Má 92 rokov, celý život pracovala, aj teraz, keď sa doslova vzdychajúc od bolesti už iba "plazí" s chodúľkou, aspoň doma sa snaží tu navariť, tam oprať, požehliť. Plazí sa s využitím posledných chabých síl, občas padne, tak, ako minulú noc. A tu sa ozvalo z bytu v útrobách paneláka zúrivé trieskanie na radiátor od susedy, ktorá ju celý jej život obťažuje cigaretovým dymom z balkóna. A ktorej brat väčšiu časť života prepil, ako prepracoval. Tak tú starkú choď zastreliť, hovorím si, čvarga jedna a spomenul som si na mnohé, čo v našej spoločnosti zažíva takýto už takmer bezvládny, no ešte stále mysliaci človek. A najmä cítiaci a spomínajúci.
Spolu so sestrou a s matkou prežili, keď im Červený kríž oznámil, že otec sa im z koncentráku už nevráti. Za mlada učila, okrem iného aj k slušnosti, k pracovitosti, k poctivosti. Dokonca učila aj niektorých otcov dnešných mladých politikov, ktorí už vtedy, vo veku školákov, dávali najavo svoju arogantnosť, neprispôsobivosť a najmä - bezokolkovú progresívnu drzosť. Vedela by menovať, ale načo, dnes je drzá bezcitná arogancia tak progresívna predsa! A kedysi prívetivá Bratislava sa dnes na takú, odetú v modrom, dokonale zmenila.
Učila mnohých, z ktorých sú dnes lekári
"Pomáhať ľuďom", vysvetľovali jej ešte ako žiaci dôvod, prečo vtedy túžili stať sa lekármi. Dnes? "No, ak chcete patriť ku mne, iba ak za ročný poplatok 500 eur." Iba tak, paušál na služby lekára. Zajtra sa musí premiestniť do Senca, kde sa našiel ľudský kardiológ, ktorý ju vezme do ambulantnej starostlivost "na pokladňu". Veď nebolo dňa v jej živote, za ktorý by neodviedla poistné a sociálne odvody z príjmu, ktorý si zarobila. Jej vnuk, ktorý ani po dosiahnutí veku 40 rokov ešte nepracoval, žije "progresívne" z dedičstiev, má nové auto, dovolenkuje pri mori - do systému neodviedol za svoj život ani euro.
Pracovala v škole, ktorej budova sa roky rozpadávala pod jej balkónom
Najskôr, za socializmu, to bola moderná veľkotriedna základná škola. Po gangsterprivatizácii ju vlastnil ktosi, kto do budovy neinvestoval ani cent. Potom ju predal komusi, kto tam chcel akúsi medzinárodnú školu založiť. Do budovy zatiaľ zatekala voda, mládež porozbíjala z nudy a prebytku drog okná a - nič. Minule bola starká na odbornom vyšetrení v nemocnici , ktorú postavili ešte v päťdesiatych rokoch. Rozpadávajúcej sa, hnijúcej, no našťastie ešte v prevádzke. Medzitým novodobí mafiáni hrabali majetky z toho, čo ešte zostali, spýtajte sa dnes v mestách, čo tam komu vlastne patrí. Neraz aj polovica mesta - internáty, robotnícke ubytovne, hotely, patria človeku, ktorý je oficiálne podľa dańového priznania nemajetný.
Na vyšetrenia ju vozia, no ako imobilná sa na mnohé ani nedostane
Parkovacie preukazy pre invalidov má dnes zvláštna kasta majiteľov luxusných SÚVéčiek, parkoviská pri zdravotníckych zariadeniach, takmer všetky platené, sú nedostupné, zaplnené od rána do večera. Na chorých zarábajú zdraví - "dáme bez bločku pane"? Keď napíše na progresívne vedený mestský úrad, prečo od nej žiadajú doplatok za nájomné pod garáž (suma asi 5 eur), keď zaplatila sumu, ktorú jej predpísali, odpovede sa nedočká. Úrad progresívne mlčí a zotrváva na svoj vyhrážke - "do dvoch týždňov idete na súd" a buduje si nezmyselné cyklotrasy. A organizuje si z doplatkov štedré a bujaré koncoročné veselie spriatelenej batôžkárskej chasy.
Tak jej prepáčte, že ešte žije
Prepáčte jej, že spomína. Prepáčte jej, že ešte sleduje správy a že žasne nad tým, čo sa deje a zároveň aj nad tým, čo sa nedeje. Prepáčte jej, že má vlastný názor a nie ten váš, ktorý chcete každému vnútiť. Prepáčte jej, že neverí demagógii tých, ktorí tu ešte nič nevybudovali a iba chcú zrúcať to, čo ešte zostalo stáť. Prepáčte jej, že nechápe vašu nenávisť voči názorovej inakosti, hoci vaše mimovládky sa idú ukrižovať za práva pre inakosť. Prepáčte jej, že sa jej bridí faloš, pozlátko, chamtivosť, arogancia a drzosť, ako aj hlúposť a primitivizmus, podliezanie sa iným "väčším" mocnostiam a najmä - predstava vyzbrojovania vojny.
Prepáčte jej, že ešte žije, veď dlho tu už asi aj tak nebude!
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik