"Demokracia, to znamená myslieť skôr než jednáš, či tým nepoškodzuješ blížneho, rodinu, národ, spoločnosť. To znamená opanovať svoje vášne, nie rozprávať." Povedal svojho času ten, kto sa plnou mierou zaslúžil o našu súčasnú štátnu suverenitu. Milan Rastislav Štefánik. Aj heslo v titulku je jeho výrok. A nad jeho hrobom najnovšie teatrálne tancoval ten, kto nás Obrannou zmlzuvou zapredal USA a komu by neprekážalo, ak by niekto Slovenskej republike odňal v Bruseli suverenitu v podobe práva veta. Kandidát Ivan Korčok.
Za čias socializmu sa asi tento človek príliš neunúval výstupmi na Bradlo, pokloniť sa Štefánikovi. Vtedy to bolo predsa nevhodné, dokonca, často aj rizikové. Dnes si tam ísť zamávať slovenskou vlajkou je však tak neúprimné, tak nepresvedčivé a tak násilné. Iba ak by to malo byť len divadlo pre prítomných neznalých. Nevedomsť je totiž progresívna. Je aj liberálna, lebo oslobodzuje. Falošná hra na národné cítenie pred tými, ktorých nielen ešte nedávno, ale aj teraz zreteľne považuje progresivizmus (po slovensky) za dezolátov. A cez jeho progresívneho guru Šimečku aj za "národ zbabelcov". Ak by ma nikto doteraz za celé roky nedokázal presvedčiť o tom, prečo nevoliť Korčoka, jeho divadlom na Bradle sa pre mňa stal absolútne nevoliteľný. Jeho hodnotovou urážkou Štefánika, s ním aj mnohých z nás, ako i Štefánikovych odkazov nám, Slovákom.
Miláčik nenávisti
Nie náhodou všetci adoranti Ivana Korčoka z radov politikov sú zástancami liberálneho progresivizmu, samozvanými majiteľmi jedinej pravdy. Umlčiavatelia iných, ako ich vlastných názorov, cenzori, sú to tí, ktorí občanom vlastnej krajiny nadávajú do opíc a dezolátov, sú to postbrežnevovskí zbožňovatelia Moskvy, pardon, Washingtonu a nekritickí podliezači Bruselu. Sú to ľudia, ktorí už ani len nevedia ukryť nenávisť voči každému, kto si dovolí luxus myslieť samostatne. A najmä inak, ako oni. Sú to vojnoví štváči, bezcitné figúry, ktorým neprekážajú státisíce mŕtvych, len aby vyhrali hegemonistické záujmy akejsi zaoceánskej pseudoveľmoci. Sú to farizeji, hlásiaci sa ku kresťanstvu, no správajúci sa nekresťansky.
Nerešpektuje pápeža
Azda najdôležitejšie posolstvo sviatkov Veľkej noci (a v podstate už opakované), predniesol pri príležitosti udelenia veľkonočného posolstva Urbi et Orbi pápež František. "Červené denníčky a ich milovaný prezidentský kandidát tento apel ani nezmienili, európski politici ešte aj v tento sviatočný deň spriadali vojnové plány a svet akoby zostal pri volaní po mieri slepý a hluchý." Nnapísal Eduard Chmelár na sociálnej sieti. "Vojna je vždy nezmysel a vždy prehra!" volal podľa neho zo všetkých síl zoslabnutý pápež. A u nás sa nás snažia presvedčiť politici typu Ivana korčoka, že sme nepriatelia mieru, ak nepodporujeme vojnu. Toto je naozaj zvrátená logika. A toto je nevoliteľná a nedovoliteľná politika.
Iný obraz - obraz pokoja a znášanlivosti
Kým Ivan Korčok je zástanca česko-slovenského nepriateľstva, lebo schvaľuje nepriateľské výroky momentálnej českej politickej mocenskej reprezentácie (nie Čechov a Moravanov, tie sú úplne opačné), Peter Pellegrini išiel cez sviatky potvrdiť to, čo je všetkým našim národom tak blízke - priateľstvo, znášanlivosť, slovanská súdržnosť a mierumilovnosť. Z rodnej Banskej Bystrice sa vybral na kopanice. Pri Holubyho chate ho privítali stovky priaznivcov, s ktorými absolvoval viac než dvojhodinovú túru. Na jej konci si uctil česko-slovenské priateľstvo pri Pamätníku vzájomnosti na Veľkej Javorine. Žiadne vojnové štváčstvo, žiadna faloš, žiaden "tanec nad hrobom Štefánika", ku ktorému sa ešte raz vrátim, žiadne trápne divadlo podľa scenára nejakého "PR teamu". A odkaz kandidáta Petra Pellegriniho z Javoriny nám, voličom a aj tým, ktorí ešte voliť nemôžu? "Spája nás to, že všetci máme radi Slovensko a vždy budeme brániť náš národ."
Memento Štefánika
„Búrlivý je život môj a bude plný zápasov. So šťastím by som sa delil, ak však padnem, chcem padnúť sám.“ Povedal Milan Rastislav Šefánik. Nechcem a nebudem voliť kariéristu, ktorému sa vo vlastnom šťastí fajnovo žije samému, ale ťahá nás ostatných všetkých do vojny. Do vojny, v ktorej sa ako v každej vojne - umiera. Budem voliť kandidáta, verného nesmierne dôležitému odkazu Štefánika, i keď na jeho hrobe si nebol účelovo zatancovať.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik