Europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer-SSD) je v Európskom parlamente druhé volebné obdobie. Zmena, ktorá sa udiala počas rokov, kedy tam nepôsobila (nastúpila na miesto po zosnulom Miroslavovi Čížovi), ju zaskočila. Neskutočná byrokratizácia a obmedzenia napríklad v diskusiách. Je jednou z najaktívnejších europoslankýň EP, to však vyžaduje dobrý tím a skvelé rodinné zázemie. Aj o tom sme sa zhovárali s pani europoslankyňou.

Reč bola o tom, ako funguje počas práce v EP, aké majú vzťahy medzi kolegami, o práci jej asistentov čo robí, keď si môže dovoliť nerobiť nič a Hlavnému denníku Katarína Roth Neveďalová v autorizovanom rozhovore tiež prezradila, ktorá z kolegýň je jej najbližšia. 

Dobrý deň pani europoslankyňa, ako sa dnes máte?

KRN: „Dobrý deň, ďakujem, mám sa dobre, i keď dosť hekticky.“

Pôsobíte v Bruseli s malou prestávkou už druhé volebné obdobie, viete porovnať slovenskú a belgickú náturu?

KRN: „To je veľmi zložité, pretože my sa v skutočnosti so skutočnými Belgičanmi stretávame iba obmedzene. Väčšina ľudí, s ktorými pracujeme sú tiež tzv. expati – cudzinci, ktorí pracujú pre európske inštitúcie. Dokonca aj v reštauráciách, či iných prevádzkach pracuje veľa cudzincov.

Slováci sú vám teda rozhodne bližší. Prečo, okrem toho, že ste sama Slovenka?

KRN: „Belgičania sú niekedy až príliš priami a neuvedomujú si niekedy, že treba byť aj diplomatickí a hlavne si často myslia, že veciam rozumejú oveľa lepšie ako my z východnej Európy. Mám rada Slovákov, sme srdečnejší a viac sa usmievame. Možno je to aj tým povestným belgickým počasím.“

Údaje o vás hovoria, že pochádzate z Nitry. Nitra a jej okolie sú známe svojou špecifickou rečou, ovládate Nitránčinu?

KRN: „Ná jako? Pochádzam z dediny Čeľadice a tam som aj polovicu svojho života žila. Druhú polovicu som už v Bratislave a Bruseli. A naša nitránčina je moju súčasťu. Snažím sa vyprávať spisovne, ale šak opčas mi „ujde“. Naše nárečí je pre mňa krásne, vypráva ním moja rodina, aj tak vyprávali moji predková a starí rodičá, tagže keť ho očujem, pripomeňe mi to domov.

Druhá časť mojej rodiny je z Kysúc, takže aj toto nárečie mi je blízke a tiež sa viem do neho prepnúť, keď som tam. Na Kysuciach som trávila letné prázdniny. Tieto dve nárečia sú úplne odlišné. Ale obe sú krásne a sú mojou súčasťou.“

Ako europoslankyňa je Brusel, či Štrasburg vašim druhým domovom. Na čo sa vždy tešíte po príchode na Slovensko?

KRN: „Za svoj domov považujem Slovensko. I keď veľa času trávim aj v Bruseli. Keď poviem „doma“ – je to tam, kde sú moji blízki. Či už môj dom, kde žijem s manželom alebo domov mojich rodičov v Čeľadiciach. Domov je to, čo máte v srdci.“

A na čo sa tešíte...?

KRN: „Určite na môjho manžela a nášho psa, na deň bez makeupu, tepláky, svoju pohovku, deku a knihu a určite teraz už aj na záhradu. V skratke, asi ako každý človek, považujem svoj domov za miesto, kde je pokoj, relax a sú tam tí, ktorých máme radi. Keď ma čakajú doma pracovné povinnosti, čo je takmer vždy, tak sa teším aj na Slovákov, ktorých stretnem. Na srdečnosť, úsmev a diskusie. Rada cestujem po Slovensku a spoznávam nové krásne miesta našej vlasti.“

Čo robí Katarína Roth Neveďalová, keď práve nesedí nad európskou legislatívou? Ste najproduktívnejšia zo slovenských europoslancov, preto toho času asi nie je veľa, aj keď chápem, že máte svojich asistentov...

KRN: „Mám najlepší tím, aký si človek môže priať. Úžasných ľudí, ktorí sú všetci lepší ako ja v tom, čo robia a sú hlavne skvelý tím, ktorý šľape ako hodinky. Veľmi mi to prácu uľahčuje. Keď nesedím nad legislatívou, snažím sa stretávať sa s ľuďmi. Rada sa zúčastním konferencií a získavam nové informácie, ale úplne najradšej sa stretávam s ľuďmi na Slovensku.“

Asi každý vidí, že sa skutočne venujete aj problémom, ktoré trápia ľudí na slovenskom vidieku.

KRN: „V našich regiónoch je život iný ako v Bruseli a je pre mňa dôležité sa s týmito ľuďmi rozprávať, aby som vedela čo najlepšie reprezentovať ich názory, či obavy. Takisto považujem za dôležité im prinášať informácie o diskusii v Bruseli aj domov k nim. Vysvetľovať, počúvať, argumentovať. Lebo Brusel sa nás všetkých týka, ale mal by tiež chápať, aký máme my postoj k nápadom, ktoré v ňom vznikajú.“

Veľa sa hovorí o ženách, o ich ochrane a potrebách. Vy nie ste zástankyňou takých tých progresivistických a aktivistických rečí, typu „tehotná osoba“. Komunikujete nejako zvlášť aj so ženami?

KRN: „Moje diskusné kluby so ženami mám špeciálne rada. Robím ich pravidelne v regiónoch, je to také posedenie s kávou, koláčom a úprimná diskusia bez jediného chlapa naokolo. Ženy sú múdre, šikovné a majú názor na všetko okolo nich. Takéto uzavreté diskusie sú pre mňa vzácne, lebo tam získam najčistejšie názory a často ich používam pri svojej práci.“

Poďme ešte k tomu voľnému času...

KRN: „A keď nepracujem, som v lete rada vonku, na dvore, v záhrade, stretávam sa s priateľmi, ale veľmi rada aj čítam. Mám rada detektívky, napríklad skvelého Roberta Bryndzu, či niektorých severských autorov a samozrejme Agathu Christie a jej Poirota a Slečnu Marplovú. Snažím sa však čítať aj súčasnú tvorbu, rôzne momentálne trendové knihy, pretože pre mňa odzrkadľujú súčasnú spoločenskú diskusiu. Nechám si odporučiť knihy aj od rôznych knižných blogerov, ale napríklad som niektoré perly objavila aj cez knižný klub herečky Reese Witherspoon, ktorá každý mesiac dáva tipy. Čítam však hlavne slovenské alebo české preklady týchto kníh.“

Máte niekoho, koho špeciálne odporúčate?

KRN: „No a mojou srdcovkou je dobré sci-fi. Milujem všetky knihy Andyho Weira, autora Marťana (čítala som ho dávno pred filmovým spracovaním), ale teraz napríklad aj čínskeho autora Liou Cch‘-Sin autora série Problém troch telies, ktorá je už tiež aj televízne spracovaná. No a najlepšie série všetkých čias – Pán prsteňov a Harry Potter sú tiež v mojej knižnici na poprednom mieste.“

Apropó asistenti, sú to ľudia, na ktorých sa pri svojej práci potrebujete stopercentne spoľahnúť. Máte aj mimopracovné vzťahy (myslím to tak, či sa stretávate aj napríklad na Slovensku mimo pracovných povinností)?

KRN: „Svoj tím považujem aj za svojich priateľov. Sú to jedinečné osobnosti a rada s nimi trávim čas aj mimo prácu. Snažím sa však nájsť správny balans, pretože sa nám občas stáva, že aj mimo prácu vlastne stále pracujeme a to nie je dobré.“

Človek by očakával, že Slováci, zvlášť v zahraničí držia spolu. Držíte ako kolegovia – europoslanci spolu? Máte nejaké spoločné aktivity aj mimo tých pracovných?

KRN: „Človek by to asi aj očakával, ale bohužiaľ to nie je tak. Osobne ma mrzí, že vzťahy slovenských europoslancov z rôznych strán nie sú ideálne, ale asi s tým už v tomto štádiu nič nenarobím. Verím, že nový parlament začne správne a vzťahy sa znova vybudujú. Politika je povolanie a práca, nie celá osobnosť človeka a normálne medziľudské vzťahy v nej občas bohužiaľ chýbajú.“

Našli ste „spriaznenú dušu“, kamarátku medzi inými europoslankyňami? Predsa len, v práci spoločne trávite veľa času, takže sa nevyhnete osobnejším kontaktom...

KRN: „Paradoxne netrávim s kolegami veľa času. Každý máme svoje aktivity, stretnutia, výbory. Nestretávate sa stále s tými istými ľuďmi. Najbližší sú mi ľudia z môjho tímu a s tými mi to klape výborne. Vieme sa aj zasmiať a máme veľmi dobré medziľudské vzťahy, považujem ich za svojich priateľov. Z kolegýň by som povedala, že najbližšia je mi Monika Beňová. Okrem toho, že sa poznáme 20 rokov, sedíme vedľa seba v pléne europarlamentu a máme rovnaký zmysel pre humor. Často si rozumieme aj bez slov.“

Ďakujem za autorizovaný rozhovor a prajem príjemný deň.

KRN: „Ďakujem a prajem Vám aj Vašim čitateľom veľa zdravia a všetko dobré.“

Archív Kataríny Roth Neveďalovej

Archív Kataríny Roth Neveďalovej

Archív Kataríny Roth Neveďalovej

Archív Kataríny Roth Neveďalovej

Archív Kataríny Roth Neveďalovej

Archív Kataríny Roth Neveďalovej

Archív Kataríny Roth Neveďalovej

Archív Kataríny Roth Neveďalovej