Autorom komentáru je Robert Merva:
Na jar roku 2011 sa pod vedením vtedajšej americkej ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej pokúsili Spojené štáty americké dostať pod svoju vojenskú kontrolu arabské krajiny aj s ich ropnými poliami. V operácii známej aj ako „Arabská jar“ sa americký „Deep state“ podujal na destabilizáciu režimov v Egypte, Líbyi, Sýrii, Iraku, Bahrajne a dokonca aj v samotnom Kuvajte a Saudskej Arábii.
Zároveň však vyšlo najavo, že vojnová frakcia amerických tajných služieb a Ministerstva zahraničných vecí SŠA, využíva k dosahovaniu svojich cieľov na arabskom území bohatom na ropu, tajné organizácie Moslimského bratstva. Tieto organizácie pochádzali ešte z čias afgánskych mudžahedínov, ktorých CIA cvičila proti niekdajšiemu ZSSR a ktorí sa medzičasom nazývali Al-Káida, ISIL, ISIS, IS či arbasky Daaesh.
(píše sa o tom v knihe Williama Engdahla: „Islamský terorizmus v službách CIA - USA
V Egypte sa Obamovej administratíve podarilo nakrátko postaviť na čelo štátu jedného takéhoto člena Moslimského bratstva Mohammeda Mursího, ktorého si sami v CIA stvorili. Neskôr pod krytím NATO zavraždili lýbijského vodcu Muammara Kaddáfího, a krajinu tým uvrhli do chaosu. Ťažby tamojšej ropy sa okamžite zmocnili anglosasi aj s francúzkymi kumpánmi.
Alžírsko a Jordánsko sa dostali pod priame vojenské velenie Pentagonu a poslednou baštou na ceste k ovládnutiu Blízkeho východu bola už iba Sýria. (tu je dobré siahnuť po knihe od Thomasa Röppera "VLADIMIR PUTIN. Uvedomujete si vôbec, čo ste porobili?", kde je zachytené toto obdobie v podobe vyjadrení ruského prezidenta)
Napriek týmto dielčím úspechom bola Arabská jar jednoznačným zlyhaním tak CIA ako aj Ministerstva zahraničia SŠA. So vstupom Ruska do bitky o Sýriu v septembri 2015 bolo celému mysliacemu svetu odrazu úplne jasné, že „vojna proti ISIS“ v Sýrii, bola vlastne vojnou proti armáde SŠA, ktorá celý čas kryla akcie ISIS, namierené proti sýrskemu prezidentovi Bašárovi al Asadovi. Celý svet odrazu pochopil, že washingtonský „demokratický“ hegemón je iba prachsprostý podvodník. (výborná kniha k tejto téme je od Michaela Parentiho: „Demokracia pre vyvolených“)
V prvých dňoch roku 2016 zaznamenal Washington totálny debakel na všetkých frontoch. Saudi sa Bielemu domu odcudzili tak, ako ešte nikdy predtým. Izrael, ďalší dôveryhodný americký „vazal“ na Blízkom východe, sa dištancoval od Obamovej administratívy. Rusko a Čína, ktorí už mali svoje skúsenosti s islamským terorom CIA v Čečensku, Sin-ťiangu a inde, začali nadväzovať strategické partnerstvo, aby sa postavili voči islamskému teroru na čele so SŠA.
(skvelé postrehy Daniela Gansera v knihe „Nezákonné vojny“ objasnia kompletné pozadie vojenských operácií NATO, pod velením SŠA)
Spojené štáty, ktoré sa stali po roku 1990 jedinou superveľmocou v globálnom meradle, sa vo svojej hegemónii totálne stratili a v období do roku 2016 aj definitívne prišli o svoj status jedinečnosti.
(vynikajúce postrehy a zistenia opisuje v súvislosti s týmto Michael Hudson vo svojej knihe: „Superimperializmus“)
SŠA sa čoraz viac strácali na svojej ceste k totalitnej svetovláde a našťastie nedokázali nájsť víťaznú stratégiu na uzurpovanie si moci globálneho hegemóna.
(veľmi dobré informácie sú v knihe Daniela Gansera: „Impérium USA“)
Biely dom začal strácať vplyv. Finančný systém sa po kríze v roku 2007 ocitol v troskách a ani po desaťročí sanácie od tohto krachu sa z neho nespamätal. (veľa je o tom napísané aj v knihe Igora Panarina: „Kolaps Dolára“)
Takmer celú ekonomiku SŠA potom chamtivé amrické podnikateľstké elity outsourcovali do lacných regiónov Ázie a inde po svete. (čítajte knihu Petra Schweitzera: „Prichytení pri čine“)
Z amerického orla sa tak postupne stala „vypelichaná“ sliepka, ktorá ale teraz hystericky nebezpečne behá po globálnom dvore a odpaľuje míny, ktoré tam kedysi sama nakládla.
Hegemónom je už definitívne koniec, ale ten rachot z jeho zrútenia tu s nami ešte poriadne zatrasie
Pre viac informácii, kliknite TU
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik