Červené denníky sami seba radi stavajú do pozície „strážnych psov demokracie“. Je to však naozaj tak? Lebo keď človek počúva niektorých moderátorov, prípadne redaktorov, ak si ich predstavíte, ako psy, tak podľa ich pôsobenia sú to skôr miláčikovia, ktorí na niektorých politikov hľadia so zbožným obdivom. Psíčkari to poznajú... Ale na tému objektivity médií sa vyjadril advokát Martin Ribár. Ten na facebookovej stránke Za právny štát uvažuje nad tým, či sú médiá nezávislé.

Ribára pred pár dňami zaujala vyššie uvedená myšlienka šéfredaktorky SME a dáva jej za pravdu v tom, že nezávislá žurnalistika je pre štát a pre zachovanie princípov demokracie kľúčová.

„Len... Sú médiá na Slovensku objektívne? Nestranné? Nezávislé? Opakovane verejne prezentujem názor, že zo strany niektorých novinárov a niektorých vybraných médií dochádza k neobjektívnemu informovaniu verejnosti o prebiehajúcich trestných konaniach a trestnom práve vo všeobecnosti,“ prezentuje svoj názor právnik.

„Trestné konania a trestné právo sú už nevyhnutnou súčasťou každodenného informovania verejnosti, bez toho to „už nejde“ (schválne si pozrite teraz hneď prehľad správ na viacerých dostupných stránkach ktorýchkoľvek médií). Pri čítaní niektorých článkov a sledovaní príspevkov úplne strácam reč, pretože ich prezentácia uvedeného je na svetelné roky vzdialená objektívnemu informovaniu,“ upozorňuje Ribár.

„Viackrát sa mi stalo, že som bol prítomný na súde na nejakom hlavnom pojednávaní, kde boli prítomní aj novinári – z toho, čo prezentovali novinári prítomní na tom pojednávaní v médiách, som mal opakovane zvláštny pocit, že tí novinári boli na inom pojednávaní ako ja. Niektoré médiá a niektorí novinári akoby boli OČTK, sudcami a jedinými skutočnými odborníkmi na trestné právo, akoby mali patent na pravdu, a akoby oni boli tí, ktorí určujú, kto je vinný a kto nie, kto by mal alebo nemal byť stíhaný, a ktoré rozhodnutie OČTK či súdu je správne alebo nie,“ píše Ribár.

„Niektorí novinári a niektoré vybrané médiá akoby si uzurpovali právo na jediný správny (a aj právny) názor na trestné konania a trestné právo ako také,“ poznamenáva ďalej Ribár a pridáva jednu osobnú skúsenosť.

„Čítam a sledujem všetky dostupné médiá – pravidelne som čítal a sledoval videá jednej pani novinárky/redaktorky XY práve zo SME. Viackrát sa stalo, že táto pani novinárka/redaktorka XY hovorila a písala o veciach, ktoré sa týkali aj mňa osobne. Hovorila a písala napr. Aj o mojich nálezoch ústavného súdu. Keďže táto pani novinárka/redaktorka XY písala a hovorila niečo, čo nebola pravda, tak sme si písali. No, vlastne písali. Ja som jej písal. Jeden mail. dva maily. tri. päť. sedem.. posielal som jej fakty, že to, čo uvádzala (opakovane) preukázateľne nesedí.  Posielal som jej podklady, články, rozhodnutia, aby si to overila.  Žiadal som ju o stretnutie, o možnosť vysvetliť jej, v čom jej tvrdenia boli nesprávne a prečo. Žiadal som ju o reakciu na moje maily.. bezúspešne. pani novinárka/redaktorka si asi nenašla čas aspoň na krátku reakciu, na akúkoľvek odpoveď.

Svet je však malý. Na jednej akcii na pôde Právnickej fakulty UK sme sa stretli. Bol som relatívne tesne po operácii a chodil som ešte o barlách. Tak trochu sme na seba a vlastne do seba „narazili“. Pozdravil som ju, „dobrý deň pani XY.“ Reakcia dotyčnej pani novinárky/redaktorky XY zo SME?  Poznáte to, keď malé deti zatvoria oči, a majú pocit, že keď vás nevidia, že nevidíte ani vy ich? Pani novinárka/redaktorka XY zo SME sa tvárila, že ma nevidí. Ako malé dieťa, naozaj ako malé dieťa. Bolo to komické, lebo neskôr sedela v auditóriu asi 2 metre odo mňa, ale stále sa tvárila, že tam nie som. Alebo, že tam nie je ona? Povestná čerešnička na torte: Po skončení tejto akcie bol na SME publikovaný článok o bejto akcii – a opäť som mal z obsahu toho článku pocit, že ja som bol na inej akcii,“ píše Ribár.

„Nezávislá žurnalistika je pre krajinu osudovo dôležitá.“ Plne súhlasím, ale naozaj nezávislá a objektívna. Takmer vždy vás všetkých vyzývam, aby ste si vy sami overovali dostupné fakty, a až potom ste si na vec urobili vy sami svoj názor. Robte to VŽDY, a vždy si všetko overte z viacerých zdrojov,“ vyzýva na záver statusu Ribár.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydenni