Správa týždňa: Slovensko má jedny z najslobodnejších médií na svete! Aspoň podľa rebríčka organizácie Reportéri bez hraníc. Ten organizácia zverejnila tento týždeň a naše médiá nasadili bombastické titulky v štýle "Slovensko sa prepadlo o 12 priečok" na 29. miesto na svete. To je síce pravda, ale aj tak máme podľa danej organizácie médiá slobodnejšie ako mnohé západné krajiny. Skonštatoval to na sociálnej sieti bývalý minister školstva Juraj Draxler.

Médiá povedia A, ale "zabudnú" dodať aj B

Menej slobodné médiá ako my majú napríklad v Španielsku (30. miesto), v Rakúsku (32. miesto, no fuj, susedia!), v Austrálii (39. miesto), v Slovinsku (42. miesto), v Taliansku (46. miesto), v USA (55. miesto), na Ukrajine (61. miesto), či v Japonsku (70. miesto).

Izrael, zem, ku ktorej lojalitu majú potrebu zdôrazňovať Zuzana Čaputová či Ivan Korčok a väčšina našej politickej "občianskej spoločnosti", je na 101. mieste.

"Aspoň takto je to vraj vo svete podľa danej organizácie. Samozrejme, podobné rebríčky sú extrémne skratkovitým štýlom prezentácie sveta. Vždy sa dá diskutovať o tom, či pri danej metodológii rebríček naozaj aspoň ako-tak odráža, čo sa v daných krajinách deje. Oveľa užitočnejšie je rozprávať sa priamo, s detailmi, o novinárskej práci u nás či inde," myslí si exminister.

Podľa neho by aj našim novinárom prospelo prečítať si nejaký článok o práci novinárov v iných krajinách. Okrem iného aj preto, že sami majú tendenciu pozerať sa na seba, typicky, svojou vlastnou predstavou toho, ako to "funguje vo vyspelom svete" a nie realitou toho, ako to inde naozaj funguje.

V porovnaní so Západom sme ultraliberálni

"Môj obľúbený príklad, síce starší, ale veľmi výstižný: krik, keď pred rokmi došlo k pokusu o niečo obmedziť pohyb novinárov po parlamente. Naše médiá hneď nasadili titulky v štýle, že sa vraj ideme inšpirovať Bieloruskom a podobne. Pritom napríklad v prípade britského parlamentu nesmie žiadne médium, ani poslanec, natáčať, čo sa vnútri deje. Jediný, kto má povolenie natáčať, je samotná mediálna služba parlamentu. Až od nej obraz preberá BBC a ostatné médiá," pripomína Draxler obrovský humbuk, ktorý medzi progresívnymi médiami na Slovensku nastal.

Ak sa nejaké snímanie vnútri budovy povolí tak je to len za výnimočnch okolností. To, že by vnútri budovy boli novinári a s kamerami si odchytávali poslancov neexistuje, prízvukuje politik.

Ďalej objasňuje, že interview vnútri budovy síce povoľuje americký Kongres, ale rozhovory možno robiť len na špeciálne vyhradenom mieste a celá operácia je riadená množstvom príkazov (kamera nesmie byť nasmerovaná inam, než kam povolia zriadenci Kongresu, zapnutá smie byť len na statíve, novinári majú predpísaný dress code, atď.).

Podobné to máte v iných západných parlamentoch. To, čo novinárom povoľuje náš parlament je v porovnaní so západnými inštitúciami ultraliberálne. Do toho prísne pravidlá akreditácií, pravidlá kladenia otázok na tlačových konferenciách vládnych predstaviteľov a podobne.

Detinské predstavy našich slniečkarskych novinárov

"Ani nehovorím o detinských predstavách, ktoré niektorí naši novinári majú o tom, ako fungujú západné redakcie. Naozaj to nie je tak, že novinár si píše ako chce. To sa týka len tých najväčších hviezd, aj to len čiastočne. Inak ste zošnurovaní rôznymi redakčnými pravidlami a usmerneniami (jednak sám som jeden rok pre najvplyvnejšiu svetovú agentúru pracoval ako ekonomický novinár, jednak som sa predtým aj neskôr dosť stretával s novinármi v Nemecku, v Belgicku či v Británii)," píše Draxler.

Pobáda našich novinárov, aby sa občas trochu porozprávali s kolegami aspoň zo susedného Rakúska, ako sa tam napríklad riadi komunikácia vlády s médiami. 

"Samozrejme, situácia sa asi o rok zmení, aj "rebríčková", po zmenách týkajúcich sa verejnoprávnej televízie. Ale pochybujem, že by aj po nich boli novinári u nás nejako výrazne "neslobodní" oproti mnohým západným krajinám. To, čo by nám prospelo, by bola trochu príčetnejšia diskusia o práci médií (samozrejme, aj z druhej strany, nielen od novinárov). Taká normálna, konštruktívna, bez emočných klapiek. Ale k tomu sa sotva dostaneme," uzavrel Draxler.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik