Novinári sa ma zvykli pýtať, kto je mojím vzorom. Bolo mi trápne mlčať a tak som občas hlesla, že Dalajláma alebo Thatcherová. Bola to blbosť. Keby sa ma na to opýtali dnes, poviem, že Vy. Naša prezidentka. Nebola by to blbosť, ani póza.
Nie, priatelia, to nie sú moje slová
Mojím vzorom vždy boli moji rodičia. Dali mi chlieb, výchovu, poslali ma do škôl. Naučili ma pracovať, hovoriť pravdu, milovať svojho blížneho. V nedeľu, keď sme išli do kostola, mamička mi do rožka vreckovky uviazala aj šestáčik pre Peterka z Liptova. Tak sme volali žobráčika, ktorý s čiapkou na kolenách vysedával pred kostolom. Možno aj tu niekde pramení vlastnosť, že s chudákmi a s tými, čo sa im ubližovalo, som vždy cítila.
Slovo nenávisť som hádam ani nepoznala. Až v čase „Nežnej“, keď som sa nepridala k rebelom a nepripla si trikolóru, až vtedy som pocítila, čo je nenávisť a šikana. Dnes nenávisť patrí k najviac používaným slovám. Skloňuje sa v mnohých debatách. Aj v tej, Do kríža, čo som včera počúvala. A musím ešte povedať, že aj pravda sa dnes dostala na index. Bojíme sa povedať svoj názor, bojíme sa povedať pravdu. Obzvlášť v dnešnom rozpoltenom svete, v ktorom panuje len zákon jednej pravdy.
Neviem, či politológ vo včerajšej debate bol presvedčený o svojej pravde, keď hovoril, že nenávisť pramení v občianskej spoločnosti. Že politici, ktorí vo voľbách zvíťazili, sa radujú, a tí druhí sa otrasú a idú si ďalej. Nie, pán Abrahám, nemáte pravdu! Sú to práve politici a médiá, čo rozoštvávajú ľudí a šíria nenávisť. Sú to politici, ktorí nevedia prehrávať a štvú národ proti tým druhým. Čo to, preboha, nevidíte?
Cteným čitateľom netreba ani pripomínať mená politikov, ani mená médií, ktoré to robia. To by bol dlhý výpočet. Preto za všetky iba jedno. Lucia Ďuriš Nicholsonová. Ja sama som sa na stránkach Denníka viackrát vyjadrovala k jej listom na adresu vládnych politikov a ich voličov. Tie listy boli plné žlče a nenávisti. Lenže Lucia nevie iba nenávidieť. Lucia vie aj mať rada. Mať rada ľudí z jej tábora. K nim patrí aj milovaná pani prezidentka a neúspešný prezidentský kandidát. A ešte zopár tých, ktorým verejne vyznávala lásku vo svojich statusoch.
Jej najväčším miláčikom z okruhu známych osobností je pani prezidentka, jej životný vzor. Úvodné slová som citovala z listu, ktorý adresovala pani prezidentke.
Prečítajme si ho celý, názor si urobí každý sám
Sledujem Vás, odkedy ste vstúpili do PSka. Boli ste iná. Pokojná, rozvážna a predsa silná. Boli sme konkurentky a ja som chcela byť lepšia ako Vy, ale už vtedy som vedela, že ste iná liga ako tá, s ktorou som dovtedy v politike súťažila. V roku 2018 sme sa stretli v diskusii Nka. Monika Tódová sa ma opýtala, či by som si trúfla kandidovať na prezidentku. Patrila som medzi zvučné mená v politike, v 2016 som v parlamentných voľbách získala spomedzi žien najviac krúžkov. Odpovedala som, že áno, ak by som mala podporu. Strašne ma za to zhejtoval môj stranícky kolega Ľ. Galko, ktorý do médií vyhlásil, že sa mám držať rómskych osád.
Dnes by som to nepovedala. Nie kvôli Galkovi, ale kvôli Vám. Vniesli ste do prezidentského paláca ľudskosť, slušnosť a emocionálnu zrelosť, ktoré sú v našej politike nevídanými ingredienciami. Latku prezidentského úradu päť miliónovej minikrajiny, zmietanej vraždami novinára a homosexuálnych chlapcov ste nastavili tak vysoko, že by si na ňu netrúfol ani ten Macron, ktorý je do Vás buchnutý. Keď som sa s ním o Vás rozprávala, očervenel ako komunista.
Vonku nám všetci závideli Zuzanu Čaputovú. Len doma do Vás kopali všelijakí Ľuboškovia a ich nohsledi na Telegrame. Najhejtovanejšia politička som zvykla byť ja. Aj tento zápas ste vyhrali, Zuzana, a mne je to veľmi, veľmi ľúto. Viete, myslela som si, že chyba je vo mne, keď mi toľko ľudí píše odporné veci. Že som špatná, rapavá, prostitútka, hermafrodit. Keď začali napádať Vás, pochopila som, že tá slovenská nenávisť voči ženám vo verejných funkciách nie je osobná, ale systémová.
Bolí ma, že si z úradu za kus dobre odvedenej práce odnášate aj ten pocit lepkavej nenávisti ľudí, ktorí ani nie sú schopní pochopiť, čo ste im a Slovensku dali. Slovensko si Vás dokázalo zvoliť, ale nebolo na Vás pripravené.
Buďte šťastná, moja prezidentka z budúcnosti.
LĎN
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik