Celý život sa nedá sedieť v kaviarni a tam vonku sa to hemží nenávisťou a Ficom, Kaliňákom, Blahom, Dankom, Šmkovičovou a Pellegrinim.

Tieto slová na ceste do Bruselu posiela bruselská hviezda Nicholsonová Ivanovi Korčokovi.

Zbalila kufre a odchádza sklamaná z výsledkov prezidentských volieb. Pýta sa porazeného Korčoka, za koho sa to vlastne bijeme, za akú krajinu. Na inom mieste hovorí, že pani prezidentka  sa bila za tých najslabších. Vyslúžila si zato hejt, čo jej zobralo silu a chuť ďalej bojovať. Tlupa ľudí, ktorí nenávidia liberálov, homosexuálov, sebavedomé ženy, EÚ a NATO rozhodla.

Nie, Ivan, nebol si to ty, koho si vybrali za svojho prezidenta

Mal si byť občiansky kandidát. Ale myslím, že si bol v prílišnom objatí lídrov opozičných strán, ktorí na tvojich mítingoch hovorili o potrebe nezávislosti prezidenta. Pellegrinimu vlastne pomohlo, že sa k nemu macošsky zachovali Fico s Dankom. Aj keď je to len Ficova podržtaška, zmobilizoval aj tradičných nevoličov, ktorí sa zľakli tvojho víťazstva v 1. kole. Zľakli sa toho, že by mohol nastať koniec Ficovej vlády. V tomto si opoziční lídri mohli tiež dať servítku pred ústa.

Aspoň v niečom máš pravdu, Lucia!

O konci vlády hovorili nahlas a verejne. A keď im to teraz niekto povie, tak nie, nemá pravdu. Áno, Lucia! Ivana  až príliš objímali opozičné strany, až príliš ste sa zaňho bili, šírili nenávisť proti vláde. Aj to rozhodlo.  Ľudia nechcú nenávisť, chcú pokoj a mier. Klamete všetci, až sa vám z huby práši. Keby sme žili v rozprávkovom svete, tak máte nosiská ako Pinocchio. Ibaže tento svet má ďaleko od rozprávky. Aj keď voľby skončili tak, ako my sme chceli, vy všade vidíte len zlo. To vy ste to zlo. Balíte kufre a utekáte do vašej zasľúbenej zeme. Tento svet je MY a VY. A to je zle.

Pýtaš sa Ivana, za akú krajinu sa to bijeme. Ja ti odpoviem, Lucia!

Čoskoro budem mať osemdesiat. Za celý môj život sa striedali vlády a režimy. Vyrastala som na dedine, kde každý každého poznal. Každý s každým cítil. Domy neboli ohradené plotmi. Nepamätám si, žeby nám zo dvora niečo zmizlo. Asi sa nekradlo. Ľuďom stačilo to, čo mali. Ak sa niekto s niekým pohneval, na príčine bola zem, kúsok odoranej zeme. Lebo zem bola pre sedliaka všetko.  A poviem ti, že sedliak vedel, kedy orať, kedy siať. Nepotreboval ani Brusel a vaše nezmyselné príkazy. Stačil mu sedliacky rozum. A keď hovorím o súdržnosti, tak ešte niečo ako príklad. Keď som sa vydávala, celá dedina naznášala k nám domov múku, vajcia, maslo, cukor. Aj kohúta na polievku. Len aby si vedela.  Každý priniesol to, čo mohol.

Zdá sa ti to neskutočné?

Možno si povieš,  nostalgia. Ale v krajine môjho detstva sa ľudia mali radi, nevládla tu nenávisť ako dnes. Až tvoj vysnívaný západný svet nás rozdelil, rozoštval rodiny. Žijeme v krásnej krajine, s krásnymi ľuďmi. Jedna moja známa hovorí, že nie sú zlé deti. Sú iba deti, ktoré robia zlé skutky. Skúsme to povedať aj o nás dospelých. Nie sú zlí ľudia, sú  iba ľudia, ktorí robia zlé skutky. A čo je dobré a čo zlé, to predsa všetci  vieme. Učili nás to rodičia. Otec a mama.

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik