Veľkonočné zvyky našich predkov, to nie je len šibačka, či polievačka na Veľkonočný pondelok, ktorý vlastne z pohľadu cirkvi už sviatkom ani nie je. Tradícií, ktoré boli zakorenené v našej kultúre súviseli aj s povinnosťami na hospodárstve. Prichádzajúca jar totiž signalizovala, že sa treba pripraviť na náročné obdobie roka. Kým v zime sa ľudia držali skôr vo svojich príbytkoch, jar ich vyháňala za obživou do polí, informuje portál dynastic.sk.

Končí sa pôst – Zelený štvrtok

Veľký pôst, ktorý trval 40 dní sa končí, Morena je upálená a rovnodennosť hovorí, že jar preberá vládu nad prírodou. Na Zelený štvrtok sa podľa Písma a liturgie kresťanov, konala Posledná večera, po ktorej bol Kristus zradený, Petrom trikrát zapretý.

Naši predkovia v tento deň varili zelené pokrmy – špenát, medvedí cesnak, v modernej dobe aj jedlá z brokolice – takéto jedlá vraj čistili krv. Gazdovia v tomto období prvýkrát vyháňali dobytok na pašu po prvýkrát, no to nebolo len tak. Bolo treba, aby zvieratá prekročili horúce uhlíky a bol zľahka pošibaný prútmi z vŕby. Dnešné gazdiné by sa určite nepotešili, ale mládenci na Zelený štvrtok chodili sypať na prahy domov mravce. Aj to má logiku, veď mravce sa hrnú tam, kde je za čím ... a tak aj domom mali hojnosť potravy zabezpečiť práve tieto dnes nám nepríjemné tvory.

Ak zájdeme do predkresťanských čias, aj odtiaľ si naši predkovia priniesli svoje zvyky. V okolí Nitry gazdiné štrngali kľúčmi a obchádzali gazdovstvo, aby hlukom vyhnali hlodavce. V okolí Bratislavy gazdovia kontrolovali polia a škodcov zaháňali búchaním cepmi o zem. No a na Kysuciach podľa portálu Dynastic.sk ľudia triasli stromami - aby narástlo viac ovocia. V tento deň ľudia sa na celom území zmývali v čerstvej, tečúcej vode – mali sa tak zbaviť rôznych kožných neduhov.

Veľký piatok – nesmie sa hnúť zemou

Naši predkovia verili, že počas noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa strigy kúpali v potoku a mútili maslo pod mostom, čarovali, odoberali kravám mlieko, či lámali konáre na ovocných stromoch. Preto naši predkovia v tento deň nesmeli ani orať, ani siať a dobytok pred zlými silami chránili tým, že ich natreli cesnakom.

V tento deň sa však tradične štepili stromy a značkoval dobytok. Verilo sa, že v tento deň živé tvory bolesť cítia akosi menej a rany sa zhoja rýchlejšie, vysvetľuje Dynastic.sk.

No a kresťania na pamiatku umučenia pána Ježiša držia prísny pôst. Z neho sú vyňaté deti, seniori a chorí ľudia.

Biela sobota – na Viliu Kristus Pán z mŕtvych vstal

V mnohých oblastiach Slovenska sa vykonávali obrady, ktorým sa ľudovo hovorilo „pálenie Judáša“. Tieto obrady spočívali v pálení zvyškov lampového oleja a prebiehali večer pred kostolom.

V tento deň sa piekla údená bravčovina, varila sa huspenina. Masť zo šunky sa odložila a počas roka sa používala na liečenie rôznych rán, ale slúžila aj ako prevencia pred popukanou kožou na nohách, čo bolo zvlášť pri práci na poli nepríjemné. V mnohých oblastiach sa aj v tento deň jedla kapustnica, no hlavne pokrmy z vajec. Pečené jahňa pribudlo k tradičným pokrmom až na prelome 19.-20. storočia.

Dynastic pripomína, že na juhu západného a stredného Slovenska sa piekol baránok zo zmesi žemlí, vajíčok a klobásy. Nechýbalo ani sladké - na východe „paska“, na Orave a Liptove „baba“, na Ponitrí „osúch“, v Novohrade „mrváň“, v Tekove „calta“, v Honte makovníky a orechovníky.

Na Bielu sobotu už sa vo veľkom sialo, sadilo, aj oralo.

Veľkonočná nedeľa – dievky, vajíčka máte prizdobené?

V tento deň sa slávilo Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a ľudia do kostola nosili jedlá na posviacku. Po príchode z kostola sa doma konal slávnostný obed, ktorého prvým chodom bolo vajíčko. To gazda rozdelil medzi všetkých pri stole. Jedla sa buď šunka, alebo hydina, dôležité však bolo zvyšky z obeda nevyhodiť – kosti a škrupiny dávali na pole, aby chránili oziminy pred krupobitím.

V tento deň si chlapci plietli korbáče z ôsmich prútov, aby nimi (symbolicky) šibali dievčence. Tie vo veľkonočnú nedeľu maľovali varené vajíčka – kraslice či písanky. Obdarovali nimi kúpačov, či šibačov. Na tento účel sa pieklo aj makové pečivo.

Veľkonočný pondelok – ľudová veselica

Po kresťanskom trojdní Veľkej noci prichádza deň, s ktorým už sa nespája prikázaný sviatok, aj keď do kostola sa šlo. Veľakrát už od skorého rána partie mládencov obchádzali s muzikou domy, kde bývali dievčence, aby ich pooblievali (stredné a východné Slovensko), prípadne vyšibali (prevažne západné Slovensko). Nebolo to len tak samoúčelné – dievčence a ženy mali byť zdravé a krásne po celý rok. Nuž a mládenci boli pohostení, v bohatších domoch aj peniažky zacinkali.

Mladí sa tešili hlavne na pondelkový večer – vtedy sa organizovali tanečné zábavy, prvé po Veľkom pôste.

Veľká noc je čas, kedy sa obklopujeme typickými symbolmi a uctievame si zvyky našich predkov. Je to obdobie, v ktorom sa spájajú tradície rôznych smerov, pohanské spojené s mágiou, kresťanské spojené s Ježišom Kristom a práve v tom je čaro Veľkej noci, pripomína Dynastic.sk

Aj my v redakcii Hlavného denníka všetkým čitateľom prajeme požehnané sviatky, hojnosť na stole, pokoj v rodine a zdravie v dome.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik