Nuž, komerčná televízia nemá už dlhší čas kým obsadzovať svoju vyšetrovaciu reláciu, tak nasadila osvedčený komparz. A "moderátor" Michal Kovačič spolu s ešte prezidentkou Zuzanou Čaputovou si tak družne spolu poohovárali všetkých a všetko. A aj si spolu zavzdychali.
Divák sa toho nového veľa nedozvedel. V podstate išlo o obohratý evergreen na takmer krčmovej úrovni. Ono je totiž úplne jedno, či niečo neprijateľné hovoríte slovníkom Matoviča, alebo uhladenou frazeológiou slnkom zatopenej kaviarne. Oboje je odporné rovnako. Ak teda začať tým, čo sa divák možno naozaj dozvedel, je to oznam, že Zuzana Čaputová tak, ako to urobila so všetkými susednými štátmi, sa pôjde "rozlúčiť" aj do Kyjeva. Na otázku, či sa stretne aj s prezidentom, odpovedala vyhýbavo - "oni to tam vždy pripravia". Asi jej teda treba pripomenúť to, na čo zabudol zjavne veľmi zámerne pán Kovačič, že po 21. máji sa môže so Zelenským objímať koľko len chce, prezidentom už nebude. A ak zostane vo funkcii aj po skončení mandátu, bude horší ako severokórejský diktátor, ten sa aspoň formálne nechá zvoliť nejakým zjazdom. Nuž a ak hlava členského štátu Európskej únie bude objímať diktátora, tu už naozaj musí rozum stáť.
Mimochodom, aj v Biľakových časoch sa stranícki funkcionári volili takmer 110 percentnou účasťou prítomných verných straníkov na zjazde a to ešte bez protikandidáta. Presne v tomto modeli sa včera nechal zvoliť predseda progresívcov Šimečka, ale to fakt len na okraj témy. Gratulujeme, Biľak sa vracia!
Ale k tomu pokoju s prívlastkom. Ešte prezidentka sa prihovára za pokoj. Za spoločenský pokoj. Problém je však v tom, že nie a nie sa rozpamätať, ako k nemu prispela ona osobne, počas výkonu celého prezidentského mandátu. A zamyslieť sa nad hľadaním odpovede na otázku, či práve ona nevniesla do tejto spoločnosti naozaj príkladnú nepokojnú nespravodlivosť. trebárs marením referenda, čiže vyjadrením vôle státisícov občanov. Nuž, uznajme, bola to iba vôľa občanov a to je oveľa menej ako progresívna vôľa jednotlivca, alebo hoci aj celej strany vrátane jej predsedu. Takže celá táto téma v debate vyznela naozaj odpudivo, ak človeku siaha pamäť dlhšie, ako po včerajší deň.
Bývalej podpredseníčke Progresívneho Slovenska a Šimečkovej súdružke je vcelku ľahko vysloviť želanie, smerujúce k zmierňovaniu konfliktov. Akosi však v tejto súvislosti zabudla na to, čo robí exhibične jej predseda na tribúnach na námestiach v podstate už od volieb. Strana Progresívne Slovensko vo svojom politickom programe už totiž okrem konfliktu nemá naozaj nič. Dokazuje to aj jej predseda výrokmi typu "budeme im hádzať pod nohy polená. Všetky polená, ktoré nájdeme".Nuž keď chudák pán predseda nenájde, hoďte po ňom nejaké, veď si to priam pýta. A to je prezidentkin model zmierovania napätia v spoločnosti. Čo tak si prebrať túto tému s pánom Šimečkom? Ale to by bolo tak nízko objektívne, radšej treba vynadať všetkým ostatným, že to oni vyvolávajú konflikty. To je zas tak akosi čisto Čaputovsko - progresívne.
Tie svojmu nástupcovi, Petrovi Pellegrinimu pripomína so zdvihnutým prstom odchádzajúca hlava štátu v štáte, Zuzana Čaputová. Vraj má dbať na a vnímať aj ich záujmy. Zostáva iba žasnúť a naozaj netreba spomedzi množstva argumentov hľadať žiaden iný, ako prezidentkou zmerené referendum. Dajme si teraz jeden citát z evanjelia, aby nebolo iba na nás, že na pani ešte prezidentku špiníme:
"Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej zastal a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam...
Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."
— Lukáš 18, 10-14
"Chvalabohu ešte na Slovensku funguje." radovala sa ešte prezidentka. Asi v ňom vidí predsedu svojej strany na tribúnach po námestiach Slovenska. Alebo decente vyobliekaných sfanatizovaných hooligans na prapodivnej akcii Slnko v sieti..Alebo Dúbravského maľbu v Šimečkovej kancelárii, keď aj Blaha mal u seba "veľkého Che".
Rebríček padlých médií, teda, slobody tlače na Slovensku. Keď moderátor vytiahol túto tému, prišli obojstranné vzdychy. také, takmer, no,. ako keď... Nájdite si záznam, dostaňte sa k téme a prehrajte si ich. A niet čo dodať. Ešte prezidentka si "to dobré paqmätá, v čase keď padol režim mala 16." Aké nenútene sugestívne, aké milé. Aj s dovetkom, že tu ide o snahu o politické ovládnutie RTVS. To, že inštitúciu politicky ovládli už Saskári, ale aj Dzurindovci a dokonca ešte aj "Esdéeľkári", a to všetko po Mečiarovi, o tom ani fňuk. To je tá sloboda médií a vyjadrovania sa v médiách v praxi. Vyváženosť. Objektivita. Pravda. Mimochodom za Mečiara vznikol Rádiožurnál, svojho času najpopulárnejšia rozhlasová relácia a zároveň najpočúvanejšia na Slovensku. koľko to mala vtedy ešte prezidentka?
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik