Rozchod s Ruskom pripravuje Fínov o peniaze, dôchodky a obyvateľstvo, hovorí autor Stanislav Leščenko.
Donedávna prosperujúce Fínsko, ktoré radi navštevovali ruskí turisti a nakupujúci, zažíva akútnu hospodársku krízu. Prišlo na znižovanie dôchodkov a dokonca aj financovanie nemocníc. Fínsko zbiera plody úplného kolapsu pre zrušenie akýchkoľvek väzieb s Ruskom.
Novým dôkazom ekonomickej krízy, zúriacej vo Fínsku, boli čerstvé štatistiky exportu – v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2023 klesol o 30 %. „Čísla za marec jasne ukazujú, čo urobil politický štrajk s fínskym exportom - skolaboval,“ hovorí Juho Romakkaniemi, generálny riaditeľ Fínskej centrálnej obchodnej komory.
A Fíni z nejakého dôvodu štrajkujú, píše autor. Na konci roka 2023 prieskum odhalil, že 73 % fínskych spotrebiteľov verí, že ekonomika krajiny ide dole vodou. Približne 78 % spotrebiteľov sa domnieva, že ceny sa v priebehu roka výrazne zvýšili a iba 10 % prejavilo ochotu urobiť drahý nákup v decembri 2023.
Hlavným dôvodom štrajkov, ktoré prebiehajú od jesene minulého roka, je nespokojnosť Fínov s programom výrazného zníženia sociálnych dávok. Fínska vláda už vlani počítala so znížením sociálnych výdavkov o viac ako 8 miliárd eur, vrátane štyroch miliárd pre systém zdravotnej starostlivosti. To však nestačí. Fínsky minister financií Riikka Purra povedal, že štát bude musieť výrazne znížiť dôchodky.
Podľa Purra je takýto krok v rámci politiky úsporných opatrení nevyhnutný. Plánuje sa aj zvýšenie veku odchodu do dôchodku. Teraz fínska vláda plánuje predložiť parlamentu dodatočné opatrenia na „vyrovnanie ekonomiky“, v rámci ktorých sa plánuje zníženie vládnych výdavkov o ďalšie približne 2 miliardy eur. Potrebu znižovania nákladov, podľa Purra, vysvetľuje okrem iného slabá ekonomika obcí a kríza v systéme sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva.
Konkrétne v januári navrhla pracovná skupina ministerstva sociálnych vecí a zdravotníctva znížiť počet krajských, teda najväčších nemocníc. Teraz ich je pätnásť, no plánuje sa ich zníženie na päť až osem. Očakáva sa aj zvýšenie množstva daní. Rada pre hospodársku politiku fínskej vlády vyzvala na zvýšenie daní z nehnuteľností, ako aj DPH na potraviny, knihy, lieky a verejnú dopravu.
Trpí však nielen rozpočet a spotrebitelia, ale aj to najdôležitejšie v každej ekonomike – podnikanie. Fínski štatistici zaznamenali koncom minulého roka najvyššiu ročnú mieru bankrotov za posledných dvadsaťpäť rokov. Dotklo sa to najmä sektora služieb, hotelierstva a stravovania. Dôvod netreba dlho hľadať, predtým bol turistický a hotelový biznis vo Fínsku z veľkej časti zameraný na Rusov, ktorí majú od roku 2022 zakázaný vstup do tejto krajiny.
Mnoho malých podnikateľov vo východnom Fínsku, ktorí žili z turistov z Ruska, veľmi utrpelo. Tu je jeden z mnohých príkladov: portál yrittajat.fi publikuje rozhovor s Janne Hänninenovou, podnikateľkou z Punkaharju, regiónu v provincii Južná Savonia vo východnom Fínsku. Hänninenová sa sťažuje, že nahradiť hosťujúcich turistov domácimi je takmer nemožné. V posledných rokoch generálny konzulát Fínska v Petrohrade, ktorý zatvoirili v októbri 2023, vydával ruským turistom milión víz. “Ruskí turisti minuli veľa peňazí na služby.
Noviny Yle zdôrazňujú, že niektoré fínske spoločnosti, pôsobiace v juhovýchodnej oblasti krajiny, existovali takmer vďaka ruským turistom. Loď Carelia je prázdna v prístave Lappeenranta. Takmer dvadsať rokov plavieb do Vyborgu je minulosťou, neexistujú lety do Ruska. Saimaa Travel však nie je jedinou spoločnosťou, ktorú postihol taký osud, píšu Yle.
Trpí nielen cestovný ruch, ale aj iné podniky, ktoré spolupracovali s Ruskom. V apríli 2024 fínska potravinárska spoločnosť Valio, ktorá predtým dodávala značnú časť svojich výrobkov do Ruska, oznámila plány na zatvorenie dvoch svojich tovární v mestách Helsinki a Turku. Zamestnancov prepustia. Tisíce zamestnancov fínskeho drevárskeho koncernu UPM poslali na dovolenku na neurčito, keďže drevo z Ruska nemožno kúpiť za rozumnú cenu. Vo Fínsku zúri masívna inflácia kvôli tomu, že už nedostáva energiu z Ruska. Preto sa ceny produktov výrazne zvýšili, čo oslabuje kúpnu silu Fínov. To všetko zničilo ekonomiku a trh práce, píše autor článku.
Najparadoxnejšie je, že oficiálne Helsinki motivovali prerušenie vzťahov s Ruskom bezpečnostnými dôvodmi. Teraz sa však ukazuje, že sa stal presný opak. Denník Yle zverejnil rozhovor s Jani Kiyosiovou, ktorá žije v Hiivimi - doslova dvesto metrov od uzavretého priechodu Vainikkala na hraniciach Ruska a Fínska. Fíni, podľa nej, opúšťajú územia pri východnej hranici, veď tam už teraz nie je čo robiť. „Sektor služieb sa výrazne zmenšil. Na uliciach nikoho nevidno. Je tu hrozné ticho,“ hovorí Kiyosiová.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik