Spevák a hudobník Marián Greksa sa politike, tej komunálnej, venoval jedno desaťročie. Širšiu verejnosť zaujal počas covidu, kedy bol jedným z kritikov opatrení Matovičovej vlády. Netají sa tým, že podporuje Hlas a pre jeho názory ho v rádiách počujete menej, ako sporadicky. V Rozhovoroch s Mimi Šramovou prezradil o svojich postojoch, ale aj hudobných projektoch viac.
Prečo odišiel z politiky, ktorý politik je autentický a ktorý nie, ako vnímal obdobie pandémie a opatrenia, o polarizacácii spoločnosti aj medzi umelcami aj o tom, prečo verí, že Peter Pellegrini prináša do politiky pokoj. O tom všetkom sa Marián Greksa rozhovoril u Mimi Šramovej.
Do komunálnej politiky sa Greksa dostal v roku 2010 práve cez svoju rebéliu. Svojimi názormi sa nikdy netajil a tak mu mnoho kamarátov odporúčalo, nech to „ide zmeniť“.
„V nejakých novinách som mal rozhovor, pýtali sa ma na nejakých muzikantov, aj na politiku a vtedy som povedal, že sa mi ekonomické názory Richarda Sulíka páčia. Zohnal si moje číslo a oslovil ma, či by som nešiel kandidovať,“ hovorí Greksa, ktorý v tom čase o kampani, či straníckej politike nič netušil. Jeho vkladom bolo jeho meno, no ľudia ho zvolili do zastupiteľstva v Bratislave – Petržalke. V čase rozpadu Radičovej vlády vstúpil do SaS, no keď spoznal aj Richarda Sulíka a jeho spôsoby fungovania strany, rozhodol sa, že tam nechce byť. Odišiel preto v tej „prvej várke“, ktorá SaS opustila.
V mestskom zastupiteľstve po nástupe progresívcov skončil, pokračoval ale vo VÚC. Z politiky si odniesol poznatok, že nie strany sú zlé, ale konkrétni ľudia ich nesprávne riadia.
Greksa bol jedným z tých, ktorí si všimli, že po vražde novinára sa všetko zorganizovalo akosi prirýchlo. Zrazu na námestiach obrovské aparatúry a obrovský tlak vyvinutý na Smer.
„Ja nie som nejaký kamarát Smeru, skôr Hlasu. No a vtedy som začal vnímať Petra Pellegriniho, ako politika,“ vysvetľuje Greksa. U Pellegriniho ho zaujalo jeho pokojné vedenie štátu, čo sa mu potvrdilo, keď sa na Slovensku objavil covid, ktorého začiatok zachytila ešte jeho vláda.
Potom však prišli riešenia Igora Matoviča, ktoré boli v obrovskom kontraste s Pellegriniho pokojným jednaním. Začal vystupovať proti Matovičovi, čím stratil množstvo kamarátov, s ktorými sa poznali desaťročia.
„Akonáhle som sa stal občanom, ktorý aktívne vyjadruje svoje názory, tak som stratil cez polovicu svojich hraní. Dovtedy som hral v priemere trikrát do týždňa, zmenilo sa to na 1-2 krát do týždňa,“ konštatuje Greksa. Hudobník nechápe, prečo dnes opozícia hovorí o akejsi likvidácii demokracie. Podľa neho na Slovensku demokraciu momentálne máme a potierala sa práve počas vlád Matoviča, Hegera, či Ódora.
„Pre mňa je brutálne viditeľné, ako sa tu likvidovala demokracia, ničili ľudské životy, upierali sa práva,“konštatuje Greksa. Ten sa nechce sám pasovať za umelca, hovorí o sebe len ako o rockovom spevákovi. Vníma to však tak, že umelci sa vždy dali na niekoho stranu. Hoci sa mnohí podporovatelia Matoviča ozývajú, no nie je si istí, či nepochopili, že to bola chyba.
„Na tejto našej strane je nás, čo sa ozývajú, podstatne menej,“ tvrdí spevák s tým, že mnohí súhlasia, ale len „potichu“. Nahlas nie, z obavy, že prídu o kšefty. Ako príklad uvádza známeho, nemenovaného DJ-a, ktorý keby sa ozval, príde o reláciu v rádiu a o veľa firemných akcií.
„To, čo počujeme, je tá hlučná menšina. Škoda, že neexistujú povinné voľby, potom by sme naozaj videli, koľko ľudí je za čo,“ banuje Greksa. V tejto súvislosti dáva dolu klobúk pred opozíciou, ktorá v prospech Korčoka dokázala zmobilizovať sily.
Politiku sleduje viac, ako 30 rokov, no súčasný protikoaličný tlak je enormný a je naň využité doslova všetko.
V súčasnej politickej situácii sa Greksovi nepáči tá obrovská agresivita. Akonáhle čo len máličko vyjadríte iný názor, na sociálnych sieťach na vás hneď „naskáče vlna hejtu“.
„A človek sa len pozerá, že kde sa to v tých ľuďoch berie. Mám rád dejepis a históriu a tak si poviem, že toto všetko už tu bolo,“ hovorí hudobník a pripomína hitlerovské Nemecko, kedy tiež „slušní ľudia“ zabíjali tých, ktorí boli označení za nepriateľov. Aj tá menšina, čo tu dnes vykrikuje, ako si treba vziať krajinu a podobne to bude robiť dovtedy, kým o svojej pravde nepresvedčia dostatok ľudí na to, aby svoje úmysly dosiahli. Keď sa propaganda robí správne, funguje efekt snehovej gule a tá nabaľuje stále väčšiu masu.
Šimečku vníma ako niekoho, koho si médiá, ale aj progresívne štruktúry vychovali, ako svojho pokračovateľa na Slovensku. Takému človeku stačí, že sa on a jeho rodina budú mať dobre a je mu jedno, kde.
„Ja mám taký pocit, že toto je celé pripravované a do vedenia štátov sa dostávajú ľudia, ktoré svoje krajiny majú úplne v paži. Hľadia si svojho prospechu a to je všetko,“ myslí si Greksa, pre ktorého sú títo ľudia vlastizradcovia. A práve tí tých, ktorí sa starajú o svoj štát, obviňujú zo zlodejiny. Ak si má vybrať medzi vodičom auta zlodejom, alebo bláznom, tak si sadne do auta so zlodejom.
Kedysi si aj on pod týmto pojmom predstavoval spolky, ktoré pomáhajú uľahčovať život ľuďom s handicapom. „Potom jedného dňa zistíš, že je tu strašne veľa takých, ktoré sa rýpu do politiky. Sú tu mimovládky, ktoré berú peniaze aj od tohto štátu, plus ich berú zo zahraničia a starajú sa nám do politiky bez akejkoľvek zodpovednosti,“ hovorí Greksa na margo niektorých organizácií. Pripomína, že skutočne potrebujeme zákon, ktorý práve týmto mimovládkam „zoberie“ dotácie.
Greksa je známy tým, že je politickým podporovateľom Petra Pellegriniho a Hlasu. „Na pivo“ spolu síce nechodia, ale je presvedčený o tom, že Pellegrini je štátnik, ktorý je schopný pre Slovensko urobiť maximum. V tejto súvislosti sa mu nepáči, ako po tom, čo Pellegrini odmietol koalíciu s PS, všetku špinu, je opozícia schopná hodiť práve na prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho.
Nesúhlasí ani s tvrdením, že prezident má byť protiváhou vláde. Korčoka by bol schopný voliť len v prípade, že by sa zaviazal vzdať sa pozície prezidenta v prípade, že v parlamentných voľbách by sa do vlády dostala súčasná opozícia a on by jej nemohol byť protiváhou. Napokon veď aj vláda, v ktorej Korčok sedel, mala všetko...
Greksa konštatuje, že pri voľbách veľmi pomohla aj alternatíva, vďaka ktorej sa ľudia dostali aj k iným informáciám, ako z mainstreamu.
"Veľmi by som si prial, aby väčšina tých mainstreamových novín, rádií, alebo televízií normálne krachli kvôli tomu, aké tendenčné informácie prinášajú. Nerád zovšeobecňujem, skôr ma zaujíma, ktorý redaktor čo prinesie, ale vo všeobecnosti sa veľmi nevhodne informuje," dodáva Greksa.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik