Po zabezpečení ďalších šiestich rokov pri moci Vladimir Putin navrhol, aby sa Rusko pokúsilo rozšíriť nárazníkovú zónu na ukrajinské územie, aby zabránili dronom a iným diaľkovým zbraniam zasiahnuť ruské územie. Na Západe zase narastajú debaty o stratégii a preferovaných výsledkoch a vláda prezidenta Zelenského zastáva názor, že musí mať svoje hranice z roku 1991,​​​ informuje Breitbart.

Putin, ktorý potenciálne signalizoval svoj konečný cieľ vojny, povedal, že Rusko sa môže snažiť o vytvorenie „cordon sanitaire“ medzi Ruskom a Ukrajinou. 

Využije Moskva príležitosť?

Zatiaľ čo Rusko v súčasnosti kontroluje približne 20 percent ukrajinského územia na juhovýchode krajiny v Donbase a na Kryme, pozdĺž približne štyristo kilometrov hranice s Ukrajinou nezostáva žiadna takzvaná nárazníková zóna. Putinovu rétoriku na domácej pôde pravdepodobne podporili nedávne pozemné útoky Ukrajiny proti niektorým ruským pohraničným oblastiam, ktoré sa rovnali pokusu o protiinváziu polovojenskými silami.

Kyjev sa ďalej pustil do spúšťania bezpilotných lietadiel a delostreleckých útokov na ciele, ako sú ropné rafinérie a iná infraštruktúra na ruskej pevnine, ako aj k používaniu rakiet Storm Shadow, ATACMS, GLSDB a Himars dodávaných Západom na zasiahnutie cieľov na územiach kontrolovaných Ruskom. 

Vzhľadom na to, že často ohlasovaná protiofenzíva Ukrajincov nedokázala získať späť žiadnu zmysluplnú časť svojho územia a vo svetle rozšírených správ o nedostatku munície, môže Moskva túto jar využiť príležitosť na zabratie ďalšieho územia na severovýchode krajiny, aby uzavrela prístup k ruským cieľom ako Belgorod, Kursk a Brjansk.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok povedal, že Moskva „prijme opatrenia na ochranu [svojich] území“ pred ukrajinskými delostreleckými útokmi a útokmi bezpilotných lietadiel.

Západ hľadá riešenie

Vzhľadom na to, že Ukrajina zjavne nie je na koni, na Západe narastajú debaty o stratégii a preferovaných výsledkoch. Minulý týždeň Rolph Mützenich, šéf Sociálnodemokratickej strany (SPD) – rovnakej strany ako nemecký kancelár Olaf Scholz – v parlamente Bundestagu navrhol, aby sa Západ snažil o „zmrazenie“ konfliktu, aby sa predišlo ďalšiemu krviprelievaniu a ďalším stratám.

Počas debaty o vyslaní rakiet dlhého doletu na Ukrajinu Rolph Mützenich povedal : „Nie je načase, aby sme hovorili nielen o tom, ako bojovať vo vojne, ale aj o tom, ako môžeme vojnu zmraziť a ukončiť ju neskôr? Nie sú tieto otázky aj politicky dôležité?“

Hoci získal podporu od bývalého kancelára Gerharda Schrödera – ktorý je považovaný za najbližšieho Putinovho spojenca v Nemecku a ktorý zarobil značné sumy peňazí na pôsobení v predstavenstvách ruských energetických firiem – zvyšok berlínskeho establišmentu odsúdil Mützenicha za to, čo si trúfol navrhnúť.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius podľa NTV povedal, že to „Putinovi nakoniec len pomôže, a povedal, že hoci by sa Západ nemal uspokojiť s hrôzami vojny, povedal: „Nemôže byť nadiktovaný mier, žiadny mier. To povedie k prímeriu alebo zmrazeniu, v ktorom sa Putin nakoniec ukáže silnejší a bude pokračovať v konflikte, kedykoľvek sa mu zachce."

Zelenskyj nepopustí

Nie je tiež jasné, či by bol Kyjev – bez značného tlaku zo strany Západu – ochotný zmraziť súčasné línie konfliktu, pričom vláda prezidenta Zelenského zastáva názor, že musí mať svoje hranice z roku 1991 uznané Organizáciou Spojených národov, ako sa ustanovilo pri rozpade Sovietskeho zväzu, rešpektované.

To by si vyžadovalo nielen od Moskvy, aby ustúpila zo svojich dobre bránených pozícií na Donbase, ale aj od Krymského polostrova, ktorý Rusko ilegálne anektovalo v roku 2014 po tom, čo považovalo za prevrat podporovaný Západom zvrhnutie demokraticky zvolenej vlády Viktora Janukovyča.

Zahraniční priaznivci Kyjeva možno súkromne neveria, že Ukrajina má nejakú zmysluplnú šancu získať späť Krym – o ktorom Rusko teraz hovorí, že je to ruské územie – no francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno podporil Zelenského v tejto požiadavke a povedal, že je nevyhnutné, aby Kyjev znovu získal kontrolu nad Krymom za  „trvalý mier“. Prezident Macron tiež vyvolal zdesenie v  Rusku aj na Západe, keď navrhol, že jednotky NATO by mohli byť rozmiestnené na Ukrajine a potenciálne by sa mohli priamo stretnúť s ruskými silami. 

Po svojom víkendovom „víťazstve“ v prezidentských voľbách Putin oslávil 10-ročné výročie „návratu Krymu k našej spoločnej rodine“.

„Obyvatelia Sevastopolu, Krymčania – sú našou hrdosťou. Vieru vo vlasť preniesli cez desaťročia. Nikdy sa neoddelili od Ruska a práve to umožnilo Krymu vrátiť sa do našej spoločnej rodiny,“ povedal s tým, že to platí aj pre národy v Novorosii a na Donbase, pričom naznačil, že nemá v úmysle postúpiť tieto územia späť Ukrajine v akejkoľvek mierovej dohode.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik