Politológ a historik Eduard Chmelár po nedeľnej relácii Na telo, kde bol aj on hosťom. Oproti nemu sa posadila doslova arogantná bývalá herečka a diplomatka Magda Vášáryová, ktorej prejavu sa Chmelár v statuse tiež venoval. Hlavnou témou však bol fakt, že máme historicky najslabšiu poozíciu. Skonštatoval to po zhliadnutí ďalších nedeľných politických diskusií.

Člen premiérovho poradného zboru vysvetľuje, prečo je súčasná opozícia najslabšia v histórii. Tiež sa mu nepáči, ako vedú kampaň pred eurovoľbami opozičné strany, zvlášť PS, ktoré stavia na strašení o vyhodení Slovenska z EÚ, čo vôbec nie je také jednoduché. Chmelár však tiež hovorí, že aj táto neistota pôsobí v tom, že sa v tej EÚ ešte len hľadáme a vlastne sa „vezieme“. Rozobral pôsobenie kandidátiek do EP Bittó Cigánikovej a Cifrovej Ostrihoňovej, ktoré nechcú poznať situáciu na Ukrajine, no napriek tomu sú schopné posielať tam zbrane, ale venoval sa aj stretnutiu s Magdou Vášáryovou, ktorá sa správala podľa hesla „nik paní Vášáryovú neznemožní lepšie, ako pani Vášáryová.

Dôležitá pozícia – opozícia

Chmelár v úvode svojho statusu upozorňuje, že opozícia je dôležitá súčasť demokracie, lebo nemá len kontrolovať, ale aj ponúkať alternatívy, či podieľať sa na budovaní štátu. Súčasná opozícia má však podľa neho od toho veľmi ďaleko. Je podľa neho „desivé“, že Šimečkova strana kvázi odborníkov do diskusii posiela ľudí bez sľubných vízií, zato so sklonom k hysterickým škriepkam. „A je odporné, keď sa ani netaja tým, že kandidujú do Európskeho parlamentu s jediným cieľom: preniesť vnútropolitické spory na európsku úroveň,“ upozorňuje Chmelár.

Diskusia v ta3 ho doslova priviedla do úžasu. Konštatuje, že to nebola politická polemika, ale „jarmočné kotkodákanie, kotkodákanie o to hlasnejšie, o čo menej rozumeli tomu, o čom hovoria,“ píše premiérov poradca. Cifrovej Ostrihoňovej pripomenul, ako „chrapúnsky“ sa rozlúčila so svojim zamestnávateľom, pričom ho podľa nej deštruuje súčasná vládna koalícia. Ak by s tým mal Machaj problém, dá jej k náhrade dôsledky.

Brexit je ukážkou

Chmelár venuje zvláštnu pozornosť lži progresívcov o tom, že Smer-SSD chce vyviesť Slovensko z EÚ. Pripomína, že aj keby to niekto chcel, tak po Brexite je to ďaleko ťažšie. Preto slogan „Udržíme Slovensko v EÚ“ vníma, ako ťažkú demagógiu. Za dosť deprimujúce vníma to, že aj po 20-tich rokoch sa na Slovensku diskutuje v rovine „buď, alebo“. Podľa Chmelára z toho vyplýva len to, že stále nevieme, kde je v Únii naše miesto.

„Všetky doterajšie vlády hrali s Európskou úniou jednu nepeknú hru. V podstate išlo o to, ako vybabrať s Bruselom. Ale my sme neponúkli nič. Pod ponukou rozhodne nemám na mysli podriadenie sa tomu, čo chce Berlín alebo Paríž, lebo to nie sú európske riešenia, ale vazalstvo voči dvom národným hegemónom,“ pripomína Chmelár s tým, že sme celé roky skôr ako pasívny pasažier.

Celkom sa stratili

Jana Bittó Cigániková (SaS) a Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS) sa však podľa Chmelára úplne stratili v debate o Ukrajine. Erik Kaliňák (Smer-SSD) a Braňo Ondruš (Hlas-SD) im síce vysvetľovali, že vyzbrojovanie Ukrajiny v tejto fáze konfliktu už nemá nijaký zmysel, no obe dámy trvajú na posielaní zbraní a munícii.

„Na otázku, pre koho, odpovedali, že pre tých, čo tam majú. Na opätovné trpezlivé vysvetľovanie, že už tam nemajú nikoho navyše, nervózne kričali, že to je jedno, treba posielať náboje. „Pre prázdne tanky?“ spýtal sa začudovane Erik Kaliňák. Na to obe dámy podráždene odsekli, že to nie je naša starosť..,“konštatuje Chmelár.

Vybili mu poistky

Chmelár prispel aj osobnou skúsenosťou s ukrajinskými utečencami, ktorí podnikajú na Slovensku. Tí sa mu priznali, že nie sú zradcovia, ale zomrieť nechcú. Preto sa Chmelár pýta, v koho mene aj obe kandidátky na europoslankyne podporujú Zelenského chuntu, aby nahnala utečencov na takmer istú smrť. Veď len prednedávnom vysokí ukrajinskí dôstojníci varovali pred zosypaním ukrajinskej obrany.

„Podľa nich je v súčasnosti už vojenská situácia beznádejná a Ukrajine nedokáže nikto pomôcť, pretože neexistujú vyspelé technológie, ktoré by boli schopné kompenzovať čoraz väčšiu masu vojsk, ktorú Rusko na Ukrajinu posiela. Takéto technológie nemá nielenže ukrajinská armáda, ale v dostatočnom množstve ich nemá ani Západ. V súčasnosti je to už iba ukrajinská odvaha a chyby ruských generálov, ktoré by mohli zmeniť dynamiku na fronte, Ale všetci vedia, že húževnatosť obrancov a spoliehanie sa na ruské chyby nie sú žiadnou stratégiou,“ pripomína Chmelár a pokračuje tým, ako naša propaganda informuje len čiastočne.

Politické mažoretky a čudná prezidentka

„Pani Ostrihoňová a Cigániková sa derú do Európskeho parlamentu, pritom nemajú ani šajnu o medzinárodnej alebo bezpečnostnej politike. To je úplne desivé, ak v otázkach vojny a mieru majú mať hlavné slovo takéto politické mažoretky. Oháňali sa tým, že je necitlivé, keď im muži v Deň matiek skáču do reči (fascinuje ma, ako feministky zneužívajú túto tému, keď najprv požadujú rovnosť, a keď sa s nimi zaobchádza rovnako, domáhajú sa mužskej galantnosti), ale pritom tieto „matky roka“ volali po väčšom zbrojení otvorenejšie ako muži. A Veronika Ostrihoňová prejavila priam partizánske odhodlanie, keď odhodlane vyhlásila, že agresora treba poraziť. Prosím, pripomeňte jej, že si na to treba kúpiť samopal a prihlásiť sa do prvej línie, jej kamarátka Zuzana Čaputová jej takú výnimku určite s radosťou udelí a možno sa pridá do jej ženskej jednotky. Veď po tých štylizovaných dojímavých obrázkoch, ako zasnene hľadí z okna vlaku, za ktorým sa jej míňa milovaná Ukrajina, by ste už len čakali, že jej Madona zaspieva „Don´t cry for me, Ukrajiiiinaaaa...“ Ale vážne: pripadá vám normálne, že prezidentka Slovenskej republiky sa počas svojho mandátu častejšie stretávala s ukrajinským prezidentom ako s predsedom vlády a predtým lídrom opozície vlastného štátu? A, prosím, netvrďte mi, že ona má právo vyberať si, koho prijme v Grassalkovičovom paláci. Ona má predovšetkým ústavnú povinnosť intenzívne komunikovať so všetkými zložkami moci štátu. Úrad prezidentky SR nie je jej súkromná víkendová chata, na ktorej usporadúva party pre priateľov, aj keď niekedy to tak vyzerá,“ pripomína prezidentke Chmelár.

Diskusia s majiteľkou pravdy

Chmelárová nedeľná diskusná partnerka Magda Vášáryová je podľa neho z rovnakého cesta, ako dve vyššie zmienené političky. Tá sa (na vlastnú škodu) vždy urazí na označenie, že je herečka, veď postavy, ktoré vytvorila majú určitú kultúrnu hodnotu. Mnohí vraj dvíhali obočie, že s ňou ide do diskusie, lenže Chmelár sa drží výroku Jana Wericha: „Nad lidskou blbostí se nedá zvítězit, ale bojovat se s ní musí.“ Pri tejto debate si však uvedomil, že sa nedá debatovať s niekým, kto si osobuje nárok nie len na vlastný názor, ale aj na vlastnú pravdu.

Ešte aj v etikete ju vyškolil

„Mrzí ma, že nezvládla hlavne záver. Keď som jej po vypnutí kamier pri odchode podal ruku na znak zmierenia, ale aj dobrých mravov (tak ako sa po športovom zápase pozdravia súperi), nahnevane ju odmietla a vybuchla: „Vy nepoznáte etiketu, že žena podáva ruku ako prvá?!?“ Mal som na jazyku, že etiketu poznám veľmi dobre a že pri nej platí aj zvyk, že spoločensky vyššie postavená osoba môže podať ruku dôchodkyni... Ale napokon som sa rozhodol zbytočne ju nedráždiť a dožičiť jej, aby sa so svojím vnútorným hnevom vyrovnala sama. Ale keď som to povedal kamarátovi a legendárnemu textárovi skupiny Tublatanka Martinovi Sarvašovi, spomenul si na jednu príhodu. Kedysi dávnejšie pracoval na ministerstve kultúry a počas kontrolného dňa na prebiehajúcej stavbe novej budovy Slovenského národného divadla sa na neho osopila Magda Vášáryová, prečo nemá v jej prítomnosti kravatu... Ako som povedal, niekedy netreba nič dodať, každý má právo znemožniť sa sám,“ dodáva Chmelár.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik