Učebnicový príklad konfabulácie novinára! Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka v príspevku na sociálnej sieti reaguje na článok denníka SME o tom, ako údajne uniká pred otázkami médií.
Niektorí redaktori mainstreamových médií si po predčasných parlamentných voľbách zvykli kopať do politikov koalície prakticky z všetko. Ich kritika koalície je niekedy doslova smiešna, a to najmä pri spätnom pohľade na to, čo sa na Slovensku dialo od parlamentných volieb vo februári 2020 až do predčasných volieb v septembri 2023. Čo je ale ešte zarážajúcejšie, že oni kopú aj do takých autorít akou je generálny prokurátor.
Žilinka sa pre svoje rozhodnutia, a najmä pri paragrafe 363, dostal nie raz do pozornosti mainstreamových médií, respektíve ich novinárov, ktorým sa nepáčilo to, ako rozhodol. Svoje kroky a rozhodnutia však dokázal vždy vysvetliť opierajúc s pritom o zákony, ktoré pri tom dodržiaval. Nestačilo, oni do neho kopali aj tak ďalej.
Tentokrát sa Maroš Žilinka v statuse zameral va článok zverejnený v denníku SME, pričom podľa neho redaktorovi spomínaného média etika novinára nič nehovorí.
Žilinka poukazuje na článok, ktorý bol na portáli sme.sk uverejnený 5. mája po názvom: „Žilinka pred otázkami uteká. Keď odpovedajú jeho podriadení, trestá ich.“ Článok považuje generálny prokurátor za učebnicový príklad KONFABULÁCIE novinára.
Redaktor v súvislosti so schôdzou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR, na ktorú bol Žilinka pozvaný, okrem iného napísal: „Opoziční poslanci sa ho chceli v ústavnoprávnom výbore pýtať, ako zaraďoval prokurátorov po zrušení špeciálnej prokuratúry na nové miesta. Žilinka sa však vyhol otázkam poslancov aj médií. Koaliční poslanci zasadnutie sabotovali svojou neúčasťou, a tak trvalo len asi minútu. Namiesto neformálnej diskusie s opozíciou, aká bežne prebieha, ak výbor nie je uznášaniaschopný, Žilinka z parlamentu ihneď odišiel.“
I. SPLNIL SOM SI ZÁKONNÚ POVINNOSŤ a prišiel som na schôdzu ústavnoprávneho výboru.
II. Pred plánovaným termínom schôdze výboru som bol pred rokovacou miestnosťou prítomný desať minút, zástupcovia médií si ma FOTILI a NATÁČALI na kameru, napriek tomu ma SO ŽIADNOU OTÁZKOU NEOSLOVILI.
III. Do rokovacej miestnosti výboru som NEBOL VÔBEC ANI LEN ZAVOLANÝ, napriek vedomosti poslancov, že som prítomný.
IV. Odhliadnuc od faktu, že zákon o rokovacom poriadku Národnej rady SR NEPOZNÁ právny inštitút „neformálnej diskusie s opozíciou“, so zreteľom na zjavný prejav vzťahu poslancov ku generálnemu prokurátorovi SR v podobe nezavolania do rokovacej miestnosti, NEPRICHÁDZAL DO ÚVAHY.
Zhrnúc uvedené, NIE JE PRAVDOU, že by som sa „vyhol otázkam poslancov aj médií“.
Či už redaktor denníka SME tieto skutkové okolnosti vo svojom článku uviesť ZABUDOL, NECHCEL alebo ÚMYSELNE IGNOROVAL, lebo by to nezapadalo do jeho celkom zrejmého konceptu, POSTUPOVAL V ROZPORE S HLAVNÝMI ZÁSADAMI PRÁCE NOVINÁRA, akými sú PRAVDIVOSŤ a OBJEKTIVITA. Inak povedané, POSTUPOVAL NEETICKY.
Maroš Žilinka už len pre úplnosť, aby si verejnosť mohla urobiť sama názor na spôsob, akým redaktor aplikoval PRINCÍP VYVÁŽENOSTI v práci novinára (zohľadnenie vyjadrenia generálnej prokuratúry) pripája celé vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR poskytnuté na žiadosť redaktora pred spracovaním článku:
„Generálna prokuratúra SR, rovnako ako v minulosti, nebude riešiť personálne záležitosti v súvislosti s dodržiavaním služobnej disciplíny prokurátorov prostredníctvom médií.
Spôsob informovania verejnosti o činnosti prostredníctvom médií upravuje príkaz generálneho prokurátora SR por. číslo 23/2024, ktorý je záväzný pre všetkých prokurátorov.
Rešpektovanie určených pravidiel informovania o činnosti prokuratúry veľmi úzko súvisí aj s ďalšími základnými zákonnými povinnosťami prokurátora, ktoré vo svojom súhrne predstavujú služobnú disciplínu. Účelom spomínanej internej úpravy je zabezpečenie jednotnej informačnej a komunikačnej politiky prokuratúry, so zreteľom na jej charakter, ako hierarchicky usporiadanej jednotnej sústavy štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Táto interná úprava veľmi jasne stanovuje podmienky poskytovania informácií o činnosti prokuratúry z hľadiska osobného (kto), obsahového (čo), ako aj procesného (ako).
Dôvera verejnosti v orgány prokuratúry, ale aj v právny štát, je totiž navonok podmienená aj spôsobom, ako orgány prokuratúry informujú o svojej činnosti. Ten nemá spochybňovať autoritu a nestrannosť prokuratúry, pretože verejnosť nemá možnosť si sama verifikovať prípadné rozporuplné stanoviská. Názorová polemika zo strany prokurátorov, ktorí nemusia disponovať komplexnými informáciami, a ktorým nikdy nebolo upierané právo na svoj názor a jeho prezentovanie, ale musí mať svoje náležité miesto, formu a spôsob tak, aby neznižovala vážnosť prokuratúry a jej vedúcich predstaviteľov.
Otvorenosť komunikácie prokuratúry nemožno stotožňovať s poskytovaním rozhovorov jej predstaviteľmi, ako jednej z možných foriem informovania verejnosti.
Generálna prokuratúra SR reaguje na dopyty médií vždy jasne, vecne, spôsobom a formou primeranou konkrétnemu prípadu. Len v roku 2023 poskytla prokuratúra médiám takmer 1 400 informácií (prvý štvrťrok 2024 - 382 informácií).“
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik