Päťdesiate vydanie Diskusie na palete s generálnym tajomníkom služobného úradu Ministerstva kultúry SR Lukášom Machalom. Dôvod nebývalej propagandistickej kampane proti ministerstvu kultúry a ministerke Martine Šimkovičovej zo strany politikov i mainstreamových médií prisudzuje tomu, že súčasné vedenie rezortu si robí svoju prácu dobre a plní predvolebné sľuby.

“Progresívcom a slniečkarom sa takýto štýl politiky nepáči,“ myslí si. Ako pokračoval, po dlhých rokoch sa konečne ide na ministerstve robiť poriadok. Podľa neho je úplne jedno, kto by na stoličke ministra sedel, čakala by ho taká istá smršť zo strany mimovládok, napojených na zahraničné zdroje, ako Šimkovičovú.

Potvrdil, že ide o pripravenú kampaň proti politike nominantov SNS, ktorá rezort dostala, podporujúcej slovenskú štátnosť a slovenskú kultúru. Títo ľudia, ktorí sami seba označujú za “elitu národa”, považujú SNS za akési červené súkno a veľmi ťažko nesú, keď im niekto “vstupuje do ich košiara a nedajbože tam chce ešte aj urobiť poriadok”. Súhlasil s tým, že súčasná kampaň formou aj obsahom silne pripomína podobnú kampaň “Zachráňme kultúru” z konca 90. rokov, namierenú proti niedajšiemu ministrovi Ivanovi Hudecovi. Dodal však, že z hľadiska sily kampane išlo oproti dnešným nepriateľským akciám opozície a mimovládok len o “slabý odvar”.

Zápas o slovenskú kultúru má však podľa neho význam a preto vedenie rezortu stojí za ministerkou Šimkovičovou. Je presvedčený, že v tomto zmysle robia, čo môžu, no “chobotnica” liberálnych kruhov je taká “prerastená”, že sa to nedá stihnúť za niekoľko mesiacov. Narážal tak na výčitky časti verejnosti, že zmeny zo strany ministerstva sú príliš pomalé.

Hlavnou úlohou na začiatku týchto pocesov je zadefinovať, čo je štátna kultúrna politika.

To podľa jeho slov doteraz chýbalo, pričom v nej chýba to podstatné - národný prvok a prejavy vlastenectva. Následne chcú “rozhýbať” organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu ako sú Slovenské národné divadlo, Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria, Slovenská národná knižnica a množstvo ďalších inštitúcií, ktoré by mali byť vlajkovými ľoďami štátnej kultúrnej politiky. Pripomenul, že na vlastenectve nie je nič zlé, ako to ľuďom podsúva neoliberálna propaganda. “Vlastenectvo je sexy a treba ho podporovať,” doplnil.

Chcú si napríklad posvietiť na dramaturgiu výstav v Slovenskom národnom múzeu, chcú sa zaoberať pôvodnou literárnou tvorbou, ktorá sa v posledných rokoch stala “Popoluškou”, chcú sa venovať domácemu výtvarnému umeniu, budú podporovať tradičné ľudové umenie, žijúce bez systematických dotácií. Takisto chcú podporovať i modernú kultúru, nie však pseudokultúru, ako je to neraz v súčasnosti. Plánujú tiež vrátiť Fond na podporu umenia a Audiovizuálny fond do pôsobnosti ministerstva kultúry a vytrhnúť ich tak z rúk záujmových skupín, ktoré ich úplne ovládli. Ročne prideľujú granty v hodnote až o 30 miliónov eur. Tieto financie sa však podľa neho “rozplynú ako soľ vo vode” a ich prínos v kultúre takmer nevidno.

Dotkol sa aj témy dotácií pre Maticu slovenskú, ktorej ministerstvo nedávno navýšilo rozpočet o pol milióna eur, keďže najstaršia národná ustanovizeň Slovákov bola dlhé roky finančne poddimenzovaná a jej fungovanie bolo obmedzené. Ako povedal, Maticu je potrebné finančne aj morálne podporovať, na druhej strane musí aj samotná inštitúcia prehodnotiť svoje vnútorné fungovanie a preukázať, že aj v 21. storočí je modernou a životaschopnou organizáciou.

V ďalšej časti interview hovoril o otázke mediálneho prostredia na na Slovensku, ktorého regulácia takisto patrí do kompetencií rezortu kutúry. Poznamenal, že médiá hlavného prúdu sa dlhodobo spreneverujú svojmu poslaniu. Namiesto objektívneho informovania v nich dominuje politický aktivizmus, čo bol dôvod, prečo sa tzv. alternatívne médiá dostali na výslnie. Na ministerstve sa preto zamýšľajú nad tým, ako zrovnoprávniť prístup týchto nezávislých médií k finančným zdrojom, aby sa mohli v záujme zachovania informačnej plurality vyrovnať licencovaným médiám. Jedným z hlavných zámerov v oblasti médií je vyriešenie otázky ďalšieho pôsbenia verejnoprávnej RTVS, ktorá sa podľa jeho slov stala po zrušení koncesionárskych poplatkov fakticky štátnym telerozhlasom, plne závislým od vládnych dotácií. V súvislosti s pripravovaným zákonom, ktorý má zmeniť fungovanie RTVS, ubezpečil, že ministerstvo nemá záujem ju politicky ovládnuť, musia v nej však urobiť zásadný poriadok.

Ako doplnil, najväčším problémom rozhlasu a televízie je neobjektívnosť a jednostranná propaganda v spravodajstve a publicistike, čo musí skončiť. Ľudia si túto inštitúciu platia zo svojich daní a nie je možné, aby vysielala iba názory Progresívneho Slovenska, ako je to dnes. Odhaduje, že spomenutý zákon zabezpečí, aby RTVS mohla v novom režime fungovať od septembra tohto roka. Progresivistickí aktivisti podľa neho budú musieť z telerozhlasu odísť. Na záver spomenul aj zamýšľané kroky na ochranu štátneho jazyka.