Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová teraz údajne nečelí ničomu inému ako pokusu o prevrat v Európskom parlamente. Zelení, socialisti a kresťanskí demokrati, ku ktorým by mala byť najbližšie, naznačujú, že už toho majú dosť. Každý z iného dôvodu. Ak teda chce Leyenová pokračovať vo funkcii šéfky Európskej komisie ďalších päť rokov, bude musieť prekonať niekoľko zložitých prekážok. Ale kto bude stáť na čele Európskej komisie, ak to nebude Leyenová? V ponuke je sedem tvárí.

Súčasná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová by chcela vo funkcii pokračovať ďalších päť rokov. Podľa denníka Bild, najčítanejších nemeckých novín, však Leyenovej hrozí prevrat. Zelení aj socialisti dávajú jasne najavo, že majú Leyensovej plné zuby. Zelení, pretože nedávno začali uvoľňovať zelenú dohodu. Socialisti, pretože v čase útoku teroristov z palestínskeho hnutia Hamas na Izrael sa postavili za židovský štát a dodnes sú na jeho strane.

Vraj sa stretáva s odporom voči svojej osobe aj vo frakcii, ktorá by jej mala byť najbližšia

V Európskej ľudovej strane, do ktorej patrí aj nemecká CDU/CSU. "Von der Leyenová chcela povýšiť svojho straníckeho priateľa CDU Markusa Piepera (60) na vysoko platený post zástupcu EÚ pre malé a stredné podniky. Objavili sa však obvinenia z rodinkárstva," napísal Bild a dodal, že Pieper sa stiahol sám. Pozíciu Leyenovej ešte viac oslabil škandál Pfizergate, jej nejasná úloha v dohodách o vakcínach proti covidu od spoločnosti Pfizer.

Ak teda chce von der Leyenová pokračovať na čele Európskej komisie, bude musieť najprv presvedčiť čo najviac z 350 miliónov oprávnených voličov v oboch členských štátoch EÚ, aby hlasovali za ňu, alebo aby hlasovali za tých, ktorí následne podporia Ursulu von der Leyenovú v Európskom parlamente. Okrem toho bude musieť presvedčiť 27 zástupcov vlád členských štátov EÚ, že by bola dobrou predsedníčkou Európskej komisie.

The Guardian sa pýtal, či môže Leyenová uspieť, ak sa nebude uchádzať o hlasy, nechce sa stať poslankyňou Európskeho parlamentu a navyše sa bude vyhýbať všetkým diskusiám.

Bývalá nemecká ministerka obrany (65) bola minulý mesiac bez námietok zvolená za vedúcu kandidátky Európskej ľudovej strany vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať 6.-9. júna, hoci nemá v pláne zaujať miesto v zákonodarnom zbore EÚ.

Odvtedy sa čo najviac vyhýba otázkam médií a odmieta sa zapojiť do verejnej diskusie o ostatných kandidátoch.

Podľa organizátorov nepotvrdila, že sa 29. apríla zúčastní na významnej diskusii. A politické zdroje tvrdia, že hlavné európske noviny sa museli vzdať plánov na vlastnú debatu medzi hlavnými kandidátkami a hlavnými kandidátmi, pretože von der Leyenová nesľúbila účasť. Frustrovaní oponenti sa jej začínajú vysmievať ako neviditeľnej kandidátke," napísal denník The Guardian.

"Ursula von der Leyenová tvrdí, že bráni európsku demokraciu, napriek tomu odmietla kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu a nebola schopná objasniť, či sa zúčastní niektorej z volebných debát," uviedol holandský europoslanec Bas Eickhout, kandidát Zelených.

Euronews sa pýtal, kto by sa mohol stať predsedom Európskej komisie (EK), ak to nie je Ursula von der Leyenová? A ponúkol sedem tvárí.

Mario Draghi, taliansky ekonóm a bývalý premiér, by sa mohol stať predsedom Európskej komisie. Podľa Euronews je to silný politik, ktorý je vnímaný ako nadstranícky hráč. Jeho nevýhodou podľa je, že by mohol zatieniť ostatných európskych politikov a preto nakoniec nemusí byť zvolený.

Súčasná riaditeľka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová, bývalá komisárka EÚ pre rozpočet, by sa teoreticky mohla stať predsedníčkou Európskej komisie.

Podľa Euronews by tretím hráčom na poli mohol byť chorvátsky premiér Andrej Plenković. Je to skúsený politik, ktorý, ak by bol presunutý na túto pozíciu, mohol by byť gestom ústretovosti voči novším členským štátom EÚ. Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis je v podobnej úlohe. Podľa Euronews je grécky premiér akýmsi európskym "esom v rukáve".

Piata možnosť je súčasná predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová.

Ďalšou ženou v rade je súčasná prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová. Podľa Euronews by išlo o voľbu solídnej osobnosti, o ktorej zvolenie by sa mohol uchádzať francúzsky prezident Emmanuel Macron.

A nakoniec, rumunský prezident Klaus Iohannis by sa mohol stať predsedom Európskej komisie. Jeho prípadné zvolenie by mohlo byť pozitívnym znamením aj pre mladších členov EÚ. V súčasnosti sa však rumunský prezident usiluje aj o pozíciu budúceho generálneho tajomníka NATO a prezidentom EK by sa mohol stať len vtedy, ak prehrá v snahe o post v NATO.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik