Dvojaký meter, na aký má súčasná opozícia spolu s mainstreamovými a korporátnymi médiami sa len tak nevidí. Virtuózmi v tejto disciplíne sú u nás predovšetkým Denník N, SME alebo Aktuality. Denník N sa môže spoľahnúť predovšetkým na pani „žurnalistku“ Tódovú, či všetkými masťami mazaného tatu Šimečku, ktorý sa viac, ako objektívnou žurnalistikou zaoberá urážaním Slovenska. Dokedy im takýto „profesionálny“ prístup vydrží?

Na paškál si zobrali momentálne úmrtie samozvaného hrdinu Ruska Navaľného. Ten už viackrát šteklil zubatú na päte a o ktorého zlikvidovaní tými, ktorí sa ho snažili udržať pri živote sa dá s úspechom pochybovať. Pre kvázi žurnalistov typu Tódová alebo Šimečka je toto permanentné provokovanie Navaľného, ktoré nemohlo dopadnúť inak ako sebadeštrukciou viditeľnejšie, než hrdelný zločin, ktorý spáchal Úrad špeciálnej prokuratúry na generálovi Lučanskom.

Richard Glück je presvedčený, že akákoľvek vražda spáchaná vo väzení, ktorá by bola reálne podložená, je odsúdeniahodná. Ak sú ale dosiaľ nepodložené dôkazy o zavraždení inej osoby ako ruského pseudohrdinu pokladané za relevantnejšie než smrť generála Lučanského o ktorého likvidácii nemožno pochybovať, nedá sa hovoriť o ničom inom, ako o strihaní dvojakého metra.

Generál Lučanský zomrel nevinne vo väzení a nikoho svojim konaním ani neprovokoval. Nehral sa na martýra, nevyžíval sa v pochlebovaní západných médií. Chcel žiť a pracovať na obhajovaní pravdy. Sudkyňa Záleská to ale videla inak a snažila sa túto nepohodlnú osobu zmiesť z povrchu zemského, „frajerka“ tiež novinárky Tódovej. Tódová evidentne v ich domácnosti nosí nohavice a Záleská to dostala na povel.

Navaľnyj je hrdina. Aspoň tak si ho vykresľuje bratislavská kaviareň.

„Navaľnyj je definitívne teraz ruský hrdina,“ tvrdí Šimečka a médiá uvádzajú fotografie „tisícok“ ľudí, protestujúcich pred Kremľom. Fakt je však taký, že ak sa bližšie pozriete na protesty pred Kremľom, uvidíte tam iba malé skupinky skutočných dezolátov. Tí tam v zime postávajú a dokazujú fakt, že Navaľnyj je iba hrdinom z pohľadu západných médií, snažiacich sa o prevrat v Rusku. V samotnom Rusku bol Navaľnyj nijako nie výraznou osobnosťou, o ktorom občania v podstate ani nevedeli. Iba tí, ktorých si pred kamery postavili žurnalisti zo CNN, BBC, Bild a pod.

Šimečka fabuluje o príbehu, v ktorom sa hovorí o „otrave“ Navaľného. Ten však podstúpil takú hladovku, že by ju sotva prežila osoba v špičkovej telesnej forme. Rusi mu dovolili liečbu v Nemecku u špičkových lekárov. Robil by niečo také človek, ktorý by mal záujem na smrti Navaľného? Tomu to však nestačilo. Vrátil sa do Ruska a ako správny psychotik pokračoval vo svojom „martýrskom poslaní“ ďalej.

Generál Lučanský a jeho obeta v prospech skutočnej spravodlivosti nestoja pre Šimečku ani za mávnutie rukou.

Generál Lučanský sa vrátil z Chorvátska, pretože ako zástanca zákona principiálne nechcel robiť obštrukcie v trestnom procese a mienil sa zákonne brániť. Nechcel byť samoúčelným martýrom a nechcel vystaviť hrozbe svoju rodinu. Lučanský vedel, že sa musí postaviť mašinérii najznámejšieho slovenského psychopata, Igora Matoviča.

Šimečkovi však nestál generál Lučanský ani za mávnutie rukou. Erudovaný patológ Šimečka však vie, že Putinov režim zavraždil tak, či onak. Poklonkovanie západným médiám, jemu tak vlastné, je na jeho dennom pláne.

Richard Glück však so smutnou dávkou irónie spochybnil relevantnosť dôkazov o Lučanského smrti, s ktorými prišli diletantskí obhliadači mŕtvol. „Možno sa potkol o vlastnú papuču a vylúpol si oko sám. Iste ho však tak či onak zabil Matovičov režim. O tom niet sporu,“ hovorí Glück so skalopevným presvedčením.

Tódová však má v zuboch Infovojnu. Cenzúru na jednej strane je oprávneniahodná, no v prípade oponentov Denníka N, SME a pod. nie je na mieste. Matovičova vláda práve Infovojnu ako prejav diktatúry na spôsob „mali by ste držať hubu a krok“ zakázala. Neexistovalo tu žiadne súdne rozhodnutie. Na Infovojnu vztiahla ruku štátna cenzúra a bolo vybavené. Takto ale sloboda slova nesmie vyzerať.

Tódová tvrdí o spravodajcoch Infovojny, že sú pomätenci. Na otázku kedy a či bude minister perzekvovať policajného prezidenta Hamrana, ktorú položili Matúšovi Šutajovi Eštokovi reagovala s pobúrením. Slová Eštoka o tom, že sa musí celý prípad najprv prešetriť pozoruhodným spôsobom prepočula. Tódová sa spoľahla na vnútorné hlasy, ktoré konšpirovali o konverzácií medzi redaktormi Infovojny a ministra vnútra. Aká drzosť, pýtať sa redaktorov média, ktorá nie je Denníku N a inej mediálnej stoke pochuti...

Nezdržanlivosť Denníka N ho môže vyjsť ešte poriadne draho.

Je treba pripomenúť legendárne vražedné pexeso intelektuálnej experti Veroniky Radičovej alebo Igora Matoviča, ktorí sa vyjadrili na adresu vtedajšej opozície v znení, citujeme:

„Chcem vám sľúbiť, že teda ten Fico za tie zločiny čo spáchal skončí v base.“

„Môj prvý skalp,“ ako sa tá istá osoba vyjadrila na adresu Kajetána Kičunu po jeho obvinení.

„Nebojte sa, ujo, Fico skončí v base. Tak ako som tu, sľubujem. Budete ho môcť navštevovať.“

Všetky tieto slová boli vyrečené z úst Igora Matoviča, karikatúry politika s krvou podliatymi očami.

Richard Glück tiež spomenul „protikorupčný event“, organizovaný mimovládnou organizáciou Zastavme korupciu, ktorá môže o akomkoľvek boji proti korupcii iba snívať. Na tomto podujatí sa odviazali šéf NAKA Danko, Hamran a prokurátor ÚŠP šanta. Asi mali „upité“ a, ako vieme, In vino veritas. Vtedy títo mocipáni bez zviazaných rúk prejavili, že sú im morálne zábrany absolútne ukradnuté. Novinárka Denníka N, vtedy neohrozená pani slečna Tódová si nenechala tieto fotografie pre seba a zverejnila ich aj na sociálnych sieťach. To je dôkaz dojmu neohroziteľnosti. Aby si však práve touto ilúziou imunity nepodpílila pod sebou konár, pretože volebné obdobie netrvalo dosť dlho na to, aby aj Denník N nezostal nepotrestaný.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik