Peter Hahne, jeden z najrešpektovanejších nemeckých žurnalistov sa snaží, aby sa ľudia snažili pretrhnúť hrádzu mlčania. Tvrdí, že by mal každý mať právo sa vyjadriť, akokoľvek sa jeho názor nemusí stotožňovať s názorom ostatných. Keď si už raz s niekým hodnotovo nerozumel, nemusí ho to znepokojovať, pretože v podstate si s ním nerozumel nikdy.

Sú tu ale zločiny, ktoré boli spáchané na spoločnosti a ktoré nemôžu byť nikdy zabudnuté. Patrí medzi nich i pandemické protiopatrenia, keď boli ľudia oddelení od svojich najbližších v najťažších, rozhodujúcich, či dokonca posledných chvíľach života. Je to jeden z najťažších zločinov, ku ktorému došlo v posledných rokoch miliónkrát.

A nedá sa to napraviť. Ani vo vojnách sa vojaci neopúšťali keď im nad hlavami svišťali guľky, niečo také sa stalo dnes, pri protipandemických opatreniach. Cirkev a ľudia nakazení morom neboli od seba oddeľovaní. Za postoj, ktorí zaujala spoločnosť v posledných rokoch bude musieť niesť konzekvencie. Otvorené vyjadrovanie názoru, hoci aj negatívne, netreba potláčať. Čo sa týka absurdnej zmeny pohlavia, gender problematiky a narušenia konzervatívnych hodnôt a „prirodzenej spoločnosti“ sa má človek právo vyjadriť na odpor.

Kedysi bolo možné polemizovať na najvyššej úrovni, dnes sa zaoberať polemikami s ignorantmi nemá zmysel. Peter Hahne však poukázal, že mnohí z nich skončia na relatívne vedúcich pozíciách, to jest v oblasti politiky, čo je podstatou spoločenských problémov. Často možno po preskúmaní životopisov, vzdelania a štádia kompetentnosti u vedúcich individualít zistiť, že by sa v skutočnom živote, voľnom kapitálovom trhu nedokázali adaptovať, uživiť a prežiť. Tak parazitujú na dôvere ľudí, ktorí ich postavili do čela štátu.

Je poburujúce, ak tu neprebieha intelektuálna diskusia, konfrontácia na akademickej úrovni, priam antického formátu. Takýto intelektuálny odpad sa chopí zákonov a obracia ústavu naruby. Obracia etické zákony, charakteristické pre konkrétny národ, etnikum, kultúru. Ignorovanie takýchto faktov nazval Peter Hahne ako sociálna debilizácia. Práve tento fenomén môžeme dennodenne vidieť na vlastné oči. Ak ale nemajú argumenty voči logickej a erudovanej kritike, ponúknu stratégiu protiofenzívy. Nazvú ľudí zástancami rôznych fóbií. Dnes to možno vidieť na elemente xenofóbie, homofóbie a iných formách absurdne skonštruovaných fóbiách ako relevantnému argumentu.

Všetky tieto postoje sa v spoločnosti ujali ako burina a stali sa trendom

U nás je postavenie sa za racionálne argumenty označené ako dezolátstvo a antisystémové konanie. Po populárnej výmene vlád nie je ničím zvláštnym, ak sú takýto ľudia neželanými osobami, odsudzovanými ako persona non grata. Nemá cenu hovoriť o mieri. Mier je démonizovaný. Prečo? Argumentom je antilogika vo forme zabíjaním proti zabíjaniu. Bojom za mier. To je ako keby niekto súložil za panenstvo. Všetko je to však robené iba v prospech materiálneho dobra vyvolených jedincov. Niektoré veci hovoriť, akokoľvek by nepostrádali zmysel, sa hovoriť nesmú. Následne vzniká špirála mlčania. Tak sa z kritiky opatrení proti koronavírusu stali kritikovia korony. Ak niekto spochybňuje metódy, nespochybňuje automaticky aj princíp. Ale to štekajúcim hlupákom dnes vysvetliť nemožno.

Ak niekto vyjadrí znechutenie nad politikou klímy a opatreniam ako je Green Deal, zavalí ho parný valec protiofenzívy aktivistov a mimovládnych organizácií, tvrdiacich, že spochybňuje konkrétny stav klímy. Keď sa poukazuje na negatívne dôsledky emigrácie, je takáto činnosť automaticky prejavom neonacizmu. Prestane byť pozívaný do debát, či už lokálnych alebo masmediálnych. Je vydedencom, renegátom. Tým nebezpečnejší je, čím by mal racionálnejšie a logickejšie argumenty. Vypudia ho jeho priatelia, spolupracovníci, niekedy aj najbližší, len aby nestratili svoje spoločenské postavenie.

Postavenie alternatívy v informovaní je nezastupiteľné

Ak bude určovať mainstream, čo je dobré a čo dobré nie je, ak bude zúriť a stanovovať hranice informovanosti, ak bude napádať verejne známe osoby z toho, že komunikujú s alternatívnymi médiami, nespejeme nikam inam, ako k mediálnemu absolutizmu. Pričom práve mainstream stále horlivo bojuje za „slobodu prejavu“ a „proti cenzúre“. Ale proti koho cenzúre a koho slobode prejavu? Tu prichádza zasa k selekcii.

Z imoralistov moralisti

Peter Hahne uviedol príklad nemeckého folkového speváka Heineho, ktorého pranieruje mainstream za to, že obhajcovia genderovej teórie majú nasraté v hlavách. Rovnako sa oprel aj Denník N u nás do Patrika Vrbovského, pretože má neutrálny postoj voči sociálnym demokratom a zastáva konzervatívne postoje. Za neetických, nevkusných, nemorálnych a nehumánnych pokladajú médiá, v ktorých vysielaní sa objavujú filmy ako Fuck You pán profesor aj s jeho pokračovaniami...

V súčasnosti podľa Hahneho ovládajú politiku najmä šíritelia nenávisti, hanobitelia vypaľujúci znamenie hanby na všetkých, ktorí sú „antisystémoví“ a liberálni v skutočnom slova zmysle. Ľudia sú práve týmito šíriteľmi nenávisti doslova stigmatizovaní.

Podľa Petra Hahneho si na jeho slová spomenú všetci, ktorí si dnes vychutnávajú štádium života označovaného ako mladosť či produktívny vek. Pretože časom overený fakt, že tak, ako sa dnes správame k svojim rodičom sa budú mladí chovať k tým, čo zostarnú. Prejaví sa to tým, že sa spoločnosť už dnes izoluje. Spoločnosť sa čím ďalej, tým viac individualizuje. Nastáva sebaadorizácia, spochybňujú sa rodinné hodnoty, základné bytostné pravidlá, dané prírodou. Manželstvo pretrvávajúce dvadsať rokov je dnes považované za obdivuhodné, tvrdí Peter Hahne. Problémy sa neriešia, problémy sa totiž odstraňujú.

Systematické potláčanie pravdy vedie k stádovitosti spoločnosti

Podľa Hahneho sme dennodenne vystavení tomu, že potláčanie reality zotročuje spoločenské vedomie, intelekt, manipuluje spejeme k absolútnej debilizácii. „Dámy a páni neviem ani vymenovať toľko prípadov, kde sa pýta človek seba samého, či máme ešte všetkých päť pohromade,“ kladie Hahne rečnícku otázku. Politici ako nemecká ministerka zahraničných vecí tvrdia, že nie je dôležitý produkt, výkon, ale postoj. Prirovnal to k prípadu, keď by sa pacient dostal do nemocnice s akútnym zápalom slepého čreva, nebolo by dôležité, či by ho zachránil, ale aký postoj by zaujal k jeho stavu. Radi by ministerke pomohli, ale nemajú medzi lekármi naporúdzi nikoho, kto by súhlasil s jej feministickým postojom k situácii. Ale mohla by jej pomôcť upratovačka, ktorá s jej postojom súhlasí...

Peter Hahne tiež upozornil, že v súčasnosti vám zabezpečí lepší spoločenský status a, dajme tomu, aj prácu, ak zaujmete „nebinárny“ transgenderový postoj. Všetko, na čo apeluje, je iba logika a zdravý rozum. A aj tu sa ukazuje špirála mlčania zachádzajúca do absurdných intencií.

Treba apelovať na politikov, novinárov a kňazov, ktorí iba rečnia o politicko-humanistickom postoji, aby sa pozreli pravde do očí a nerečnili o zvýhodňovaní migrantov. Ak by sa ich deti totiž dostali do škôl, ktoré sú z 90% obsadené deťmi migrantov, okamžite by dali zatvoriť hranice. Je tu ale paralelná spoločnosť, ktorá vodu káže a víno pije.

To čo je dosť dobré pre teba, nie je dosť dobré pre mňa

„Žijeme v paralelnej spoločnosti, v ktorej tí, ktorí takýto postoj pretláčajú, posielajú svoje deti do súkromných internátov, škôl, do Londýna, alebo ktoviekam ešte...“ poukazuje na nerovnaký meter verejne činných osôb.

Všetko by sa zmenilo, keby štát vládli vzdelaní ľudia s dlhodobými životnými skúsenosťami. Pretože, ako poukazuje Hahne, ak by mali byť vládne inštitúcie obsadené iba kvalifikovanými ľuďmi, zívali by dnes prázdnotou. Čím viac ľudí kvalitne fungujúcich v normálnom živote je vo vedúcich pozíciách, o to lepšie sa bude podľa neho dariť spoločnosti. Na tento fakt a fakt, že sa spoločnosť likviduje svojim zhubným pretláčaním nevzdelancov a nekompetentných ľudí do popredia poukazujú už aj krajne ľavicoví žurnalisti, ktorí kedysi nedali pripustiť iba na prohumánne postoje. Napr. v Nemecku je ústava úplne likvidovaná, základné princípy sú podupávané. Dokonca cirkev, ktorá mala podržať ľudí v jej najťažších chvíľach ignoruje ich problémy. A keď to už tvrdí nemecká ľavica, niekde bude problém... Ak akýmkoľvek svojim vyjadrením, logickým, pripustia, že sa takáto situácia v Nemecku deje, sú preto nacisti?

Ako sa meria kvalita človeka? Podľa toho, ako sa správame k najbezmocnejším

„Bývalý disident z Juhoafrickej republiky sa vyjadril, že kvalita civilizácie sa posudzuje podľa toho, ako sa správame k nenarodeným deťom a starým ľuďom, ktorí si vyžadujú opateru,“ povedal Hahne. Ak to tak je, nie sme už podľa Hahneho kvalitnou civilizáciou. Nikto nechráni deti, zneužívané cirkvou, zanedbávané rodinou, vlastnými matkami, čo je červeným svetlom akejkoľvek humánnosti, nechráni deti pred zneužívaním zo strany vlastných otcov. Zákony neplatia rovnako pre bohatých ako chudobných. Matky svoje deti zanedbávajú, venujú sa svojim zábavkám. „Mlčanie matiek je jedným z najhorších nešťastí našich dejín,“ vyjadril sa Hahne nad čoraz častejšie vídanou súčasťou reality. Keď o tom Hahne hovoril verejne, podľa jeho slov ho doslova odrovnali.

Hahne však ešte stále verí, dúfa, že bude nastolená spravodlivosť. „V čo iné mám ešte veriť? Ako človek, ktorý za najväčší zločin považuje to, že sme v posledných troch rokoch neposkytli ľuďom útechu. Žiadnu útechu... Pri umieraní. Žiadnu opateru. Že sme ich ako dobytok nechali izolovaných skapať a pochovali ich. Čím iným sa chcete ešte utešiť ak nie tým, že raz nastane spravodlivosť?

Peter Hahne na záver citoval španielskeho filozofa Ortegu y Gasseta, ktorý tiež vsádzal na nádej. „Budúcnosť patrí tým, ktorí poskytnú ďalšej generácii dôvod na nádej.“ Hahne nežiada o nádej pre jeho generáciu, či generáciu seniorov, tá tieto slová už počula. Ide o to, aby budúce generácie mali z čoho žiť, pretože štát sa potáca so stratami, rovnako ako Cirkev, ktorá investuje peniaze do migrantov pre ich ubytovne a dôchodcovia sú už dnes vyhodení ako odpad na ulicu.

„Máme tu spoločnosť, ako mi kedysi Hans-Jochen Vogel v jednom rozhovore povedal, ktorá starých ľudí doslova núti uvažovať o eutanázii, lebo už ďalej nechcú byť na obtiaž...“ povedal Hahne. Vogel sa opýtal Hahneho, či túži práve po takejto spoločnosti, v ktorej sa cítia byť starí ľudia zbytoční... „Treba však myslieť i na mladých. Keď svojim deťom a vnúčatám dáme dôvod na nádej, potom sami sebe otvoríme dvere do budúcnosti. Netreba sa nechať ohlúpnuť prorokmi apokalypsy. Šíria paniku. Potrebujeme povzbudzovačov, nie skeptikov. Tých, čo prinášajú skutočne nádej...

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik