Na konci bič plieska. Táto ľudová múdrosť zaznela v Korčokovom volebnom tábore, keď už sa ukazovalo, že okuliarnik to asi nedá. Politická vykopávka Dzurinda a Ivan Mikloš mali pravdu. Bič naozaj na konci pleskol. A poriadne. Cez hubu dostali všetci tí, čo videli ako víťaza Korčoka. Všetci, čo ho na mítingoch velebili a po sielali na Hrad. Dokonca aj excelovský odborník Sulík počas volebnej noci sa mýlil, keď obvinil novinárku, že predbieha - aj keď už výsledky ukazovali istú porážku jeho favorita.
Prerátal sa Mončičák pri návšteve Prahy. Prerátali sa šimečkovci, prerátali sa všetci, čo Korčokovi verili. Darmo aj aktivistka z paláca išla do Prahy agitovať, darmo mladý Mach zvážal študentov z Česka. Prd im to bolo platné. Všetko bolo v našich rukách.
Tentoraz sa ukázalo, že Slovensko naozaj nie je Bratislava. Slovensko nie je Magda Vašáryová a jej podobní umelci. Slovensko nie sú kaviarenskí povaľači. Ukázalo sa, že na Slovensku žijú rozumní ľudia. Že dosť bolo Kisku aj Čaputovej. Dosť bolo nesvojprávnosti a cudzieho diktátu. Dosť bolo ZLA. Zvíťazilo DOBRO, POKOJ, ROZVAHA. Krikľúňom s heslom: „nemôžu mať všetko“ zuby cvakli naprázdno. Korčokovi ostali oči pre plač. A len tak mimochodom, aj keď ako športovec je zvyknutý prehrávať, túto prehru znášal veľmi ťažko.
Aj Lucia Nicholsonová, ktorá na Pellegriniho vylievala kýble špiny, sa poriadne prerátala. Na fejsbuku sa dala vidieť ako sebaisto volí, ako do seba leje pivo, akože na úspech jej favorita. A tu nemôžem nespomenúť inú múdrosť našich predkov: „Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili.“ To je tak, keď nám v konaní chýba prezieravosť a skromnosť. Po volebnom debakli jej už zostáva len zatvoriť zips na kufri a vrátiť sa do zeme zasľúbenej. Dať Slovensku zbohom a viac sa sem nevracať. A keď som v Korčokovom kŕdli videla toho progresívneho pajáca, aký je smutný, nie, neľutovala som ho. Naopak, musím povedať, že som mala radosť. Lebo najlepšia radosť je škodoradosť. V tomto prípade to stonásobne platí. Miško si nezaslúži našu priazeň či lásku. Vyhráža sa ako porazený Korčok, ktorý so zdvihnutým ukazovákom odkazuje voličom: „Toto vám nedarujem!“ Tým len potvrdil , že sme volili dobre. Lebo také správanie sa nezlučuje so správaním prezidenta. Miško tiež ťažko znáša porážku, keď verbuje do boja a hovorí: Musíme ich začať porážať. Nie, Mišičko, nemobilizuj, neporážaj, ty len zalez pekne do izbičky, vytiahni si svojich vojačikov a hrajuškaj sa. S nimi bojuj. Ani po tomto debakli si nepochopil, že ľudia vás nechcú?
Priznám sa, že do poslednej chvíle som sa obávala, či môj favorit vyhrá. Zazlievala som Smeru, že podpora z jeho strany je nevýrazná, taká neslaná-nemastná. Po prvom kole som nerozumela Ficovmu výroku ZATIAĽ VŠETKO PODĽA PLÁNU. Aký bol ten plán, to neprezradil. Ale vysoká účasť, víťazstvo s takým veľkým rozdielom a gratulácia premiéra priamo vo volebnej miestnosti hovoria za všetko.
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik