Slovenské prezidentské voľby vyhral Peter Pellegrini, k veľkej nevôli voličov Ivana Korčoka. Mnohým z nich dokonca hrozí emigrácia. V súvislosti s tým Dr. Zdeněk Zbořil hovorí o divadelnej fraške alebo tragédii, v ktorej sa vždy objavujú rovnaké postavy. A nie je to len o voľbách na Slovensku. Všade tam, kde sa zaviedli priame voľby, boli voliči rozdelení do dvoch nezmieriteľných táborov. Podľa jeho pozorovaní je typickým vedľajším účinkom nenávisť a nekritická zamilovanosť do čohokoľvek a kohokoľvek.
Rozhovor priniesol český portál Parlamentní listy.
Pán doktor, ako počúvate výkriky oponentov Petra Pellegriniho po prezidentských voľbách? Mnohým Slovákom hrozí emigrácia. Nie je to tak trochu inflácia emócií? Berie niekto týmto ľuďom niečo alebo ich niekde zatvára?
Myslím si, že tieto a im podobné myšlienky súvisia so slovenským malomestským prostredím, ktoré tak dobre poznáme aj u nás, a to nielen v poslednej dobe. Je to zvláštny hybrid "Hulvátov" a Kocourkova, ako TGM nazýval tieto "dve dediny" a považoval ich za takmer smrteľné nebezpečenstvo pre rodiacu sa demokraciu v mladom Československu. A ako vieme z textov ďalších, tiež známych zahraničných autorov, "zbesilá maloburžoázia" je rozvojovým typom občianskej spoločnosti od prvých dní francúzskej revolúcie. Objavuje sa v čase, keď občania vyhnaní do verejného priestoru, ktorý im nie je známy, nie sú schopní rozlíšiť medzi dobrom a zlom. Alebo skôr, obsah týchto slov je pre nich neznámy, neporovnateľný a emocionálne rozhodujú iba o jednom z nich. Typickým sprievodným javom tohto sebapoznania je nenávisť a nekritická zamilovanosť do čohokoľvek a kohokoľvek. Je to divadelná fraška alebo tragédia, v ktorej sa vždy objavujú rovnaké postavy ako v commedia dell'arte.
Táto choroba politickej reinkarnácie je bezvýsledne historicky sa opakujúcim prejavom občianskej ignorancie, pre ktorú nemusíme navštíviť len Bratislavu. Všade tam, kde sa zavedú priame voľby a uplatní sa väčšinový volebný systém, sa voliči počas volebnej kampane rozdelia do dvoch nezmieriteľných skupín. Víťaz, ktorý berie všetko, potom nemôže odolať tomu, aby vo svojom prvom prejave zdôraznil, že chce byť "prezidentom všetkých". Zvyčajne neprezrádza, ako to chce dosiahnuť a ako budú môcť byť zúriví voliči jedného alebo druhého kandidáta súčasťou. V tohtoročnom slovenskom modeli dal kandidát I. Korčok aspoň jasne najavo – všetkých zjednotí, ale všetkých si zapamätá. Teraz by bolo dobré, keby vedel, čo urobí, keď mu ostatní na nič nezabudnú. A nemusia to byť len rodení Slováci, ale aj niekto iný odinakiaľ.
Nie je to trochu prehnaný fatalizmus? Keď má vyhrať niekto, kto nechce opustiť EÚ a NATO, jednoducho o nejakej konkrétnej veci rozmýšľa inak ako ja... Hrozí mi teda emigrácia?
Možno časť slovenskej politickej triedy naozaj cíti, že je to fatálne. Pripúšťa, že mali nekritickú vieru vo vlastnú bezvýznamnosť a že by si mali viac spytovať svedomie ako hľadať vinu niekoho iného. Nechcem ich podozrievať, že počúvajú svojich známych a rôznych mentorov v zahraničí, ktorí, pretože si to môžu dovoliť kvôli nedostatku zodpovednosti, hrali svoju kartu, ktorú práve v "zlom čase" položili na stôl. Myšlienka emigrácie by sa však nemala prehliadať. Určite to nebude na bojisku víťazstva, aspoň podľa ich sympatickej mediálnej mágie na Ukrajine alebo v Gruzínsku. Ázijské krajiny, ktoré by ich mohli lákať svojím rastúcim bohatstvom, tiež nie. Koniec koncov, pre našich ľudí je dosť ťažké tam komunikovať. A tak zostáva len čoraz nešťastnejšia Európa a jej "štruktúry", kde ľudia už čakajú v dlhých radoch na príležitosť. Napríklad aplikácia, ktorú im v EÚ odporučili páni Robert Fico a Peter Pellegrini, bude mať väčšiu váhu v "európskom Lebensraume".
Pokiaľ ide o Ivana Korčoka, je to, akoby bol vytvorený štandardizovaný typ "prozápadného politika": slušne vyzerajúci muž s bohatou kariérou, horlivý za "príslušnosť k Západu". Nie vzbudzovanie vášne a vášne medzi ich priaznivcami, ale skôr pocit, že musia vyhrať, inak vyhrajú "ostatní": barbari, dav, ruská piata kolóna. Čo to znamená, keď stredná trieda hlasuje len preto, že "ostatní" nevyhrajú? Volia Drahoša, Pavla, Fialu, Korčoka...
Áno, máte pravdu, nie je to len pán Korčok. Nielen on, ale aj jeho generační a funkční rovesníci sú si podobní. Niekto ich nazval farbenými kravatou a nezáležalo na tom, či to boli muži alebo ženy. Ich životopis musí byť niekoľkokrát "skontrolovaný" a dokonca aj uvarený a musí byť bez zápachu. Zároveň musí byť zrejmé, že už "tvrdo pracovali". Môžu to byť napríklad prezident Kazachstanu alebo predseda Európskej komisie a podpisovať zmluvy s astronomickými sumami peňazí. Sú použiteľné pre akúkoľvek funkciu, ktorá zabezpečí, že režim bude mať vládu "sekretariátu nad proletariátom". Môžu pochádzať z maloburžoázneho prostredia alebo to môžu byť piráti a študentskí revolucionári z univerzitných reedukačných domov v Európe, ako aj v Spojených štátoch. Ale čo je najdôležitejšie, byť ochotný urobiť čokoľvek a vedieť rýchlo zabudnúť na všetko, najmä na svoju minulosť. A nemyslime si, že sú to konštrukcie diabolskej sily v tajomnom pozadí. Naopak, sú vyhľadávanou komoditou pre okná verejného priestoru. Niekedy sa im to nepodarí, ale väčšinou, až na pár výnimiek, sú predajní po celom svete. Možno preto ich tak uráža humor, ale aj gestá a správanie Donalda Trumpa a sú ochotní hrať úlohu televíznej nany alebo hlúpeho blázna. Pretože vedia, že ich potenciálni voliči to chcú a že im nevadí, ak si oblečú, ako hovorievali naši predkovia, rúcha a kabáty.
Ako k tomu prišiel Pellegrini, ktorý pôsobí ako "slušný človek", ktorý nemá históriu vyslovených problémov, a najsilnejšie povedal, že je "za mierové riešenie". A stále sa na neho pozerajú ako na vraha?
Včera som si náhodou vypočul rozhovor na CNN Prima medzi predsedníčkou Poslaneckej snemovne pani Pekarovou Adamovou a pánom Tomiom Okamurom. Predsedníčka, ktorá minimálne dva roky veľmi aktívne zastupuje záujmy Českej republiky v zahraničí, bola voči predsedovi SPD veľmi kritická len preto, že hovoril o mierových rokovaniach minimálne medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou. To, že o Rusku hovorila len ako o Rusku, je u nás zlozvykom, ktorý umožňuje obviňovať Vladimíra Putina zo všetkého, čo sa deje za našou východnou hranicou a prehliadať skutočnosť, že je hlavou štátu, alebo skôr konfederáciou štátov, z ktorých by aspoň najväčšie republiky ani nevedela pomenovať.
Horšie však je, že ani ona, ani niektorí jej spoločníci nevedia, že vojny sa už nevyhlasujú, ale stále sa bojujú, a že veríme, že niektoré pravidlá sa musia dodržiavať. Organizácia Spojených národov tomu venuje pozornosť od roku 1945, čo si u nás veľmi nevážime. Ministerstvo obrany by sa z toho chcelo dostať. Ministerstvo zahraničných vecí (Lipavský, pozn. red.) zosmiešňuje ich výzvy na rokovania. Možno to bolo aj preto, že fotografia prezidenta, ktorý vystúpil v diskusii na poslednom Valnom zhromaždení OSN v roku 2023, sa nezdala byť v jeho prejave veľmi zaujímavá. Nečudujme sa, že sa smejeme na prejave pápeža Františka, keď náhodou vysloví slová, ktoré sa niektorým ľuďom v našej krajine nepáčia. Ale čo je najdôležitejšie, jedným z nepísaných, ale o to dôležitejších pravidiel vedenia vojny je, že vojny sa nevedú k úplnému zničeniu nepriateľa, ale že sa vedú rokovania o prímerí, aj keď len na niekoľko dní, o rokovaniach o prímerí, možno mesiac, ale aj niekoľko rokov, a nakoniec sa bude rokovať o mieri, čo môže byť mnoho rokov. "Mierové riešenie" je bežná fráza v diplomacii a českí vojnoví štváči v zelenom a civilnom oblečení ju vedia používať. Útoky na slovenského prezidenta sú trochu neopatrné, napríklad je lepšie informovaný o pozadí prebiehajúcich udalostí na Ukrajine ako oni, alebo má informácie z viacerých zdrojov.
Opustiť Slovensko ako Slovensko začala medzinárodná tlač opisovať škaredé vyhliadky Ukrajiny. Rusi, hovoria, si môžu vybrať ktorúkoľvek časť frontu a jednoducho tam preraziť a zastaviť sa na Dnepri. Očakávate, že sa nad tým niekto v našej krajine zamyslí, alebo že budeme počuť, že je potrebných ešte viac zbraní?
Zástupcovia Českej republiky, ktorí sú tak aktívni v nákupe a predaji zbraní na Ukrajinu a okolo nej a dokonca podnikajú svoje "ladné jazdy" po Európe, Ázii a Afrike, sú tajomní ako tichá egyptská sfinga. Vysvetľujú to tým, že je to všetko také tajné, že sa o tom nedá hovoriť, kým "nevyhráme túto vojnu". Je dobré, že vieme, že sa to všetko kupuje za záhadné pôžičky roztrúsené po celej Európe. Potom sa však musíme opýtať, ako dôveryhodne sa k tomu stavajú ľudia a či páni Stanjura a Síkela sú zárukou toho, že sa to neskončí trpko, ako to bolo za ich predchodcov. Na Slovensku sa ukázalo, že niektorí mladí ľudia naozaj nechcú ísť do vojny a neviem, či je to lepšie v Čechách. Podľa údajov agentúry to tak nevyzerá, ale neberme ich ako niečo iné ako úpravu pre tých, ktorí boli najmenej pred ôsmimi rokmi odsúdení nevolenými elitami, aby nepoznali všetky informácie. O potrebe ďalších zbraní však budeme počuť ešte veľakrát. Ak je podľa premiéra naša ekonomika už vo "vojnovom režime", kto by sa chcel vzdať zlatého rohu, z ktorého toľko bohatých ľudí získava ešte viac bohatstva.
Ursulu von der Leyenovú budú európske úrady vyšetrovať za komunikáciu so šéfom spoločnosti Pfizer v súvislosti s nákupom vakcín proti covidu. Má vyšetrovanie pandémie v Európe a USA potenciál niečím otrasiť, alebo sú už všetci radi, že je koniec a "nebudeme sa do toho hrabať"?
Nepochybujem o tom, že aj tento incident bude riadne vyšetrený a možno nesprávne vyšetrený. A uložený v archíve. Možnosť postaviť prezidenta, premiérov a viacerých ministrov pred súd sa v Európe tiež veľmi starostlivo "obstaráva". Ktorá nevolená elita by sa vzdala takejto príležitosti? S Pfizerom bolo zapojených toľko peňazí, že to ani nemôžeme vedieť. Ak to bude potrebné, skončí to ako v roku 1930 pod prohibíciou. Ale aj niektorí budú odsúdení. A keď dôjde k najhoršiemu, niekto zomrie. Ako povedal veľký Don Corleone, "nesmieme to brať osobne, je to len obchod".
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Zdieľať tento článok