"Expolitici Peter Weiss a Boris Zala zverejnili vyhlásenie, v ktorom sa sťažujú na údajnú cenzúru ich komentárov pre denník Pravda. Vraj ich žiadali vyhodiť pasáže kritické k vláde. Zrazu títo vágni a prediplomatizovaní tichošľapovia prskajú. Žeby ego? Alebo sa skrátka chytili moderného trendu podľa RTVS? Redakčná politika Pravdy im skrátka nechutí. O tom to celé je." Píše na sociálnej sieti Juraj Draxler, exminister školstva, ktorý si na ich prskanie posvietil.

„Netuším, čo sa s ich textami presne dialo, a kto čo robil. Hádam sa k tomu redakcia vyjadrí. Ale zaujalo ma, s akou radosťou ich vyhlásenie z Facebooku prebrali niektoré veľké médiá. Čistenie priestoru od nesprávnych názorov pritom v našich médiách nie je ničím novým. Akurát to akosi neprekážalo, keď boli potláčané "nesprávne" názory. Vtedy sa nikto nehnal do kampane proti cenzúre," 

Ak chcete príklady, tu sú

Draxler poukázal aj na konkrétny príklad. „Pred časom odišiel z portálu Aktuality jeden z najpopulárnejších komentátorov na Slovensku Dag Daniš.  Nikto ho ani len nepresviedčal o zmene v texte, proste mu vyhodili odstavce. Pretože si v nich dovolil naznačiť, ak sa dobre pamätám, inú ako oficiálnu "pravdu" o stretu Ruska so Západom cez konflikt na Ukrajine. Veľmi jemne. Ale aj to bolo zlé, nesprávne a muselo to von,“ uviedol Draxler. A bolo vybavené.

„Poznám aj príklady s osobným vzťahom ku mne. Po voľbách v roku 2016 sa dvaja poprední akademici, vtedajší a bývalý predseda Akreditačnej komisie SR (teda oficiálneho orgánu), chceli komentárom v denníku SME vyjadriť k vednej politike na Slovensku.  Prekážali im zmeny, ku ktorým v rezorte došlo a vyjadrili, veľmi jemne a diplomaticky, ľútosť nad tým, že na vedu už nedozerá predošlý minister, teda ja. To sa však vtedy v SME absolútne nenosilo, po tom, ako sa celá predvolebná kampaň sústredila na "štrajk" v školstve (ktorý zlyhal, zapojil sa len maličký zlomok učiteľov, ale z médií by ste sa to nedozvedeli). A tak komentár neuverejnili,“ skonštatoval Juraj Draxler.

Takéto konanie nebolo ničím nezvyčajným

Nebolo to prvýkrát. Za časov, keď Juraj Draxler fungoval ako minister, sa stalo niečo podobné jednému z popredných fyzikov, ktorý pre denník pravidelne písal stĺpček o vede. Potom v jednom veľmi nepriamo spomenul, že sa riadenie vedy konečne dostáva do správnych koľají. Stačila aj takáto jemná, nemenovitá vsuvka vyjadrujúca spokojnosť s politikou Draxlera a pán profesor bol požiadaný, aby to z komentára vypustil. Keď odmietol, komentár síce vyšiel v tlačenom vydaní, ale na web ho nedali.

Médiá agendu tvoria presne takto - manipuláciou toho, kto sa môže o kom vyjadrovať

„Čo sa mňa osobne týka, pri písaní komentárov som mal v drvivej väčšine s redaktormi slušnú komunikáciu. Ale aj tam bývali naznačené jasné mantinely. Napríklad stačilo, že som v online prostredí tvrdšie kritizoval Matoviča a Sulíka a už mi bolo naznačené, že sa to môže prejaviť na tom, či sa moje komentáre v tlači objavia,“ podotkol bývalý minister školstva.

Na Západe je to väčšinou pomerne jednoznačné. Právo na "vlastný názor" má len niekoľko hviezdnych komentátorov. Bežný komentátor sa musí podriadiť redakčnej politike a redakčnému názoru.  Už pred rokmi v jednej zo svojich kníh zo série Anatómia Británie britský novinár Anthony Sampson povedal: „Napríklad 90 % novinárov Daily Telegraphu sú ľavičiari, a volia liberálov, ale písať musia tak, ako si to vedenie redakcie vyžaduje, pravicovo a v záujme Konzervatívnej strany.“

Ako je to v našich končinách?

„U nás je to tak, že sloboda v niektorých redakciách je formálne pomerne veľká, starším novinárom sa texty upravujú málo,“ poukazuje na spôsoby slovenským médií Draxler. „Na druhej strane to ani nie je treba, pretože redakcie majú extrémne skupinové myslenie. Chodia do nich pracovať ľudia, ktorí už majú "správny názor" a do správnych názorov sú naďalej socializovaní.  Samozrejme, tá socializácia do správneho názoru funguje aj na Západe. Len tam popri tom funguje ešte aj silná priama kontrola: šéfstvo rozhoduje,“ dodáva.

„O tom, ako vlastne redakcie u nás a vo svete naozaj pracujú, by sa dalo diskutovať pomerne dlho, aj o tom, ako by také typické médiá rôzneho druhu mali mať nastavené vnútorné pravidlá. Samozrejme, treba tomu pomôcť a niečo mi hovorí, že sa tohto roku dočkáme dokumentov, ktoré médiám trochu nastavia zrkadlo. Treba sa pozrieť na to, ako vlastne tvoria obsah a ako to lícuje s pravidlami plurality a objektívnosti, ku ktorým sa tie redakcie naoko hlásia,“ pochybuje Draxler o korektnosti našich médií.

Popri tom pomôže zverejniť, aké finančné zdroje redakcie majú - vrátane rôznych grantov "na podporu nezávislej žurnalistiky" a podobne. Takisto treba ukázať finančné toky k jednotlivcom, ktorí v médiách pôsobia. Transparentnosť? Hádam by sme z nej nevynechali práve tých, ktorí o nej toľko píšu.

Poďme sa ďalej baviť o nastavení práce médií, o optimálnych vnútorných pravidlách redakcií. Možnosti, ako to nastaviť, sú rôzne. Ale základom celej diskusie by malo byť láskavo neklamať o tom, čo sa v redakciách naozaj deje. A ako sa v nich vytvárajú "správne" názory,“ upozornil Juraj Draxler.

Vážení naši čitatelia!

Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať. 
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní!

Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik