Iba ten, kto na vlastnej koži zažil ako nestraník obdobie totality v Československu a v Česko-Slovenskej federatívnej republike (nie obdobie komunizmu, to iba tupci nevedia, že komunizmus nikdy a nikde neexistoval), iba ten dokáže rozpoznať súčasné veľmi silné signály, varujúce pred opätovným návratom do totality. Je priam desivé, že ich vysiela do spoločnosti počtom poslancov druhá najsilnejšia parlamentná strana - Progresívne Slovensko.
Kým diktatúra, napríklad Stalinského typu, "iba" potláča nesúhlas, progresívna totalita si už ziada a vyžaduje aktívny súhlas, napríklad aj manifestačný, pouličný, z námestí. (Čo by bol dnes Michal Šimečka bez tribún?)
Všetko okrem aktívneho súhlasu sú konšpirácie a dezinformácie
Progresívna totalita nielen, ale aj na Slovensku (venujme sa pomerom u nás) reinkarnovala takzvaného "Tatarkovho Démona súhlasu". Napokon, niet jasnejšieho opisu vonkajších prejavov príslušenstva k progresívnemu davu ako spomínaný Démon súhlasu Dominika Tatarku: "My súčasníci mali by sme sa nazývať dôverníkmi: všetci sa strašne poznáme, trojnásobne, stonásobne, z každodenných diskusií, z poézie, karát, klebiet, rečí, z plánov, z toho, čo sa nám žiada, i z toho, ako sme sa jeden druhému prejedli. Dôverne sa poznáme, poznáme sa predovšetkým podľa slabostí a zo slabostí. Ako sa zdá, vzájomná slabosť nás viaže k sebe putom najmocnejším. (Démon súhlasu) Alebo tiež: "Vyzliekol sa až do spodkov, ale neprestal ideologizovať. (Démon súhlasu)“. Teda, ak si náš, ak tráviš čas s nami v kaviarňach, alebo na diskusiách a "zachraňuješ s nami demokraciu", ak chodíš s nami na námestia, ak máš dve pohlavia a tri mená, či si členom štyroch mimovládok, si progresívny. Ak nie, si opica, dezinformátor a konšpirátor.
Kto nestojí na chodníku, nemiluje republiku
To je iba progresívne zmutované heslo dnešných progresívcov z pôvodného boľševického "ten, kto stojí na chodníku, nemiluje republiku". A ako prítomné je tu dnes to ďalšie boľševické, no už zas tak progresívne: "Nekoukejte z okna dolů, pojďte s námi do průvodu.“ Presne v tomto duchu sa dnes nesie progresívna politická "argumentácia" za pouličný rozvrat (časom možno aj prebvrat a nielen pouličný) v zmysle "ruky preč" či "hádžme im pod nohy každé poleno, ktoré nájdeme". Niet div, že liberálnemu progresivizmu sa dnes často, no mierne nepresne vraví neomarxizmus. Jeho protagonisti sú na slovenských tribúnach výlučne v modrých oblekoch s hviezdičkami a v červeno-bielo pruhovaných spodkoch tiež s hviezdičkami..
Skutočný pokrok je pre progresívcov ako červené súkno pre býka
To, čo si väčšinou ľudia spájajú so slovom „pokrok“, sa pohybuje významovo v oblasti medzi malým zlepšením a veľkým zlepšením. V každom prípade ide o zlepšenie či zlepšovanie. Pre progresívcov však všetko, čo nevyhovuje ich ideológii, predstavuje ohrozenie, triedneho nepriateľa, no v žiadnom prípade nie pokrok. Pokrok z ich pohľadu by to bol, ak by sa napríklad k deväťdesiatim rodom pridalo ďalších sto, alebo ak by dúha mala zrazu o desať farieb viac, ako má. Alebo pokrokom v takomto chápaní by mohla byť aj nová svetová vojna, tentoraz jadrová. V tejto progresívnej predstave je naozaj pozoruhodný nesúlad medzi progresívnym hlásaním ekoterorizmu a súčasným podporovaním vojny, v ktorej jediný delostrelecký granát po výbuchu znečistí ovzdušie viac, ako používanie osobného automobilu so spaľovacím motorom za celý rok. Tak sa na tie granáty zbierajte, milí progresívci, len potom nedristajte dačo o ochrane ovzdušia, pls!.
Výber v eurovoľbách nie je zas tak ťažký
Ak chceme totalitu minulého storočia, ak chceme vojny minulého storočia, ak chceme zákaz samostatného myslenia a samostatného názoru, ak chceme opäť jedinú dovolenú pravdu podľa osvedčeného vzoru zminulého storočia, ak chceme totalitný štát a totalitnú Európu, pusťme k moci cez voľby progresívcov. Našťastie, už sme to dvakrát nespravili. Tak to nespravme ani tretíkrát za sebou. Aj demokracia má svoje chyby a môže mať naozaj mnohé chyby. Ale chyby demokracie možno odstrániť iba v demokracii. V diktatúre či nebodaj v progresívnej totalite odstránia akurát tak tých, ktorí na tie chyby poukazujú. Máme s tým naozaj dokonalú dejinnú skúsenosť. A to tak pred či aj po prevratovú.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik