Blázni. Takto popredný slovenský publicista Milan Žitný nazýva tých, ktorí sú stále posadnutí likvidáciou premiéra Roberta Fica. "Nevidím, že by im agresívna politika voči nemu priniesla v minuloročných voľbách vyšší počet kresiel v parlamente ako v predchádzajúcich voľbách," povedal s tým, že opozícii chýbajú silné osobnosti. Hovoril aj o úlohe špeciálnej prokuratúry. Zhodnotil tiež končiaci mandát Zuzany Čaputovej a má odkaz pre tých, ktorí sa radujú z rozpadu Československa kvôli tomu, kto dnes vládne na Slovensku.
Rozhovorol priniesol portál Parlamentní listy.
Pán Žitný, z časti českých médií máme dojem, že celé Slovensko sa búri proti zlému Robertovi Ficovi, ktorý zapredáva krajinu Putinovi. Aká je realita?
Je to ako vždy pri takýchto príležitostiach, selektívne a cielene ukazujeme kúsok reality a vydávame ju za prejav väčšiny. A v krátkom čase sa ukáže, že väčšina sedela doma, pretože nezdieľajú názory hlasnej menšiny, ktorá prehrala voľby a nedokáže sa s tým vyrovnať. Existuje jasný rozdiel medzi realitou a zmanipulovaným obrazom v médiách. Samozrejme, cieľom na domácej scéne nie je samotný protest, ale podporná platforma pre podporu ich kandidáta na prezidenta republiky, ktorý je nominantom Progresívneho Slovenska, bývalým kariérnym diplomatom a kedysi obľúbeným mnohými politickými stranami a vládami, od Mečiara po Fica, Ivanom Korčokom.
Reflexia Ficových rečí o vojne na Ukrajine je ostrá z pohľadu voličov našej vlády. Sú tam aj výroky ako "vďaka Bohu, že sme sa so Slovákmi rozišli", "vždy boli divní", "sú jednoducho východ" atď. Čo reagujete na podobnú múdrosť ako Slovák, aktér revolúcie v roku 1989 a dlhoročný publicista?
Môžeme sa na vás pozerať rovnakými očami: "Vďaka Bohu, že sme sa rozišli, tí Česi mali vždy blízko ku Komančom, veď vo voľbách v roku 1946 volili komunistov a štyridsať rokov nás vtiahli do područia sovietskych boľševikov. A teraz opäť neomylne zvolili za prezidenta komodu – lampóna a navyše z vojenského spravodajstva. Smrdel im Babiš, najmä preto, že je Slovák. Ale vojenský eštebák, ktorý do poslednej chvíle starého režimu strážil obranu socializmu, ich nielenže neobťažuje, ale dokonca im nesmrdí a disidenti s ním dokonca chodia na pivo."
Takto sa môžete recipročne pozrieť na druhý breh rieky Moravy zo Slovenska. V decembri 1989 komunisti zvolili disidenta za prezidenta federálneho parlamentu, teraz disidenti vďačne hlasovali za komunistu. Aké historicky symbolické a národne charakteristické. "Ešte raz ďakujem, pán Klaus, že ste ho v auguste 1992 rozsekli pod platanom Villa Tugenhat," dodávajú Slováci v reakcii na vyššie uvedené vyjadrenia o nich.
Dokáže Fico odolať tlaku, ktorý naňho chcú vyvíjať mnohí v Európe? Ako môže čeliť vonkajšiemu aj vnútornému tlaku? Mám na mysli konglomerát politickej opozície, mimovládnych organizácií a liberálnych médií?
Dnes nie sme v situácii, keď môžeme niekoho disciplinovať tým, že utiahneme hospodárske skrutky a necháme ho skočiť podľa nášho tónu. Príkladom toho je Nemecko, kde vládne kruhy čelia masovým protestom v dôsledku zavedenia nezmyslu, propagandisticky nazývaného Green Deal. Takmer 70 percent spoločností odchádza z Nemecka do krajín s tolerantnejšími podmienkami, dokonca aj mimo EÚ, a hromadné prepúšťanie v spoločnostiach s dlhoročnou tradíciou a zvučnými menami ako Miele, Continental, BASF, Bosch, Volkswagen a ďalšie sú v súčasnosti a zlovestne na programe. Energetická kríza ničí postavenie Nemecka ako priemyselnej veľmoci a hrozba lokálnych výpadkov je podľa miestnych energetických expertov veľmi reálna. Kolaps Nemecka bude pádom nás všetkých, ktorí sme závislí od jeho hospodárstva. Podľa OECD trpí Nemecko najvyšším odlivom kapitálu zo všetkých členských štátov OECD. Toto nie je ľudová rozprávka, ale krutá realita dneška s katastrofickým výhľadom. Ak k tomu pridáme súčasný škandál s odpočúvaním vysokopostavených dôstojníkov Wehrmachtu o rozmiestnení rakiet Taurus na Ukrajine, nemôžeme si pomôcť, ale cítime, že Nemecko už prehráva tretiu veľkú vojnu v Európe a opäť nadšene pracuje na svojom sebazničení. Ak sa nemecká politická reprezentácia a jej predĺžené ruky v Bruseli chcú za týchto okolností vysporiadať s Ficom, tancujú na palube Titanicu.
Slovenská politická opozícia, pseudoliberálne médiá a mimovládne organizácie musia mať krytý chrbát a stabilné a silné Nemecko je v tomto smere dôležitým faktorom. Ale už nie je a nebude.
Čo sa týka médií, Robert Fico a ďalší vládni predstavitelia odmietajú hovoriť s tými, ktorých možno označiť za liberálov. Je to podľa vás opodstatnené? Nie je to len pohodlná snaha neodpovedať na nepríjemné otázky?
Nie sú to nepríjemné otázky, ale skôr vysoko nekompetentné otázky novinárskeho poteru, nevzdelaných a neskúsených, po prvé, a po druhé, sú tiež zámerne zavádzajúce, propagandisticky ladené, nie sú zamerané na pochopenie a objasnenie témy alebo na riešenie problému, sú zamerané len na konfrontáciu. A to nie je žurnalistika. Tento prístup zvolili tieto médiá aj v čase, keď bol Robert Fico v opozícii, a odtiaľ pochádza jeho odmietnutie, rovnako ako postoj jeho súčasných koaličných partnerov. Dnes sme všetci na palube Titanicu, ale stále je tu masa šialencov posadnutých politickou likvidáciou Roberta Fica. Nevidia, že mu agresívna politika voči nemu v minuloročných voľbách priniesla vyšší počet kresiel v parlamente ako v predchádzajúcich voľbách, a to aj napriek tomu, že ho oslabila odštiepenecká vetva, strana Hlas, ktorá teraz sedí s ním vo vláde. Opozícia vykazuje nedostatok koncepcie, bezmocnosť, neodbornosť a trpí absenciou zrelých lídrov, čo je v dnešnej dobe veľmi zlé, pretože v normálnej spoločnosti je striedanie moci žiaduce, ak je to kvalitná súťaž myšlienok, projektov a vízií.
Mimochodom, všimol som si, že veľvyslanectvo USA sa veľmi angažuje vo vnútorných záležitostiach Slovenska. Protestuje napríklad proti zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. Okrem príspevkov na Twitteri, ako veľvyslanectvo USA ovplyvňuje verejný priestor vo vašej krajine?
V americkej diplomacii je zvykom, že bohatý človek si kúpi pozíciu veľvyslanca tým, že prispeje na kampaň prezidentského kandidáta. Takýto veľvyslanec bez dostatočne dlhej kariérnej dráhy a zodpovedajúcich skúseností sa potom odvoláva na pozíciu akéhosi kuriéra so smernicami ministerstva zahraničných vecí. Zažil som podobné čísla. Buď si takýto veľvyslanec neuvedomuje, že porušuje Viedenský dohovor o diplomatických stykoch, ktorý hovorí, že veľvyslanec a veľvyslanectvo vo všeobecnosti sú povinní nezasahovať do vnútorných záležitostí hostiteľskej krajiny, alebo si je toho vedomý a arogantne hovorí medzi riadkami, že malé štáty ako Slovensko musia uznať, že sú v područí záujmov USA. Práve táto arogancia dráždi Slovákov. Raz, krátko pred vstupom do NATO, prišla do Bratislavy vládna úradníčka, bývalá novinárka a po prednáške sa spýtala, prečo "nás Američanov na Slovensku nemajú...". Zrejme netušila, kam prišla. Odpovedal som, že odpoveď by bola veľmi drahá. Všetci v miestnosti sa smiali, chápajúc nevyslovený obsah mojej suchej odpovede. Nerozumela. A vidíme, že ich politickí predstavitelia tomu dodnes nerozumejú. Vidíme tiež, že sú ľahostajní k tomu, čo si Slováci myslia. Nemôžeme byť príliš prekvapení, superveľmoc a malý štát s nevýznamným potenciálom, o čom môžeme hovoriť, že... Ale Slovák so svojou emocionálnou povahou potrebuje cítiť, že nie je bezvýznamným prvkom, aj keď ním je. Je to nenápadné mínové pole, na prvý pohľad naozaj bezvýznamné, na druhý pohľad zostane pre cudzincov zamínované aj po vojne.
Špeciálna prokuratúra... Viedol ju bývalý minister vnútra a dlhoročný stranícky politik Daniel Lipšic. Pre mňa je to veta z Marsu: Ako môže politik riadiť prokuratúru? Ako sa to mohlo stať?
Daniel Lipšic bol výsledkom politickej vôle vtedajšej bojovnej zostavy: vlády – prezidenta – médií – neziskoviek. Lipšic mal byť zárukou, že splní svoju všeobecnú úlohu, zničí stranu Smer, Fico a jeho najbližší sprievod skončia vo väzení a politická scéna sa uvoľní pre vznik nových subjektov so sociálnodemokratickou nálepkou. Túto úlohu mala zohrať strana Hlas so svojím lídrom Petrom Pellegrinim. Možno aj preto sa agresia Lipšicovej kancelárie špeciálnej prokuratúry milostivo vyhla Hlasu a nikto z nich neskončil vo väzbe, na rozdiel od politikov Smeru, alebo skôr tých, ktorí boli označovaní len ako "ľudia Smeru". Primitívne zákony dodržiavajúce a dokonca vyslovene mafiánske správanie a metódy Lipšica a policajtov, ktorých si vybrala jeho prokuratúra, však viedli k tomu, že drvivá väčšina trestných konaní skončila neúspechom, v najlepšom prípade a v najhoršom prípade dokonca smrťou.
V súvislosti s prokuratúrou: aká je situácia s vyšetrovaním smrti generála Milana Lučanského?
Krajská prokuratúra v Prešove opakovane odmietla vidieť alebo uznať dôkazy o tom, že generál Lučanský bol zabitý vo vyšetrovacej väzbe v Prešove a že väzenský personál klame, akoby tlačili progresívne noviny. Dôkazy sú také jasné, že človek si nemôže pomôcť, ale cíti, že ide o snahu niekoho ochrániť, od drobných strážcov, ktorí boli priamo zodpovední za smrť generála, až po vtedajších politických vodcov, ktorí sa rôznymi spôsobmi podpísali pod tento škandalózny prípad.
Odkedy sa Ficova vláda dostala k moci, odhalila vplyv mimovládnych organizácií ako Globsec a opísala činnosť slovenskej štátnej správy, ktorá pred voľbami žiadala Brusel o "boj proti dezinformáciám na Slovensku". Aké ďalšie odhalenia si myslíte, že môžeme vidieť?
Odpoveď v tejto súvislosti je stále vo vzduchu, pretože značné množstvo spracovania a hodnotenia rôznych zmlúv si vyžaduje čas. Určite toho ešte veľa vyjde najavo, ale nedá sa očakávať, že by to na Slovensku niečo zásadne zmenilo. Tí, ktorí tvrdia, že konali správne a v súlade so zákonom, sú dostatočne obdarení bezcitnosťou a nedostatkom elementárnej morálky, ktorú najviac požadujú. Vidia to ako boj medzi dobrom a zlom, proti Antikristovi, proti ktorému sú posvätené všetky prostriedky boja, dokonca aj tie ilegálne. Približne tak to vyjadril istý komentátor, takže nemôžeme očakávať nejakú katarziu ako v antickej dráme. Nanajvýš bude počuť hudbu z potápajúceho sa Titanicu, ale viniť za to budú aj Fica, Orbána a Putina.
Na Slovensku existuje veľmi silná časť médií, ktoré si hovoria alternatíva a liberáli ich nazývajú "dezinformátormi". Ministerka pani Šimkovičová, ktorá pracovala pre TV Slovan. Existuje server Hlavné správy, Hlavný denník atď. Prečo vo vašej krajine vyrástlo toľko médií, ktoré, povedzme, nie sú korporátne?
Je to reakcia na jednostrannú a mediálnu scénu mainstreamovej aktivistickej propagandy. Snaha prinášať informácie, ktoré mainstream zámerne skrýva, vytvorila potrebu zaoberať sa nimi. Samozrejme, ani alternatívne médiá nie sú imúnne voči propagande, iba z druhej strany. V Českej republike je mediálna scéna názorovo vyrovnanejšia, aktivizmus slabší a má veľmi silné protiklady, všetky s vysokou mierou novinárskej profesionality, zatiaľ čo slovenskej alternatíve často chýba novinárske umenie.
Budete mať prezidentské voľby. Zuzana Čaputová už nekandiduje a liberáli tvrdia, že Fico sa "pustil" svojou vulgárnosťou obrú prezidentku rozdrvil natoľko, že už nechce pokračovať vo funkcii. Aká je vaša optika? A aký výsledok očakávate od volieb?
Zuzana Čaputová sa zapísala do slovenských dejín ako najhoršia zo všetkých hláv štátov od roku 1993. Odhliadnuc od skutočnosti, že to boli pre štát stratené roky, je to pre ňu aj veľká osobná tragédia a tí, ktorí vymenovali túto bezvýznamnú osobu bez akýchkoľvek skúseností alebo politického cítenia, si zaslúžia tvrdý trest. Nie Robert Fico, oni boli tí, ktorí jej najviac ublížili, zásadne a fatálne.
Neodvažujem sa predpovedať výsledok prezidentských volieb, prieskumy, ako vieme, sú zložité, niekedy a niektoré dokonca kúpené, a niekedy nestabilita voličov, ktorí rozhodujú na poslednú chvíľu, často prináša veľké prekvapenia, ako sme opakovane videli v minulosti. Preto tento faktor nemožno vylúčiť ani podceniť.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik