Západní spojenci už neveria, že Ukrajina dosiahne úplné vojenské víťazstvo a znovu dobyje všetky územia, o ktoré sa usiluje. Finančná pomoc zo strany Spojených štátov je naďalej pozastavená a napriek možnosti návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu podpora Ukrajiny klesá v dôsledku ukrajinských útokov na ruské územia. Dokonca ani administratíva Joea Bidena tieto útoky neschvaľuje. Dokonca aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pripustil, že Ukrajina už nemá kapacity na veľkú protiofenzívu a pokračujúca podpora by mala čo najviac pomôcť dosiahnuť prijateľný výsledok za rokovacím stolom.
Vojna na Ukrajine prebieha pre Rusko v uplynulom roku pomerne dobre, hoci ešte vlani v tomto čase ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj cestoval po západných hlavných mestách a žiadal zbrane a peniaze na začatie rozhodujúcej letnej ofenzívy. NATO nakoniec poskytlo tanky Leopard a Challenger, bojové vozidlá pechoty Bradley, húfnice M777, raketové delostrelectvo HIMARS a protivzdušnú obranu Patriot. Ale toľko vychvaľovaná ofenzíva nikam neviedla, namiesto toho boli obsadené Soledar, Bakhmut a Avdiivka a v súčasnosti sa ruské raketové útoky naďalej zintenzívňujú, nie ustupujú, ako sa očakávalo.
V boji proti ruskému agresorovi Ukrajina čoraz viac používa drony na útoky na ciele hlboko na ruskom území. A táto stratégia škodí Rusku: od januára bolo zasiahnutých 15 z jeho 30 ropných rafinérií, čo vyradilo 10 až 14 percent rafinérskej kapacity, zvýšilo ceny na čerpacích staniciach a prinútilo Kremeľ zaviesť obmedzenia na vývoz benzínu od marca do septembra. Moskva a ďalšie hlavné ciele na bojisku sú chránené systémami protivzdušnej obrany, ale krajina zjavne nemôže brániť všetky zariadenia na svojom rozsiahlom území.
Tieto ukrajinské akcie na ruskom území však oslabujú už aj tak slabnúcu podporu západných spojencov. Administratíva Joea Bidena sa v súvislosti s útokmi dištancovala od Kyjeva. "Našou politikou od prvého dňa bolo urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli Ukrajine brániť sa pred ruskou agresiou. Zároveň sme nepodporili ani nedovolili Ukrajine zaútočiť mimo svojho územia," povedal minulý týždeň americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Blinken priamo neodsúdil Ukrajinu, ale jeho slová signalizujú, že Biely dom je znepokojený a chce povedať Kremľu, že hnacou silou hlbokých útokov je Kyjev, nie Washington. Ostatní spojenci majú podobné zmýšľanie, pričom nemecká vláda minulý mesiac oznámila, že na Ukrajinu nepošle rakety s plochou dráhou letu Taurus, ktoré majú efektívny dosah viac ako 300 míľ, pretože sa obáva, že budú použité na zasiahnutie cieľov na ruskom území. Zo všetkých spojencov Ukrajiny zostáva v najbojovnejšej nálade iba francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý nevylúčil nasadenie francúzskych vojakov na Ukrajine.
Spojené štáty majú navyše túto pozíciu od začiatku konfliktu, keď Rusko nakreslilo červené čiary, podľa ktorých by podpora Ukrajiny mohla byť vnímaná ako vojnový akt proti Rusku. Niekoľko červených čiar, ako napríklad dodávka stíhačiek MiG, bojových tankov a raketového delostrelectva ATACMS, bolo ignorovaných. Zostáva však jedna hranica, ktorú USA nie sú ochotné prekročiť – priama podpora ukrajinských útokov na ruské územie.
Podľa Michaela McCaula, republikánskeho šéfa zahraničného výboru Snemovne reprezentantov a na rozdiel od mnohých členov jeho strany, podporovateľa vojenskej pomoci Ukrajine, sa niekoľko vysokopostavených predstaviteľov Bidenovej administratívy obáva jadrovej eskalácie ešte viac ako na začiatku vojny. "Nie je to Blinken, kto sa bojí. Bol som s ním hneď po invázii – bol za to, aby tam išli MiG. To nie je on. Podľa môjho názoru je to poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan a Biely dom. Jake je príliš opatrný. Je veľmi plachý. A veril myšlienke, že ak by sme dali Ukrajine príliš veľa, Rusko by na nás použilo atómovú bombu," povedal McCaul.
Rétorika Kremľa a najmä Dmitrija Medvedeva sa stáva čoraz agresívnejšou, iracionálnejšou a odtrhnutejšou od reality. Najnovšie Medvedev a neskôr aj samotný Vladimir Putin obvinili Západ z účasti na teroristickom útoku v Moskve, ku ktorému sa niekoľkokrát prihlásil Islamský štát. "Skutočnými zamestnávateľmi útočníkov sú ukrajinskí nacisti, banderovci. A spolupáchateľmi tejto vraždy ste vy všetci, Biden, Macron, Sunak, Scholz a ďalší prisluhovači," hromžil Medvedev.
Kombinácia patovej situácie strany vo Washingtone a širšieho strachu Západu z eskalácie zanecháva Ukrajinu v zúfalej situácii. To ponecháva podporu najmä NATO, ale stále to pripomína skôr prázdne vyhlásenia než účinnú pomoc.
"Jedným zo scenárov je, že spojenci NATO budú schopní zmobilizovať väčšiu podporu a že Ukrajina bude schopná získať späť viac územia," povedal nedávno generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. "Druhý scenár je, že to nebudeme schopní urobiť a existuje reálna hrozba, že Rusko získa ešte viac územia a ocitneme sa v ešte nebezpečnejšej pozícii," dodal.
"V konečnom dôsledku to musí byť Ukrajina, ktorá rozhodne, aké kompromisy je ochotná urobiť, a my jej musíme umožniť, aby bola schopná skutočne dosiahnuť prijateľný výsledok za rokovacím stolom," dodal Stoltenberg. Vojenskí analytici NATO uviedli, že ani Rusko, ani Ukrajina v súčasnosti nemajú dostatok síl a zdrojov na veľkú letnú ofenzívu.
Podľa odborníkov je však Rusko spokojné so súčasným priebehom konfliktu. Ruská taktika ťažkého bombardovania, po ktorej nasledujú útoky spôsobené človekom, pomaly pridáva územie Putinovi, aj keď veľká ofenzíva nateraz neprichádza do úvahy. To znamená, že Rusko má veľmi malú motiváciu zmraziť konflikt. Ruská ekonomika, ktorá ani zďaleka nie je ochromená západnými sankciami, bude rásť vďaka masívnym štátnym vojenským výdavkom a predaju ropy a plynu do Číny a Indie.
Keď sa rozhovory konečne začnú, Rusko bude pravdepodobne trvať na rovnakých opatreniach, aké požadovalo v apríli 2022 v Istanbule: neutrálna Ukrajina plus územia, ktoré už boli okupované, a čokoľvek, čo sa mu potom podarí obsadiť. Putinovým cieľom je podľa odborníkov manévrovať, aby získal čo najväčšiu vojenskú výhodu a ukončil vojnu podľa vlastných podmienok niekedy po amerických voľbách, najmä ak vyhrá Donald Trump.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik