Šokujúci prípad, ktorý opísala dcéra ženy, ktorú lekári odmietli vyšetriť sa stal na sociálnych sieťach virálnym. Mnohí usudzujú, že je ho ťažké aj čítať, nie aj prežiť. Tragédia, ktorá zastihla rodinu Veroniky, ktorá je dcérou zosnulej ženy otriasla Slovenskom. Tá nabrala odvahu, aby prípad vyrozprávala prostredníctvom sociálnej siete a rodina je pripravená smrť milujúcej manželky a matky nenechať iba tak.
V osudný deň (1.2.) dostala Veronikina matka horúčku a musela odísť z práce. Po telefonickej konzultácii dostala od svojej všeobecnej doktorky lieky s tým, že má len chrípku.
"Už beží tretí týždeň, čo som prišla o mamku, môj ocko o polovicu svojho srdca, krstná o sestru a ďalší a ďalší o - rôznymi spôsobmi - vzácnu osobu. Ľudská zloba, žiaľ, nepozná hranice. A preto považujeme (my - rodina) za dôležité objasniť, čo presne sa stalo, aby sa nešírilo medzi ľuďmi to, čo sa nestalo. Prvého februára bol štvrtok. Mamka na obed odišla s horúčkou z práce. Volala svojej všeobecnej doktorke, tá jej po telefonickej konzultácii predpísala nejaké lieky tvrdiac, že ide o chrípku. Rozumieme, prvý deň horúčok sa testy nerobia, riešia sa symptómy," začína Veronika bolestivý príbeh.
"V nedeľu počas obeda navštívila pohotovosť. Prišla s horúčkou a kašľom a doktor jej otestoval moč. Nespravil jej CRP, neposlal ju na RTG. To, čo zistil z moču, zapísal do správy, ktorej som ja nerozumela, no požiadala som kamarátku doktorku o vysvetlenie. Tá bez znalosti akéhokoľvek zdravotného stavu mojej mamky na základe riadku a pol zapísaného v tej správe skonštatovala: "z toho mi príde, že bola v sepse, čiže veľmi silný zápal...". Toto mohol vedieť (a možno aj vedel) aj lekár na pohotovosti. No - ešte raz to tu napíšem - nespravil CRP, neposlal na RTG.. Bez diskusie, vôbec akéhokoľvek upozornenia predpísal mamke antibiotiká SUMAMED. Prišla na to až pri čítaní správy v aute cestou domov. Žiaľ, mamka mávala arytmie a po minulej skúsenosti s týmto liekom, keď po jednej tablete dva dni zažívala silné arytmie, nemohla tento liek užívať. Nepovedal, neopýtal sa, neupozornil. Len predpísal," opisuje Veronika ďalej.
V pondelok ráno o deviatej už mala mamka horúčky viac ako 39,5°. Volala opäť svojej všeobecnej lekárke, pretože ju chcela poprosiť o prednostné vyšetrenie, keď príde do čakárne (nevládala sedieť). Doktorka ju odmietla vyšetriť, piaty deň horúčok vyhodnotila telefonicky ako chrípku, ktorú treba vyležať a predpísala jej voľnopredajné lieky na zníženie teploty (telefonicky). Nespravila CRP, neposlala na RTG... O dve hodiny na to mamka doma upadla do bezvedomia (horúčky 40°) a keď ju ocko prebral, blúznila (pýtala sa na Matejka). Ocko volal záchranku, dispečerka im (mal to nahlas) povedala, že je možné, že mamku prevezú na vyšetrenia do nemocnice, na čo reagoval ocko pozitívne, potešil sa tomu (a v pozadí i mamka). Záchranka prišla bez lekára. Odmerali teplotu - 39,2, saturáciu. Zapísali dýchavičnosť a bolesť na hrudníku. Klamlivo uviedli polohu, v akej bola (zaškrtli možnosť "polosedu", ona ale celý čas ležala) a - toto nás zarazilo snáď najviac - klamlivo zaškrtli tvrdenie "pacient odmietol prevoz do nemocnice". A nepreviezli ju. Tento papier podpísala (v horúčke, bez toho, aby študovala, čo všetko tam je zapísané - ak to poznáte, viete, že na jednej A4 sú zaznačené desiatky informácií), zneužili jej zlý zdravotný stav. Neodmerali jej tlak, EKG, pulz, dokonca nespravili ani kontrolné meranie saturácie (jediné, čo odmerali opakovane bola teplota). Podali jej infúziu na zníženie teploty a odišli.
V pondelok večer som s ňou naposledy hovorila. Krstnej do telefónu povedala: "Monika, ja sa už bojím..." ...
V utorok ráno o piatej šla na toaletu, ocko ju podopieral, lebo nevládala. Nedošla tam na prvý pokus, odrazu sa nemohla nadýchnuť (dýchala veľmi plytko), začali jej modravieť pery. Ocko volal záchranku o 5:15. Prišli. Najskôr ani nemali v úmysle ju odviezť (tvrdiac, že nemá teplotu - to namerali svojím bezdotykovým, ale ocko ich presvedčil meraním pomocou ortuťového teplomeru, ktorý ešte doma mali - mala 38°), presvedčila ich až naliehavosť ocka v slovách "veď mi tu umrie". Odviezli ju.
Po príchode na urgent jej konečne spravili RTG pľúc a zistili rozsiahly obojstranný zápal pľúc. Nasadili liečbu, kyslík.
Poobede mi volal primár interného oddelenia, kde ju medzičasom previezli (ocko na chvíľu odbehol domov po mamkine veci a nemali naňho číslo a ku mne sa nejakou cestou dostali), že mamku musia rozdýchať, prevážajú ju na ARO a napájajú na umelú pľúcnu ventiláciu. Nikdy som nemala tak rýchlo zbalené. Jožko prišiel z práce do trištvrte hodiny, deti sme odviezli ku kamarátom a my sme cestovali cez celé Slovensko za mamkou.
Prišli sme po 20tej hodine, mamka už nebola pri vedomí, bola v umelom spánku a dýchal za ňu stroj. Opýtali sme sa doktorky, ako na tom je... Toto bol jeden z najhorších okamihov bezmocnosti, ak nie najhorší, aký som kedy zažila. Doktorka nám povedala, že už prakticky nie je nádej, je v septickom stave, nález na pľúcach sa od rána zhoršil, infekcia v krvi naberá na obrátkach. Mamka mala tlak 68 na 25.
Keby som si mohla vytrhať všetky vlasy a pomohlo by to, urobila by som tak. Obrovské zúfalstvo a bezmocnosť.
Odišli sme, no ešte o polnoci sme sa vrátili s olejom sv. Šarbela s nádejou vediac, že tu už pomôže iba zázrak. Modlili sme sa nad ňou.
O 2:09 mi zazvonil telefón. Život sa zastavil. Septický šok.
Do poslednej chvíle som verila, že jej uzdravenie bude zázrakom na Božiu slávu. Teraz verím, že na Božiu slávu má byť jej smrť. Mamka odišla do večnosti zaopatrená, ešte kým bola pri vedomí dostala pomazanie chorých. Nerozumieme tomuto Božiemu plánu, je veľmi bolestivý, no Pánu Bohu dôverujeme. A aj keď žiaľ potrvá do konca života, veríme, že príde čas, keď sa s tým dokážeme vyrovnať. Raz sa vo večnosti stretneme.
Prosím ale, už pred týždňom sa k nám dostalo od iného všeobecného lekára, že "mamka umrela, pretože odmietla antibiotiká". Nie je to pravda. Mamka nedostala liečbu, akú potrebovala, pretože jej neboli spravené vyšetrenia, ktoré by indikovali ochorenia a podľa ktorých by mohla byť nasadená vhodná liečba. Šíriť takéto klamstvá v čase nášho bôľu je ...
Tento príspevok píšem v čase keď viem, že subjekty, ktoré neposkytli mamke potrebné vyšetrenia a pristupovali k nej absolútne ľahostajne, sú oboznámené s našim podnetom na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keďže nám bolo oznámené, že úrad náš podnet zaevidoval a začal výkon dohľadu.
Veríme, že bude všetko SPRAVODLIVO prešetrené. Nič nám mamku nevráti, no možno sa takto nebudú musieť trápiť iní...
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik