Obrovská strata územia, odchod 10 miliónov ľudí a tretina hospodárstva v troskách. Ukrajina, ktorá dva roky odolávala ruskému náporu, prehráva. Podľa bezpečnostného experta a bývalého šéfa vojenskej rozviedky Andora Šandora neexistuje iný termín. Príčiny podľa neho možno hľadať aj na Západe, ktorý verbálne deklaruje všemožnú podporu, čo je však v rozpore s realitou. Vyhliadky Ukrajincov do budúcnosti vraj nie sú práve ružové, ale na druhej strane by sa podľa generála Šándora mali zmierniť obavy z vojenského stretu medzi Ruskom a členskými štátmi NATO.

Rusi v posledných týždňoch postupujú na fronte a ich ofenzíva pokračuje. Západné médiá informujú o viditeľnom vyčerpaní prezidenta Zelenského. Má teraz Západ reálnu silu a ochotu viac pomôcť Ukrajine v tejto situácii, aby sa situácia na bojisku zmenila?

„Už dlho vidím zásadný rozdiel medzi tým, ako slovne podporujeme Ukrajinu, a tým, čo sme schopní a ochotní poskytnúť. To je zásadné. Verbálna podpora dáva Ukrajincom pocit, že musia bojovať ďalej, ale problém je v tom, že deklarovanú podporu nie sme schopní dostatočne materializovať. Do marca sme im sľúbili milión kusov delostreleckej munície a možno im nedáme ani polovicu. Prezident Paul hovorí, že objavili určité možnosti nákupu munície kalibru 155 mm a 122 mm z tretích krajín, ak sa nám podarí nájsť peniaze. Pokiaľ však viem, v Európskej únii sú krajiny, ktoré s tým nesúhlasia - Francúzsko, Grécko a Cyprus. Musel by sa nájsť niekto, kto by to zaplatil samostatne. Dôležité je tiež poznamenať, že Ekvádor mal dodať Ukrajine zbrane ruského pôvodu, ale Rusi predbežne odmietli všetky dodávky banánov z Ekvádoru a Ekvádor od toho ustúpil“ tvrdí Andor Šándor v rozhovore pre Parlamentní listy. 

Stále sa hovorí o zvyšovaní výroby zbraní v Európe. Nepomohlo by to?

„Stále to opakujeme, ale je tu množstvo problémov. Niektoré banky nechcú financovať zbrojnú výrobu, samotní výrobcovia nemajú dostatočné kapacity a nechcú ich vopred rozširovať, pretože by potrebovali mať istotu odbytu. Inými slovami, z hľadiska zbraní toho veľa nezmôžeme a už vôbec nie z hľadiska toho, kto bude s týmito zbraňami bojovať. Vidíme, že Ukrajina nie je schopná dohodnúť sa na mobilizačnom zákone, je to veľký politický problém, a bez toho môžu mať Ukrajinci zbrane, aké chcú, ale bez ľudí ťažko môžu viesť vojnu.“

„Nezabúdajme, že 50 miliárd eur, ktoré schválila Európska únia, ide väčšinou na chod štátu. Aj keby sa za ne dali nakúpiť zbrane, obávam sa, že ich aj tak nebude toľko. Uvidíme, či napríklad nepríde niekto iný a po vzore Dánska sa nezbaví svojho delostrelectva v prospech Ukrajiny. V prípade sľubovaných F-16 som dosť skeptický, či dokážu zmeniť pomer síl. To, či v americkom Kongrese prejde balík 60 miliárd dolárov, ktoré sa okamžite nevyčerpajú, môže byť do budúcnosti kľúčové, ale je možné, že ak bude zvolený Donald Trump, nový prezident by ho mohol zablokovať.

Sme v situácii, keď je Ukrajina vyčerpaná, nemá zbrane, nemá ľudský potenciál, s ktorým by mohla pokračovať vo vojne, a Rusi to, samozrejme, veľmi dobre vedia a podľa toho reagujú. Vidíme, že Rusi útočia na piatich operačných líniách od severu na juh. Územné zisky Ruska nie sú dramatické, ale poskytujú im výhodnejšiu pozíciu, lepšiu ochranu tyla a môžu lepšie presúvať a premiestňovať vojská. To všetko je potrebné na úspešné vedenie útočných operácií.“

Vojna na Ukrajine trvá už dva roky. V minulom roku sa však západná pomoc výrazne spomalila. Nakoľko sa situácia na bojisku posunula alebo zmenila za posledný rok v porovnaní s prvým rokom bojov?

„Ukrajina stráca 20 percent svojho územia, 10 miliónov ľudí opustilo krajinu a tretina jej hospodárstva je v troskách. To sa nedá nazvať inak ako porážkou. Nie je to katastrofálna porážka, ale je to porážka. Ukrajina, žiaľ, prehráva a Rusko má, žiaľ, navrch, ako vidno z toho, ako kontroluje ukrajinské územie. Pomoc, ktorá prišla na Ukrajinu, zabránila tomu, aby dnes krajina bola na kolenách, ale neviedla k tomu, aby Ukrajinci mohli obnoviť svoju suverenitu v hraniciach spred roka 2014,“ konštatuje Šandor.

Ak sa Ukrajine skutočne nepodarí obnoviť kontrolu nad celým svojím územím, nemohlo by to byť pre Rusko podnetom, aby sa v budúcnosti nepokúšalo o niečo iné? Možno zájsť ďalej ako na Ukrajinu, ako varovali naši politici. Alebo si z toho všetkého môže vziať ponaučenie najmä Západ?

„Snažíme sa narušiť logiku vojny, ktorá spočíva v tom, že silnejší vyhráva. Obávam sa, že prezident Biden si nemôže dovoliť urobiť pred voľbami akýkoľvek ústupok, ktorý by Trump mohol použiť na to, aby povedal, že Biden opäť zlyhal a prehral. Skrátka, Biden si nemôže dovoliť druhý Afganistan, aj keď na Ukrajine nie je fyzicky prítomná americká armáda, ale nemôže to vyzerať tak, že USA rezignovali na pomoc Ukrajine. Dovtedy bude nepochybne existovať určité úsilie. Dnes nikto nie je v pozícii, aby oficiálne vyzval Ukrajinu na rokovania o ukončení konfliktu. Najmä v súčasnosti, keď určite nie je v najlepšej pozícii na rokovania s Ruskom. Mali ju, keď sa Rusi stiahli z Kyjeva a Chersonu, čo je už dávno preč. Pokiaľ ide o Krym, je nemysliteľné, aby ho Rusi stratili.“

Šandor tiež polemizuje o teórii totálnej ruskej nadvlády nad Ukrajinou. „Nemyslím si, že Rusi niekedy uvažovali o ovládnutí celej Ukrajiny. Veď preto od začiatku hovorili o špeciálnej vojenskej operácii, ktorá mala úplne iný cieľ. Moskva veľmi dobre vie, že na obsadenie celej Ukrajiny by bolo potrebných najmenej milión vojakov, značné finančné prostriedky na správu obsadenej krajiny. Navyše na pravobrežnej Ukrajine Rusi vytvoria obrovský odpor obyvateľstva, ktorý sa prejaví v partizánskych a gerilových bojoch. Ak je tento môj predpoklad správny, je iluzórne obávať sa, že Rusi pôjdu ďalej do Pobaltia, alebo dokonca napadnú veľmi dobre vyzbrojené a vybavené Poľsko. Znamenalo by to vojnu s alianciou, vojnu so Spojenými štátmi, a Rusi veľmi dobre vedia, že na to určite nemajú silu. Je možné, že o to ani nemajú záujem.“

Na druhej strane to neznamená, že sa nebudú snažiť rozbiť jednotu aliancie rôznymi piatimi kolónami, kybernetickými útokmi a inými prostriedkami. O tom niet pochýb. Ale že by išli proti Severoatlantickej aliancii vojensky, sa mi zdá ako veľmi nepravdepodobný scenár. To by museli všetkých v Moskve poblázniť, a myslím si, že ruské vedenie môžeme nazvať akokoľvek, len nie bláznom.

A čo zameranie sa na vlastnú defenzívu?

Nemali by sme sa však viac zamerať na budovanie vlastnej obrany, aby sme sa nielen my, ale aj celá Európa dokázali brániť a nemuseli sa spoliehať na Američanov? Takéto výzvy počúvame už dlho od ministra obrany alebo náčelníka generálneho štábu Rehka.

„K vlne strašenia a varovania, ktorú spustili rôzni generáli, sa pridali aj niektorí politici, čo zodpovedá tomu, že v Európe nevidíme iný možný scenár ako vojenskú konfrontáciu s Ruskom. Samozrejme, neidealizujme si Rusko, pretože napadlo Ukrajinu, ale na druhej strane musíme zvážiť, či scenár, v ktorom sa vsádza len na zbrane, je správny. Áno, odstrašujúci faktor je nevyhnutný a spoliehať sa na dohodu s Ruskom nie je možné. Na celú situáciu by sme sa mali pozerať realisticky. Viaceré krajiny aliancie sa nepriblížili ani k dvom percentám na obranu, to dlhodobo kritizujú Spojené štáty a mnohé armády sú kvôli tomu v žalostnom stave. Pozrite sa na Nemecko, najsilnejšiu ekonomiku v Európe. Tamojšia armáda je na kolenách, čo určite nie je dobrý obraz toho, ako by mali ozbrojené sily vyzerať.“

Armáda ako taká by mala byť pilierom suverenity štátu. Problémom však je, že sa o nej hlavne hovorí a značná časť štátov ani neprejavuje odhodlanie brániť sa v prípade napadnutia. Vôľa brániť sa nie je cítiť. Nehovoriac o tom, že chýbajú nielen prostriedky na mobilizáciu armády, ale aj zásoby techniky v skladoch. Neviem si predstaviť, že ak v prípade konfliktu prídeme o techniku, budeme dva roky čakať, kým Švédi vyrobia ďalšie CV-90. Celkový dojem je pre mňa mätúci. Na jednej strane kričíme, že Rusko je veľké nebezpečenstvo, ale lietadlá nebudeme mať 11 rokov,“ vyhlásil Šandor.

Nie je tu presvedčenie, že štát má jasnú predstavu, ako potenciálnemu nebezpečenstvu čeliť. Stávka na zbrojenie a súhlas s tým, že dôjde ku konfrontácii s Ruskom, je príliš jednostranná a nie je podložená žiadnou skutočnou snahou pripraviť sa na takúto hrozbu. Druhá vec je, kde na to vziať peniaze. Minister obrany napríklad hovorí, že dve percentá nie sú strop, ale spodná hranica. Ale nie je možné nájsť ani 800 miliónov dolárov na vzdelávanie. Ak je niečo jasné, musí to byť aj v súlade s tým, čo robíme. Inak je to len súbor rôznych hesiel, ktoré sa vykrikujú a ktorých sa náš oponent naozaj nezľakne,“ dodal Andor Šandor.

Vážení naši čitatelia!

Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať. 
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní!

Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik