta Fica“, ale to sa náhle zľakol. Ešte nedávno používal voči premiérovi úplne neprijateľne vypätú rétoriku. A ani sa nehanbil. Všetci pokračovali v opozičnej kampani tak, ako by už dávno nebolo po voľbách, ktoré ukázali víťaza...
V každej spoločnosti sa nájde niekoľko vyšinutých jedincov, ktorí takéto zúfalé frustrované volania vypočujú, sú ochotní sa obetovať a stať sa mučeníkmi v boji „za tú správnu vec“. A potom ich chorými mozgami rezonujú prázdne heslá, ako že „vražda za týranie nie je zločinom“. O tom, kto je tyran a kto nie, rozhoduje však aktívny strelec, nie voľby alebo hlasovanie v parlamente. Navyše Fico nie je Heydrich. Streľba na Fica je streľba na legitímne zvoleného premiéra v demokratickej krajine. A to je zločin. Atentát na jedného z najvyšších ústavných činiteľov je bezprecedentným ohrozením demokracie. To nie je „neodpustiteľná tragédia“, ako si myslí šéfredaktorka SME. To je neodpustiteľný zločin, na ktorom sa slovenské protivládne médiá podieľajú. Síce tak, že nie sú trestne postihnuteľné, ale sú vinné.
Pohľad ľudský a mediálny: Slováci sú svojrázni, zápalní, ďaleko viac emocionálni ako skeptickí Česi. Politicky a mediálne tiež. V krajine je stále najčítanejšie Plus 1 deň a Nový Čas, Pluska.sk je dokonca na absolútnej špičke návštevnosti slovenských webov. Najsledovanejšou televíziou je JOJ.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik