Nechcete, ale musíte ťahať. Tak sa v šachu hovorí situácii, kedy vás každý pohyb dostane do horšej pozície. Podľa analytika pod prezývkou Big Serge to ale teraz platí ako pre Izrael, tak aj pre USA. Na príkladoch z histórie ukazuje, ako štáty mohli lacno udržiavať bezpečnosť. Ale tiež, ako sa tieto nástroje opotrebovali a bol nutný skutočný zásah, alebo naopak stiahnutie vojakov. To teraz platí v Gaze, pri Iráne, ale aj na Ukrajine, informujú české Parlamentní Listy.

Big Serge uvádza koncept, ktorému sa v nemčine hovorí Zugzwang, v šachu. V preklade znamená niečo ako „musíš hrať“. Týka sa prípadov, keď každý pohyb zhoršuje pozíciu, každý únik vás posúva o krok bližšie k matu a bolo by lepšie neťahať. Ale ste na ťahu a ťahať musíte. Práve táto situácia podľa analytika a znalca histórie vysvetľuje súčasnú situáciu, a to hneď na niekoľkých frontoch.

Izrael

Jednak čo sa týka Izraela. Analytik konštatuje, že objektívny pohľad na tento tamojší konflikt je vzácny, vzhľadom na to, že je etnicko-náboženský. Utrpenie a poníženie Palestínčanov každopádne berú moslimovia, ktorých je na svete okolo dvoch miliárd, ako svoje. V USA sa zase na potrebe brániť Izrael zhodujú duchovní a vládnuci, keď pre jedných je Izrael súčasťou proroctva o Armageddone a konci sveta a pre druhých americkou základňou v Levante. A do toho zasahuje aj relatívne novo vzniknutá „cirkev antikolonializmu“, ktorá vníma Palestínu ako svoj ďalší projekt, podobne ako ukončenie apartheidu v Juhoafrickej republike alebo Ghandiho kampaň za nezávislosť Indie.

Izrael je podľa analytika výnimočný v tom, že Izrael má byť posledným útočiskom a z toho dôvodu je ťažko militarizovaný a tiež veľmi ochotný svoju vojenskú silu používať. Porovnáva túto situáciu s pádom Konštantínopolu, kedy sa Rusko stalo jedinou významnou ortodoxne kresťanskou silou. A vzbudilo to v ňom pocit, že je obkľúčené. Islamom, rímskokatolíckym kresťanstvom i turkomongolskými chanátmi. To viedlo k úzkej spolupráci cirkvi a štátu a k vysokej miere vojenskej mobilizácie. Povaha ruského štátu bola vytváraná týmto pocitom obliehania, kedy je Rusko poslednou výspou autentického kresťanstva, takže musí na obranu vyberať väčšie dane a odvádzať viac ľudí do armády.

Avšak Izrael má ešte jednu zvláštnosť, a to že je to osadnícko-koloniálny štát, ktorý má stovky osád na napoly anektovaných územiach na Západnom brehu Jordánu, kde žije asi pol milióna židov. Tieto osady sú podľa analytika pokusom demograficky zaškrtiť a asimilovať palestínske územie a inak než ako kolonializmus sa to nazvať nedá. A poukazuje, že napriek všetkým snahám to ospravedlniť, tak to nie je normálne, Dánsko, Brazília, Japonsko, Vietnam alebo Angola nemajú kolónie, aby rozšírili svoju vládu.

Taká je teda povaha izraelského štátu. Schopnosť Izraela existovať záleží na schopnosti jeho armády odstrašovať nepriateľa a chrániť izraelské osady a osadníkov pred útokmi. Čo vytvára „asymetrickú zraniteľnosť“. A to preto, lebo Izrael musí jednak udržiavať prevahu nad okolitými štátmi, ale tiež udržiavať obranu pred neštátnymi organizáciami. Izrael drvivo zvíťazil v Šesťdňovej vojne aj v Jomkipurskej, ale musí sa neustále brániť proti malým útokom, ako sú rakety vypálené z Gazy alebo cezhraničné útoky Hamasu.

Pre Rím bolo také nasadenie síl proti pár stovkám hladných rebelov výhodné, pretože udržovalo strach z toho, že akákoľvek rebélia a odpor k Rímu prinesie hroznú pomstu. Použitie nadmernej sily bolo pointou. Rím bol stovky rokov schopný udržiavať svoje hranice hrozbou prevahy a tvrdého potrestania každého, kto sa vzbúril alebo zaútočil. V prípade židov to dopadlo tak, že ich chrám bol zbúraný, väčšina Jeruzalema bola zbúraná a ich velenie zdevastované a rozprášené.

Ironicky, Izrael sa teraz nachádza v rovnakej situácii ako vtedy Rimania, musia mať jednak vojenskú prevahu, ale aj vôľu ju použiť, pokiaľ svoj projekt chcú udržať. A rovnako ako Rím v prvom storočí, Izrael sa domnieva, že jeho schopnosť odrážať malé hrozby bola v októbri útokom Hamasu spochybnená. Preto Izrael nemal inú možnosť, než začať nákladnú a deštruktívnu inváziu Gazy, pretože izraelská stratégia vyžaduje niekoľkonásobnú odpoveď. Aj keď bolo isté, že pri nej dôjde k stratám na životoch civilistov aj vojakov IDF.

Podľa analytika nie je na Blízkom východe iné riešenie ako víťazstvo jednej strany nad druhou. Vzhľadom na to, na čom je Izrael založený, nie je riešenie dvoch štátov, ani jedného štátu možné. Riešenie jedného štátu by pre Izraelcov znamenalo nechať sa demograficky prevalcovať a stratili by tak svoje postavenie židovského štátu. A riešenie dvoch štátov by znamenalo, že by Izrael musel opustiť svoje osady. Obe riešenia sú pre Izrael porážkou na strategickej úrovni, ktorá môže prísť len po porážke na bojisku.