Redaktorka Sorosovho denníka SME Kovačič Hanzelová oznámila, že si v politických diskusiách dáva pauzu. Dôvodom sú vraj ataky na jej osobu, ktoré podľa nej prerástli až do fyzických útokov na ulici.

Útoky na osobu Zuzany Kovačič Hanzelovej sa v poslednej dobe znásobili. Boli zverejnené jej osobné údaje ako adresa, telefónne číslo a vznikla i hrozba priameho útoku na jej osobu. Hviezdička korporátnych médií si neuvedomila, že kvôli svojej „zodpovednej a objektívnej práci“ môže prísť na pranier percipientov. Nečakala, že nezožne iba potlesk a obdiv zo strany slniečkarov, ale aj značnú dávku kritiky. Jej sladké kútiky úst poklesli a musela sa verejne posťažovať. Predovšetkým svojim priaznivcom. Tým jediným snáď stojí ona a jej „zodpovedná žurnalistická práca“ za poľutovanie.

„Milí čitatelia, poslucháči a diváci denníka SME, tieto riadky sa mi nepíšu ľahko, začala svoje vyjadrenie Hanzelová dojímavo. „Rada by som vám totiž vysvetlila to, na čo sa mnohí z vás pýtajú - prečo nevychádzajú Rozhovory Zuzany Kovačič Hanzelovej a zrejme najbližšie týždne či mesiace ani vychádzať nebudú. Vašu priazeň si v denníku SME veľmi vážime, a preto si myslím, že si zaslúžite úprimné vysvetlenie.“

Treba podotknúť, že denník SME a podobné plátky si cenia iba priazeň. Ak sa vyskytne kritika, tak iba z úst „svíň, oblečených do ľudskej kože (Martin Milan Šimečka – Denník N).

„Útokom čelím ja aj mnohí kolegovia už roky. Niektoré z nich sú predsa len špecifické a cielené na ženy - ich reputáciu, povesť, vzhľad či partnerské vzťahy.“ Na svoj vzhľad si Kovačič Hanzelová sťažovať nemôže. Škoda, že ho pani bakalárka nevyužila rozumnejším spôsobom a nepchala sa do žurnalistických kruhov. V modelingu by uspela viac. Žurnalistika, skutočná žurnalistika, potrebuje ľudí s pevnou chrbticou. Nie tých, čo sú naozajstnými sviňami odetými v ľudskej koži.

Hanzelová si sťažuje na nepriazeň. Čo čakala? Ovácie z každej strany?

„Útoky na moju osobu sa zintenzívnili posledné dva roky. Postupne zverejnili moju adresu, telefónne číslo a znásobujú sa ich agresívne útoky. Podnikli sme aj viaceré právne kroky – predbežné opatrenie na odstránenie agresívneho hanlivého videa a dve trestné oznámenia za zverejnenie mojich osobných údajov a ohováranie.“ Fňukanie Hanzelovej pripomína fňukanie Čaputovej. Tej sa tiež znepáčilo byť verejne pertraktovanou osobou. Obe princezné na hrášku si svoju kariéru predstavovali veľmi ružovo.

„Za ten čas som absolvovala niekoľko výsluchov a jeden z prípadov má na stole vyšetrovateľ, ktorý sa ku mne správa, ako keby som bola páchateľkou ja!“ Samozrejme, Hanzelová je vo všetkom nevinne. Objektívna, nestranná a na úrovni. Tak ako to možno vidieť aj v reláciách, ktoré moderuje. Konanie prokuratúry považuje za „nemiestne, agresívne a vulgárne. Hrubé a urážlivé chovanie Hanzelovej v médiách je však asi adekvátne.

„Dlhoročné“ pôsobenie „žurnalistky“ sa neobišlo bez prejavov nepriazne. Je presvedčená, že bezdôvodne.

„Za takmer 15 rokov jej novinárskej kariéry (začala si vtedy, keď prezliekala šaty bábikám) sa nenávisť stala každodennou súčasťou môjho života. Postupne som sa sťahovala z niektorých sociálnych sietí, robila opatrenia vo svojom živote, ale nepodarilo sa mi hejtu utiecť. Ak neprídu cez sociálne siete, zaplavujú ma emaily a listy do redakcie,“ sťažuje si „žurnalistka“. Možno čakala standing ovations. Nekoná sa. Nečudo.

Hanzelová si sťažuje, že ju majú diváci „v merku“. Podľa nej je takáto skúsenosť „osamelá, neprenosná a v záplave hejtu často zostáva človek úplne sám. Nie preto, že by nemal podporu redakcie alebo blízkych, ale preto, že táto skúsenosť sa nedá presne opísať ani vysvetliť, kým ju človek sám nezažije,“ tvrdí. Brnká na city aj dnes populárnou témou násilia na ženách, pretože sa obáva aj o útoky tohto typu. Ježibaby z opozície by jej horlivo pritakali. Muži sú podľa nej v takejto situácii „zvýhodnení“. Nuž, dvakrát meraj, raz hreš. Resp. rež.

„Aj bez prejavov nenávisti sa niektoré ženy boja chodiť po ulici a na verejnosti sa necítia bezpečne,“ pokračuje vo svojom „apolitickom“ vyjadrení a pokračuje veľmi angažovane. „Pretože Dnes patrím medzi ne. Dlho som o tejto skúsenosti nehovorila verejne ani svojim blízkym. Mala som pocit, že mi s týmto bojom aj tak nikto nepomôže, a zároveň som nenávisti nechcela dávať kredit!“ bije sa do pŕs rádoby publicistka priam sebamartýrsky.

Čokoľvek, čoho bola Hanzelová útokom, pripísala na triko „dezinformátorov“. Aspoň v jej sladkých očiach.

„To, čo som posledné dva roky zažívala od dezinformátorov, sa dnes presunulo do politiky,“ vyjadruje sa. Sama o dezinformáciách niečo vie, vzhľadom na to, že ich pomerne často a s oduševnením šíri. „Vládna moc otvorene hovorí, že hlavným nepriateľom sme my novinári, a neváha na to používať klamstvá a zavádzanie. To všetko po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Po tom, ako nás pred vraždou nezákonne lustrovali počas vedenia Tibora Gašpara v policajných databázach pre potreby Mariána Kočnera. Čo bolo donedávna na okraji spoločnosti, je dnes v jej samom centre,“ dodáva. Kde vzala odvahu prirovnať sa k novinárom táto polovzdelaná pseudointeligentka... Asi pod stolom svojich chlebodarcov. Rovnako ako napríklad Monika Lewinská.

„Útoky sa znásobujú po každom mojom rozhovore. Vždy som mala korektné pracovné vzťahy s takmer celým politickým spektrom. Aj s politikmi Smeru. Bola som aj medzi novinármi, ktorých Robert Fico v roku 2015 pozval na neformálnu večeru na Bôriku. S Robertom Kaliňákom sme mali mnohé tvrdé výmeny o vylúčených komunitách aj zásahu v rómskej osade v Moldave nad Bodvou. S poslancom Smeru Mariánom Kérym sme sa stretli vo volebnej miestnosti pri Kyjeve, s poslancom Dušanom Jarjabkom sme roky riešili RTVS. Nikdy to nebol osobný súboj, vždy sme diskutovali, nesúhlasili a správali sa k sebe s nejakým základným rešpektom,“ vyjadruje sa Hanzelová, čím hrá na dve strany. Čo jej povedia na takéto chovanie a ambivalentné postoje v redakcii? Nepripomína vám to situáciu, keď hral na dve strany David Púchovský? Len tak, na zicher.

Posledné mesiace sa tento vzťah zmenil podľa Hanzelovej na zápas, ktorý vedie len jedna z dvoch strán. Útoky na novinárov na ňu osobne sa stali pracovným nástrojom politikov. Navyše to presiahlo hranicu kritiky za moju prácu. Útoky cielia na jej identitu, osobný život a reputáciu. Sú podľa nej zámerne ponižujúce, klamlivé, nechutné a nedá sa proti nim brániť. Hanzelová si neuvedomila, že osoba vyjadrujúca sa na verejnosti pod vlastnou značkou nechápe, že môže prísť na pretras. Hlavne ak to robí takým neprezieravým spôsobom, ktorý jej je charakteristický.

Hanzelová nezabudla spomenúť tému násilie na ženách. Neoliberáli jej za to budú nadšene tlieskať. Ak im stojí za povšimnutie.

„V tejto atmosfére ma pred mesiacom napadol ráno na ulici neznámy muž. Zozadu ku mne pribehol, zdrapil ma za vlasy a kmásal mi hlavou a potom ušiel. Bol to psychicky chorý človek, ale v kontexte znevažujúcich útokov ma to zasiahlo. Nechcem vyvolať ľútosť, skôr vysvetľujem tým, ktorých to zaujíma, svoje rozhodnutie na čas sa stiahnuť z politických rozhovorov a debát,“ dojala jednou zo svojich fabulácií Hanzelová. Kto by nevyronil slzu.

„Verejný priestor sa pre mňa už dlhšie stáva neznesiteľným. Posledné dva roky zo mňa postupne odchádza radosť zo života aj z mojej práce, ktorú milujem. Aby som sa k nej mohla o nejaký čas vrátiť, potrebujem nabrať sily Viem, že mnohí budú z môjho rozhodnutia sklamaní a niektorí sa, naopak, budú tešiť,“ nepochybuje o empatii „množstva“ jej obdivovateľov sladké smečkárske dievčatko. „Značnej časti to pochopiteľne bude jedno a časť prevráti oči. Ak však chcem v tejto práci ďalej pokračovať, nemôžem žiť v každodennom strese a strachu. V denníku SME ešte absolvujem tri diskusie: v Žiline 6. 3., v Bratislave týždeň nato a našu finálovú diskusiu prezidentských kandidátov v Banskej Bystrici 15. marca. Spravodajsky zostávam len v projekte Dobré ráno Sobota. Zatiaľ chcem pracovať na podcastovej sérii o prezidentoch a o období mečiarizmu a nabrať sily. Uvidíme, ako rýchlo ich zasa načerpám. Môže to byť o mesiac aj o štyri. Ktovie,“ zapochybovala Hanzelová „nehľadiac“ na jej kariérnu permanenciu. Všetci sú na jej výstupy už zvedaví... Takpovediac.

„Kritici zrejme povedia, že je toto dôkaz, že šikanovanie a hejt fungujú. Pravda je, že ak je toto šikanovanie systematické, dlhodobé a pridajú sa k tomu aj politici, v nejakom bode to zrejme zlomí každého. Niekto vydrží dva roky, niekto desať, niekto dlhšie. Niekoho to, naopak, nakopne a posilní. Zároveň som však presvedčená, že ak o tom nezačneme hovoriť, nepohneme sa z miesta. Sama pritom bojujem s pocitom, že treba vydržať viac. Ale ako hovorí prezidentka Čaputová, človek by mal vedieť odhadnúť svoje sily,“ vyjadril sa konečne Hanzelová in medias res a správne. Čaputová však nepatrí k ľuďom, ktorí sa dokážu k čomukoľvek, akokoľvek a hlavne konkrétne vyjadriť. Je jednou z tých, ktorých črtou je otáľanie.

Povzbudzujúce Slová pseudožurnalistky na záver. SMEČKÁRSKA Che Guevara posiela svoje "No pasaran!"

„Napriek celonárodnej skepse vás však chcem povzbudiť. Slovensko je krajina plná fantastických ľudí, ktorí už veľakrát dokázali, že v dôležitých momentoch histórie vedia, kam sa postaviť. A v neposlednom rade vás chcem poprosiť, aby ste boli pozorní voči útokom na novinárov, novinárky, odborníkov a odborníčky, úradníkov a úradníčky, ale aj sudcov a sudkyne či iných ľudí. Ak bude verejný priestor neznesiteľné miesto, zostanú v ňom len neznesiteľní ľudia,“ podotkla na záver Hanzelová. Samozrejme, nerátala medzi nich demokratickú väčšinu, ktorá nesympatizuje s tými, s ktorými Hanzelová sympatizuje. Pretože tieto svine odeté v ľudskej koži vedia kam sa postaviť. Na tú správnu stranu. Najlepšie smerom na Západ.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

ĎAKUJEME