Treba konsolidovať verejné financie, hovoria odborníci na financie. Treba zachovať dosiahnutý sociálny štandard pre ľudí, hovorí sociálno-demokratická vláda. Aj tá si uvedomuje, že po troch rokoch hospodárenia od desiatich k piatim s verejnými financiami niečo robiť treba. Premiér Robert Fico (Smer-SSD) preto avizuje, že jednou z možností by mohlo byť zoštíhlenie štátneho aparátu na najvyšších poschodiach.

Na pondelkovej (8. 4.) tlačovej besede po kontrolnom dni na Ministerstve financií SR Robert Fico a Ladislav Kamenický (Smer-SSD) vysvetlili, že vyššie daňové zaťaženie, ani zdražovanie nie je cesta, ako získať peniaze. Rovnako nechcú ísť ani škrtaním výdavkov v sociálnej oblasti. V štátnej správe sa za posledných 9 rokov zvýšil počet zamestnancov, teda aj výdavky na jej chod stúpli. Republiková únia zamestnávateľov preto tento plán vlády víta. Dáta bez pátosu sú skeptickejšie – štátny rozpočet to neunesie. Analytik INESS hovorí o fakte, že takýto krok by mal dosah ne ďaleko viac miest, ako tie v úradoch.

Kontrolný deň na ministerstve financií

Vo vládnej koalícii už je dohoda na zdanení tabakových výrobkov a sladených nápojov. V roku 2025 by to malo priniesť do rozpočtu 100 miliónov eur. K ďalším opatreniam sa má vyjadriť koaličná rada. Premiér navrhuje napríkladvýrazné zníženie počtu zamestnancov v štátnej správe, k tomu ale treba politickú dohodu.

„Tridsaťpercentný rez by nebol viditeľný. Som za výrazné škrty v rámci úradov štátnej správy,“ skonštatoval pemiér.

Postupný nárast

V štátnej správe v r. 2015 pracovalo zhruba 404-tisíc ľudí, kým v súčasnosti ich je 440-tisíc.

„Zamestnávatelia, združení v Republikovej únii zamestnávateľov dlhodobo upozorňujú, že príjmy verejnej správy na Slovensku rastú ako jedny z najrýchlejších v rámci krajín Európskej únie. Značne sa zvyšujú aj jej výdavky, čo sa prejavuje v raste priemernej mzdy zamestnancov vo verejnom sektore. Počet zamestnancov štátu neustále rastie, a to i napriek miliardám investovaným do elektronizácie verejnej správy. Mzdy a daňové zaťaženie firiem je pritom naďalej najvyššie spomedzi krajín strednej a východnej Európy,“upozorňuje Petra Podhorcová, hovorkyňa únie. Podľa jej informácií v rozmedzí rokov 2008-2021 stúpli príjmy slovenskej verejnej štátnej správy o 73,4 percenta. Priemerná nárast Únie zamestnávateľov činil 36,9 percent.

Treba hľadať rezervy

„Doterajšie konsolidačné opatrenia sa vždy týkali zvyšovania daní a odvodov. Dlhodobo tvrdíme, že treba hľadať rezervy aj na strane výdavkov, čiže jednou z tých rezerv je z nášho pohľadu aj prezamestnanosť vo verejnej správe,“ vraví pre Plusku Martin Hošták, generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov.

Prudký nárast nezamestnanosti nehrozí

Ak by vláda skutočne pristúpila k prepúšťaniu v takom objeme, aký premiér avizoval, teda o 30 percent, výpoveď by dostalo viac, ako 130-tisíc ľudí. V štátnej správe by pracovalo ešte aj po tomto kroku 300-tisíc ľudí.

 „Slovenský trh práce a zamestnávatelia na to už dlhodobo upozorňujú. Dlhodobo nám chýba viac ako 80 tisíc ľudí. Som presvedčený, že slovenský pracovný trh bude schopný prijať podstatnú časť kvalifikovaných pracovníkov zo štátnej správy,“dodal Hošták.

Drahý špás

Dáta bez pátosu sa na vec pozreli aj z iného uhla pohľadu – všetkým prepusteným bude totiž nutné vyplatiť odstupné a ďalšie výdavky

„Prepúšťať v štátnej či verejnej správe? To je hlavne Bratislava a Košice. A tam sú vysoké platy a veľa nevyčerpanej dovolenky. Odstupné a odchodné spolu, to by bolo viac ako 30 miliónov eur pre tisíc zamestnancov, ktorí by potom pol roka mohli dostávať podporu v nezamestnanosti aj viac ako tisíc eur mesačne. Na to v štátnom rozpočte nie sú zdroje,“napísali Dáta bez pátosu na sociálnej sieti.

Zmeny zákonov a audity

Ani analytik INESS Radovan Ďurana si nemyslí, že to bude také jednoduché. Na takéto masívne prepúšťanie by bola potrebná zmena zákonov a tiež by bolo nutné urobiť audit v každom úrade, ktorého by sa zmena týkala.

„Tieto audity musia identifikovať zbytočné činnosti, škodlivé činnosti z pohľadu ekonomického rastu, a potenciál zníženia počtu verejných zamestnancov. Reforma by tiež mohla zaviesť "švédske" pravidlo, podľa ktorého sa implicitne počíta s rastom produktivity o 2 % každý rok a znižovaním počtu zamestnancov. Len audity určia najväčší priestor na škrtanie. Zamestnanci štátu nás stoja 14 mld. eur. Ušetrenie jednej desatiny by splnilo konsolidačný cieľ. Ale to by sa muselo šetriť aj v nemocniciach, územnej samospráve, či školách. To znamená ďaleko za dosahom štátneho rozpočtu. Ale šetrenie v tejto oblasti je potrebné, vhodne rozložené by určite mohlo priniesť do štátnej kasy 700 mil. eur,“ hovorí pre Plusku Ďurana.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik