Mnoho spoluobčanov premýšľa o tom, čo sa stane s politickými stranami, ktorým takpovediac z ničoho nič odkväcne ich prirodzené politické vedenie. Teda či sa rozpŕchnu ako vrabce, keď do nich strelí. Túto otázku si vo svojom komentári pod titulkom "Chuť politických jabĺk a plánok" pre denník Pravda kladie aj filozof Oliver Bakoš.

Teda vlastne nejakým takým tým šikovným politickým manévrom si to švihnú z toho tŕnia, celkom jednoducho, teda vlastne štrng brnk do druhého tŕnia! To znamená do inej politickej strany.

Vtedy to však asi musí byť celkom neočakávané. A aspoň také nenápadné, ako keď poslanec Alojz Hlina svojho času ako blesk prešiel z funkcie predsedu KDH rovno medzi liberálov do SaS a tam hneď aj stranícky rozkvitol.

Je teda jasné, že pri prechode z jednej politickej strany do inej strany musia ísť všetky politické záujmy bokom. Len čo nejaké idey prekážajú individuálnym materiálnym záujmom, je potrebné s politickou rozvahou sa takých ideí alebo statkov veľkoryso zriecť. A zvyšok strany nechať ako zblúdený asteroid lietať v jeho politickej nirváne.

Otázka dnes znie: Čo sa stane napríklad s významnou stranou Jablko, ktorú veľkoryso opúšťa jej predsedníčka a europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová a ponecháva ju jej samostatnému demokratickému vývoju? Sama už dávnejšie prišla na to, že Richard Sulík, predseda strany, za ktorú kandidovala do europarlamentu, je akýsi „tabuľkový“ a vcelku nedvižný.

Tým si akosi zarúbala návrat k vlastným koreňom. Sulíka zaraz nahradila svižným, mladíckym a perspektívnym Mikulášom Dzurindom. Lenže pritom opäť zákerne niekto zlyhal. Zlyhal národ alebo azda celé etnikum, či dokonca celé nedemokratické občianstvo. Nevolilo ho. Ani ju. Hoci zjavne malo! A malo na to všetky potrebné a rozumné dôvody. Alebo na to, aby volilo ju.

A preto to s ním už Nicholsonová viac ani skúšať nebude: „Nechcem, aby nízky svet tradičných hodnôt, rusofilstva, násilia a mužskej hrubosti zaodetej do folklórneho úboru oblizoval moju 15-ročnú dcéru, z ktorej za hranicami rastie sebavedomá mladá dáma.“ Ide o skutočne strašidelnú predstavu. Ako v špinavej ovčej koži zaodetý násilnícky chuligán odhadzuje do krovia gajdy alebo fujaru a hybáj (!) – rovno oblizovať maloletú mladú dámu z Bruselu. Veď ako dajaký exposlanec z bývalého OĽaNO! Tá predstava by musela byť hrozná aj v prípade postaršej dámy, najmä ak by aj táto bola čistou zhodou okolností tiež iba z Bruselu.

Našťastie vinníci sú už známi a sú celkom konkrétni: „Spojiť sa nedokážu ani slušní ľudia v uliciach. Tisíce ľudí na námestiach sú stále len smietka z voličov súčasnej opozície a len promile z 1,3 milióna ľudí, ktorí vo voľbách volili ruských trollov, ktorí nenávidia ženy a polodementných zlodejov titulov, ktorí sa vyjadrujú zvukmi hladných tučniakov.“

Bolo by zaujímavé zistiť, či takéto vlastnosti mali voliči už pred voľbami, alebo ich nadobudli až potom. V každom prípade robiť nejakú víťaznú politiku s takouto predstavou je pravdepodobne dosť ťažko možné. Azda iba u naskrz prejedených tučniakov z druhého brehu. Čo tu zatiaľ naozaj nehrozí. Veď sýty hladnému nevarí. Či neverí? Asi ani to.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik