Aj ja sa kukám. Kukám na tento obrázok. Kukám, kukám  jak puk. Kuk!  Je to ona,  nie je to ona?  Je to ona. Oko neoklameš. Je to pani veľkomožná. Pani prezidentka. Vidieť ju takto s lopatou, to je priam zázrak. Hotové divadlo. Veď u nás s lopatou a metlou robia, prepytujem, iba ľudia v oranžových vestách. Ľudia bez pracovných návykov a pracovnej disciplíny. Nebudem menovať, aby ma neobvinili zo šírenia, veď viete. Aj ja viem, ale nepoviem.

Pri pohľade na pani prezidentku, ako tam maká a ostatní stoja a dívajú sa, musím ešte niečo povedať.  Za socíka sa zvyklo hovoriť, že jeden pracuje a ostatní sa prizerajú. Celkom ako na obrázku. Žeby sa nám vrátili staré zlaté časy? To hádam nie, to nechceme! Stáť v rade na banány, kukať cez plot na vysnívaný raj na zemi? Nie, nie, nie, trikrát nie!

Ale  čože sa to stalo s pani prezidentkou, čo, preboha?

Roky v úrade vypršali, asi sa rekvalifikuje, hútam a odpovedám si na položenú otázku.  Nechce Ficovi zvýšiť dáta nezamestnaných, preto tá paráda!

Čo, aká paráda, normálne divadlo! Pozri, celý Pezinok je na nohách! Pezinská baba prišla sadiť pred pezinský gympel jeden stromček. V podpätkoch a sukničke, lebo navštívi aj svoju alma mater. Hádam len nepôjde v montérkach a gumákoch ako nejaký sedlák! Posadí sa do svojej lavice  a študentom bude vykladať frázy o ochrane planéty. Blížia sa predsa voľby. A v tomto prípade, či už chceme, alebo nechceme,  musíme dať za pravdu klasikovi. Takto sa to robí, do psej matere!

Pri obrázkoch pracuje fantázia a predstavivosť

A mne sa v súvislosti s týmto obrázkom pred očami vynára jedna stará fotka z mojich detských liet.

Bolo to dávno. Bola som žiačka a pripravovali sme sa na okresnú spartakiádu. Mladým to slovo  asi nič nehovorí. Vtedy sme ešte mali súdruhov učiteľov. Spartakiádu sme nacvičovali s mladým  telocvikárom Jožkom Haincom. Bol to veľký fešák a my baby sme boli doňho všetky zamilované.

Pred okresným kolom sme mali posledné vystúpenie na priestranstve pred našou dedinskou školou. V máji ho mládenci ohradili konármi z briezok a bývali tam majálesy. Raz do roka, na hody, prišli  kolotočári a rozložili sa tu s kolotočom, húpačkami a strelnicou. Na strelnici mládenci  vystrelili frajerkám papierové ruže, aby im prejavili lásku. Ináč sa tu pásli kŕdle husí z celého dolného konca. Miesto husí sme nastúpili my cvičenky. Z vystúpenia pochádza aj táto fotka. Vtedy to bola veľká udalosť. Čo vám budem hovoriť, hotový zázrak. Celá dedina sa prišla kuknúť ako Pezinok na pani  prezidentku s lopatou. A že zázraky sa nedejú!

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik