Peter Pellegrini je pre Slovensko veľkou hrozbou. Vyhrať mal Korčok. Zvíťazila lož, strach a nenávisť. Tvrdá rana pre stúpencov demokratických princípov. Deštrukcia demokracie... „Už len pár titulkov vybraných z českých mainstreamových médií ukazuje, ako úbohým, zmäteným a straníckym spôsobom reflektujú české médiá výsledok slovenských volieb,“ konštatuje pre ParlamentníListy.cz Petr Žantovský v pravidelnom prehľade mediálnych zaujímavostí. 

Prezidentskými voľbami na Slovensku a ich odozvou v českých médiách začína pravidelný prehľad mediálnych zaujímavostí. „Slovensko je nám roky kultúrne, historicky, mentálne aj po všetkých ďalších stránkach veľmi blízke. Existuje medzi nami jazyková spriaznenosť a blízkosť, a to nielen v oblasti odbornej či krásnej literatúry, ale aj v médiách. Sledujeme sa navzájom, pozeráme sa na seba cez rieku Moravu a niekedy na seba reagujeme veľmi nevhodne ako pred nedávnom pán premiér Fiala, keď zrušil pravidelné spoločné zasadnutia českej a slovenskej vlády. Voľby boli očakávané s veľkou pozornosťou, pretože mali brizanciu ovplyvniť na nejaký čas vnútropolitické pomery na slovenskej scéne. Buď ju rozpohybovať alebo naopak potvrdiť výsledky nedávnych parlamentných volieb,“ uvádza pre ParlamentníListy.cz Petr Žantovský.

Aj preto sa mnohé médiá netajili tým, že prezidentskú voľbu vnímajú ako referendum o Robertovi Ficovi, ktorý silou všetkých koaličných partnerov podporil kandidatúru Petra Pellegriniho proti Ivanovi Korčokovi. „Zvíťazil Pellegrini napriek tomu, že Korčok získal v prvom kole o päť a pol percenta hlasov viac a robil veľké ramená. Jeho mediálne vyjadrenie po druhom kole bolo do tej miery príznačné: hysterické, vyhrážajúce, veľmi emocionálne. Myslím, že aj mnohí jeho voliči si povedali, že je dobre, že to takto dopadlo, pretože tento pán na čele Slovenska, hoci tá funkcia nemá vysoké formálne právomoci, by mohol vnášať značný nepokoj. Ostatne videli sme to na predchádzajúcich dvoch prezidentoch, či to bol Andrej Kiska alebo Zuzana Čaputová, ktorí aspoň v časti svojich mandátov v podstate tvorili ústavnú opozíciu proti vláde,“ pripomína mediálny analytik.

Podľa riaditeľky neziskovky vyhrala lož a ​​nenávisť

Až keď sa prezidentke Čaputovej podarilo inštalovať vládu Matoviča či Hegera, tak začala trošku ladiť noty a hájiť rovnaké záujmy. „Ale tie záujmy neboli podľa posledných reakcií slovenských voličov vnímané ako záujmy slovenské, ale záujmy niekoho v zahraničí. Teraz je teda prezidentom Peter Pellegrini a uvidíme, ako sa v tej zložitej kvadratúre kruhu bude pohybovať. Na jednej strane naň budú búšiť z Európskej únie a zo Spojených štátov, na druhej strane má vysoký mandát od voličov, pre mnohých nečakane vysoký. Porazil Korčoka o viac ako šesť percent a zo strany slovenských voličov panuje voči nemu veľké očakávania. České mainstreamové médiá predviedli očakávateľné reakcie. Stojí za to pozrieť sa na niektoré z nich. Napríklad Zoznam Médium: ‚Peter Pellegrini je pre Slovensko veľkou hrozbou. Vyhrať mal Korčok '. Tak k tomu asi nie je príliš čo dodať,“ myslí si Petr Žantovský.

Server iRozhlas ponúkol rozhovor s analytičkou neziskovky Centrum pre informovanú spoločnosť. „Madam, teda tá analytička a riaditeľka v jednom, vyzerala, že práve opustila študentské lavice a ihneď sa pasovala do úlohy niekoho, kto zaisťuje informovanú spoločnosť a kto vie, čo to je informovaná spoločnosť. Táto dáma nás oblažila vetou: ‚Zvíťazila lož, strach a nenávisť'. To je do tej miery všeobecné tvrdenie, že pripomína onú ​​havlovskú pravdu a lásku, čo zvíťazí nad klamstvom a nenávisťou. Ale tu zvíťazila lož a ​​nenávisť, zrejme nad pravdou a láskou. Len tak mimochodom, ak je Ivan Korčok symbolom pravdy a lásky na Slovensku, tak je mi Slovenska celkom ľúto. Zoznam Správy: ‚Deštrukcia demokracie. Akonáhle väčšina ide proti menšine, porušuje princípy demokracie'. Tak na čo voľby máme? Aby sa prejavila väčšina, alebo aby si posilnili svojich pašalíkov elitári z bratislavských kaviarní tvoriaci onú menšinu? To je veľmi zaujímavá úvaha o zmysle demokracie a inšpirácie pre komentátorov skôr z obce politologickej,“ myslí si mediálny odborník.

Pán Kňažko by mal radšej mlčať

V Českom rozhlase ho v rozhovore s Barborou Tachecou zaujal Milan Kňažko, ktorý úplne suverénne porovnával Roberta Fica s Vladimírom Mečiarom, ktorý je dnes na Slovensku u mnohých ľudí symbolom nedemokratického štýlu vládnutia. „Ale Milan Kňažko zabúda, že bol nadšeným podporovateľom pána Mečiara, veľmi hlasným a silne emocionálne zanieteným rečníkom na jeho mítingoch, V rámci federácie sa kvôli nemu vytvorilo ministerstvo medzinárodných vzťahov SR, aby mohol sedieť v prvej Mečiarovej vláde. V tej druhej bol dokonca podpredsedom a ministrom zahraničných vecí. Takže dnes by mal pán Kňažko radšej mlčať, to by mu pristalo oveľa viac, a vrátiť sa k tomu, čo vie veľmi dobre, a to je herectvo. Z komentára v Rešpekte sa zase dozvieme, že víťazstvo Pellegriniho je pre stúpencov demokratických princípov tvrdá rana a že ide o deštrukciu právneho štátu. To tiež nechápem,“ priznáva Petr Žantovský.

Vŕta mu hlavou, v čom je víťazstvo jedného kandidáta deštrukciou právneho štátu a prečo by právny štát mal byť zachovaný iba v prípade víťazstva Ivana Korčoka. „Ako si to v Rešpekte predstavujú? Ako tomu máme rozumieť? Čo je to právny štát podľa Rešpektu? Podľa Rešpektu je právny štát ten, ktorý sa Rešpektu páči a ktorý Rešpekt podporuje, zatiaľ čo ten druhý je protiprávny? Už iba tých pár titulkov z českých médií ukazuje, ako úbohým, zmäteným a straníckym spôsobom reflektujú naše médiá výsledok slovenských volieb. Na rozdiel od nich využijem túto príležitosť iba k jedinému – gratulujem Slovensku k tomu, že snáď bude mať teraz nejaký čas na domácom politickom kolbisku pokoj a zrozumiteľný a kontinuálny politický vývoj, ktorý nebude prehlušovaný a prerušovaný neustálymi výkríkmi ľudí, či už na námestiach, v médiách alebo v kaviarňach,“ podotýka mediálny analytik.

Generálna výučba obrovského pokrytectva a klamstva

Obvykle sa v Týždni v médiách nezaoberáme tým, čomu sa hovorí blogosféra. „Ide o určitý výsek mediálneho priestoru, na ktorý – v ideálnom prípade bez akéhokoľvek redakčného zásahu – píšu rôzni ľudia rôzne názory. To je úplne legitímna a regulárna časť mediálneho sveta, ktorá vyjadruje názorovú pestrosť a pluralitu v našich mysliach či v názoroch našich spoluobčanov. Je dobré sa na to občas pozrieť, pokiaľ to príslušná redakcia skutočne necenzuruje. V tomto smere som sa veľmi pozitívne čudoval nad článkom, ktorý som našiel na blogosfére Zoznam Médiá. Autorka Apolena Tůmová píše pod titulkom Žijeme ako v roku 1984? Dnešný svet je ako z Orwellovho Veľkého brata úvahy o podobnosti vymysleného príbehu v dystopickom Orwellovom románe 1984 a života v dnešnej našej spoločnosti, ktorá o sebe síce tvrdí, že nie je tyraniou či diktatúrou v orwellovskom type, ale že je demokraciou údajne liberálnou,“ hovorí pre ParlamentnéListy.cz Petr Žantovský.

Pritom poukazuje na to, že slovo „liberálne“ už do tej miery stratilo význam a obsah, že je skoro zbytočné ho používať. „Skutočný liberalizmus znamenal niečo úplne iné v minulosti než to, čo nám predvádzajú dnešné progresivistické, takzvané demokratické strany, politici a médiá. Článok pani Apoleny Tůmovej je veľmi cenný, pretože veľmi presne postihuje analógie medzi fikciou románovou a realitou okolo nás. Veľmi presne popisuje ony orwellovské pojmy ako je doublethink čiže dvojité myslenie, keď doma hovorím niečo iné ako na pracovisku, aby som z toho nemal problém, teda všeobecnú generálnu výučbu obrovského pokrytectva a všeobecného schváleného klamstva. Ďalej tie hrátky s jazykom, čomu Orwell venoval záverečnú pasáž o newspeaku, novoreči. Pani Tůmová pripomína skutočnosť, že napríklad premrštená politická korektnosť nám zabraňuje hovoriť po zmysle slov a pojmov a núti nás vytvárať úplne alternatívnu realitu, ktorá s tou skutočnou nemá nič spoločné,“ upozorňuje mediálny odborník.

Cieľová stanica nášho systému je slepá poslušnosť

Avšak za to úplne najhoršie považuje to, čo Orwell nazýva ideozločinom, čo je ďalšia analógia spomínaná v článku. „Ideozločin je už to, že si niečo myslíte inak, než je predpísané, a tak z vás robí zločinca a človeka odsúdeného na nejaký nie úplne pekný koniec. Z románu vieme, že z Winstona Smitha, hlavného hrdinu, urobia v podstate brutálnym násilím vyprázdnenú ľudskú schránku, ktorá je nacvičená iba počúvať a vykonávať úkony bez akejkoľvek pochybnosti a rozumového zamyslenia. To je zjavne aj podľa pani Tůmovej akási cieľová stanica toho dnešného nášho systému. Je to samozrejme vyhliadka nepekná, avšak obávam sa, že veľmi realistická. Ale dávam tentoraz veľké plus pre Zoznam Médium, že zachovalo aspoň trošku súdnosti a rešpektu voči pluralite a tento článok na svojich stránkach zachovalo,“ oceňuje Petr Žantovský.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik