Monika Tódová mobilizuje. Teda, mobilizuje svojich. Ideologických bratov a sestry.Tentoraz nie pre Ukrajinu, ani pre Progresívne Slovensko, ani nie pre Daniela Lipšica a jeho dnes našťastie už iba bývalú špeciálnu prokuratúru, ale, pre (a to už naozaj treba rozdýchať) - pre alebo za Michala Kovačiča.

Nech autorovi komentára pán Kovačič prepáči, týchto pár riadkov nemá byť o ňom. A ani nechce byť o ňom. Naopak, treba zvážiť, či mu v tejto chvíli naozaj neuštedrila smrteľnú ranu práve samotná autorka výzvy. Smrteľnú ranu jeho relácii Na telo, treba spresniť.

Keď výzva, tak aj naša výzva

Vážení čitatelia, nepozerajte (prinajmenej do leta) túto reláciu. Ak spomínaná novinárka apeluje, aby ste ju aspoň do leta pozerali, existuje tisíc dôvodov minimálne do leta, ale ani po letnej pauze, ju nepozerať. V právach sme si asi rovní, nikto ich nemá nadradené a nikto ich nemá podradené. Ak je tu mediálna výzva niečo/niekoho pozerať a podporovať, potom tu má právo na existenciu aj výzva nepozerať a nepodporovať. Aby sa relácia neudržala ani do leta, nieto ešte po ňom. Veď napokon, relácia pani Dibákovej skončila rovnako. Nikto ju nezakázal, zastavila ju samotná televízia.

Novinári nie sú riaditelia politiky

Poslaním novinára je informovať, nie dirigovať chod politických dejín. Ak chce robiť novinár politiku, nech do nej vstúpi demokratickými voľbami. A takých, uznajme, principiálne čestných príkladov, je dosť. Je spreneverením sa práce novinára robiť politickú propagandu pod rúškom poskytovania informácií. Protežovať vo svojich článkoch ním vyvolené politické subjekty a dokonca aj samotných politikov. A naopak, útočiť na ním neobľúbených politikov. Médiá sú zbraň. Ak ich ako zbraň zneužívajú novinári, nie je to fér, nie je to etické, je to chrapúnstvo a zrada na povolaní. Médium je, ako použijeme príklad, granát, ktorý sa hádže po nenovinárovi "nepriateľovi", brániacom sa iba mávaním ruky. Zneužitie tejto prevahy je z pohľadu novinára, ale aj každého slušného človeka, amorálnosť.

Nezachraňujte Willyho!

Kosatka je nádherné ušľachtilé zviera. Žralok je niečo celkom iné. Pomýliť si ich vo výzve je dosť sila. A naozaj tu teraz nejde o Michala Kovačiča, aj keď voči jeho práci, ako voči kohokoľvek iného práci v branži, možno mať výhrady. Naopak, o formálnu objektivitu sa snažil. Občas. Ale nech niekto vysvetlí súdnemu človeku, prečo sa má cez televízor pozerať na prázdnu stoličku a pohár vody na stole, z ktorého si nikto neodpije. Je na samotnej televízii, ako hospodárne narába so svojim vysielacím časom. Kedysi bol celé hodiny monoskop (to už dnešná aktívna generácia ani nevie, čo bolo), áno, môže byť dnes aj kamera na statíve, celé hodiny sledujúca prázdnu stoličku. To si musí rozhodnúť vedenie a vlastníci súkromnej televízie. Ale hnať stádo do zarputilého protestného pozerania sa na prázdnu stoličku, to je tak mentálne prázdy výkrik, aký tu nebol už od čias propagandy päťdesiatych rokov.

Takže reakcia na zúfalú výzvu ešte raz

Najskôr sa progresívne médiá snažili cenzurovať opozíciu. Keď tá vyhrala voľby, tak kriminalizovať a hejtovať, ako sa len dalo. Keď im politici, ktorí vzišli z demokratických volieb, tým médiám, ukázali vztýčený ukazovák, tak progresívno-liberálne médiá spúšťajú hysterickú kampaň za vlastnú záchranu. Im nejde o informovanie. Im ide o ideologický boj, o vojnu s koalíciou. Lenže ak niet nepriateľa, niet vojny, ak niet mediálnej vojny, niet opodstatnenia existencie média. 

Nie, milí čitatelia, nesnažte sa udržať pri živote reláciu, do ktorej pre neobjektívnosť nechodia vami zvolení politici ani len do leta. Je tu kasta samovyvolených osôb, ktoré sa nazvali novinármi, no bojujú proti legálnej moci svoju vlastnú vojnu. Nechajte ich, nech sa v nej sami vykynožia.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik

Zdieľať tento článok